,,Mohol by si, prosím, prísť hneď k našej lavičke?” napísala som Hankovi šokovaná, vydesená a zúfalá. ,,Je pol jedenástej, už som skoro v posteli.” ,,Ale ja ťa prosím,” bola som šialená a on vie, že by som nikdy nebola taká šialená, keby to nebolo dôležité. ,,O 10 minút som tam,” počula som, ako si vzdychol, že si znova musí vymýšľať, kam a prečo ide. […]
Pokračovanie článku