…sa ráno zobudiť a ako prvú vidieť tvoju usmievajúcu sa tvár. …ti namiesto pozdravu vynadať, že sa na mňa pozeráš, keď spím. …ti povedať, že si na raňajky dám to, čo vždy, a ty by si vedel, čo to je. …si sadnúť k rannej káve v nohavičkách, tielku a tvojom župane. …protestovať proti tomu, aby si ho opral, lebo keď vonia tebou, vonia […]

Často sme sa smiali na tom, aké by to bolo, keby sme sa stretli iba tak. Keby sme do seba vrazili na ulici, alebo v potravinách, alebo by sme vedľa seba sedeli v lietadle cestou na dovolenku a určite aspoň do Austrálie, nech máme dosť času cítiť sa hlúpo. ,,Privoláme si to,“ napísala som mu raz pobavene. ,,Ja by som si to asi rád privolal.“ ,,Ja by som si to aj rada […]

,,Už asi dve hodiny máš rovnaký výraz,“ usmial sa. ,,Premýšľam.“ ,,Nad čím?“ ,,Neviem prísť na jedno slovo.“ ,,S tým ti asi nepomôžem.“ ,,Preto ťa tým neobťažujem,“ poslala som mu vzdušný bozk. ,,Prečo vlastne píšeš?“ ,,Lebo navarené už máme,“ zasmiala som sa. ,,Nemyslím teraz. Celkovo. Prečo vlastne píšeš?“ […]

Zbehla som dolu v sukni tisícich farieb a s rozpustenými vlasmi. Lebo aj moje sukne, aj moje vlasy, mal rád. Stál s rukami vo vreckách pred vchodovými dverami a krčil si ramená od zimy. ,,Ahoj,” usmiala som sa a zhlboka nadýchla. ,,Čau,” urobil to isté. ,,Ideme?” ukázala som smerom k ceste. ,,Parkujem vedľa.” ,,Nepotrebujeme auto, prejdime sa,” mykla som ramenom a Bruno na […]

,,Láska?“ zavolala som. ,,Áno?“ ozval sa Bruno z kuchyne. ,,1:0!“ skríkla som. ,,Do riti,“ zahromžil. Hrali sme hru, ako často ho dokážu moje psychohry nachytať a vysvetlia mu, že je človek. Napríklad niekto, kto nechce, aby ste ho tak oslovovali, nezareaguje. Trafená hus, viete ako. ,,Chýbala som ti?“ prehodila som mu ruky okolo krku. Stál so svojimi […]

,,Fakt si myslím, že by sme mali ostať kamoši.“ ,,Dobre,“ sedela som doklepávajúc piatu kapitolu. ,,Dobre?“ ,,Uhm,“ prikývla som a nevenovala mu pohľad. ,,Tak potom dobre, keď dobre,“ takmer s odfrknutím sa otočil k monitoru. ,,Si urazený, že sa nehádžem o zem?“ usmiala som sa. ,,Pracujem.“ Rozosmiala som sa na celý byt. ,,Ty si úplná […]

,,Ahoj.“ ,,Ahoj.“ ,,Neverila som, že mi zdvihneš.“ ,,Potrebuješ niečo?“ ,,Hneváš sa?“ ,,To je jedno.“ ,,Nie je.“ ,,Tak asi hnevám.“ ,,Máš odo mňa v maili čosi, čo by ťa mohlo zaujímať.“ ,,Čo také?“ ,,Môj masívny nesúhlas s tým, čo tu predvádzaš.“ ,,Ten som si už vypočul včera.“ ,,Tento má trochu […]

Tvrdiť, že sme spolu chodili, by bolo prehnané, lebo väčšinu času sme boli zatvorení v byte… ale tvorili sme pár, povedzme. Bola som u neho častejšie, ako u seba, chodievala som z práce do Ružinova, namiesto do Starého mesta a pôsobilo to, že mu to nevadí. Každé ráno som sa ho spýtala, či mám po práci prísť a on prikývol. Tak som teda vždy prišla. Raz večer sme […]

Milujem pohľad na jeho krásnu tvár, keď ju osvetľuje iba monitor. Málokedy si zapína niečo iné, ako malú lampičku na stole. Neznáša veľké svetlo. Ja tiež nie. Zdvíham žalúzie iba v noci, mám rada malé svetielka vo veľkej tme. Bruno pracoval a vôbec nezaregistroval, že už som pri vedomí. Ležala som na gauči a mazala si na brucho krém proti striám. Možno som tak […]

,,Nemala by si piť toľko kávy.” ,,Nemal by si mi hovoriť, čo by som nemala.” ,,Pukne ti srdce.” ,,Ustálo už väčšie šupy, ako pár litrov kofeínu.” ,,Ale ja to nemyslím metaforicky, naozaj to v tejto miere nie je zdravé.” ,,Nevadí, nejakú neresť si môžem dovoliť.” ,,A čo cigarety, tráva a sladkosti?” ,,Tak si môžem dovoliť viac nerestí, no a čo!” ,,No ako […]