To, komu voláte o polnoci, keď ste opití, hovorí veľa. Nikto nevolá rodičom, spolužiakom zo strednej alebo kolegom. Voláte človeku, ktorý žije vo vašej hlave rent free a ktorému by ste definitívne volať nemali. Napríklad starej láske, novej láske alebo láske, ktorá nevie, že je vašou láskou (to je vari ten najhorší scenár, nikto nechce priznávať crush uprostred noci […]

Doumývala som dlážku v kuchyni a pri tom koncertovala na Bohemian rhapsody, keď ktosi zazvonil. Boha, zas to mám moc nahlas, vzdychla som si a šla otvoriť dvere pripravená ospravedlňovať sa susedom. Je sobota ráno, nie je ani osem a ja už hodinu neprestajne drhnem celý byt nevedno prečo. Nemohla som spať, niekedy okolo piatej som sa naraňajkovala a začala prať, utierať prach a […]

,,Koľko mužov je príliš veľa mužov?“ spýtala som sa chalanov roztrúsených po verande. Zasmiali sa. V tejto skupine je to veľmi intertextuálny humor. Ale v závere sa budete smiať tiež, sľubujem. Peťo sedel na záhradnej hojdačke s pivom v ruke a díval sa do diaľky. ,,Neviem, záleží, kto sa pýta… ak ty, tak by som povedal, že asi dvesto,“ napil sa. Našla […]

Vzduch sa vôbec nehýbal. Okná otvorené na kríž nepomáhali, bolo dusno a horúco. Počula som potichu buchnúť vchodové dvere, ale ani som sa nepostavila. Bolo mi zle. Bola som v tej fáze cyklu, keď vzpriamiť sa znamená olympijský výkon. Ležala som na posteli a z počítača položeného na perine na mňa rozprávali Gilmorky. Nezamýšľala som sa nad tým, prečo prišiel môj […]

Sú ľudia, ktorým dnes veríte práve preto, lebo kedysi ste im veriť nemohli. Je to zvláštny paradox. Nepoznám veľa dôveryhodnejších ľudí, ako je Bruno. Vždy, keď to poviem, smeje sa a krúti hlavou. Jeho sebaobraz nikdy nebol taký pozitívny, ako jeho predstieraný narcizmus tvrdil. Kedysi veľmi dávno, keď som ho spoznala, to bol posledný človek, ktorému by ste […]

Zobudila som sa s krikom a celá prepotená. Snažila som sa poriadne nadýchnuť, ale nešlo to. Bolo to ako keď zjete niečo suché a nemáte poruke vodu. Nedá sa to preglgnúť a zostane to zaseknuté kdesi v hltane. Zobudil si sa tiež. Ako vždy, keď mám zlý sen. Zasvietil si malú nočnú lampu a pohladkal ma po chrbte. Nič si sa nepýtal, len si mi podal fľašu s vodou a držal ma […]

Ľudí je priveľa. A žijeme v dobe, keď výber, s kým komunikovať chceš, zaberie viac času, ako samotná komunikácia. A tento neodarwinizmus spôsobuje, že už nekomunikujeme s ľuďmi, ale s ich tieňmi. Internet je podsvätie duší. Internet je ulica, na ktorej nikto nie je, pretože všetci sú na webe. Keď na mňa každý deň vyskakujú vaše fotky, nevymažem ich iba preto, aby […]

Existuje miesto, kde býva underground. Je v priemyselnej časti Bratislavy a vlastní ho Suro. Sympatický päťdesiatnik, ktorý mi nikdy nepovie inak ako Láska. Má štúdio, v ktorom reklamné agentúry, umelci alebo iné druhy šialencov nahrávajú. Čokoľvek. Voiceovre, hudbu, spev… Chodievala som tam roky. Nahrávať voicy na bravčové pliecko v akcii. Nebol to bohvieaký art, […]

Zobudila som sa v tvojej posteli. Poznám to podľa okien. A toho kresla v rohu, ktoré si vraj nikdy nemal. Ležala som bez pohnutia a dívala sa do stropu, ako keby som sa od krku nadol nemohla vôbec hýbať. Nevedela som ani otočiť hlavu tvojim smerom. Z očí mi padali slzy a stekali kamsi do ucha. Neznášam slzy v uchu. ,,Ako veľmi zlé to je?“ spýtal si sa do tmy. ,,Slzy sú […]

,,Kde si toľko?“ položil si si zápästie na čelo a díval sa do stropu. ,,Tam, kde vždy,“ ležala som vedľa teba a pomaly vyfukovala dym zo zapáleného jointu. ,,Prečo mi fajčíš v posteli?“ spýtal si sa otrávene. ,,Drž hubu,“ podala som ti ho a ty si si potiahol. ,,Nehúlili sme spolu už…“ ,,…sedem rokov,“ zobrala som si ho späť a […]