Dvere za posledným narušeným chudákom sa zatvorili a Timo si unavene sadol do kresla na recepcii. Bezprízorne sa díval von. Bolo tam úplné ticho, iba jemné pradenie vonnej lampy rušilo naše bezrečie. Pozerala som sa pred seba a nad čímsi premýšľala. Nespomínam si už nad čím, mala som celkom prázdnu hlavu. Nemám rada, keď sa to deje. Vadí mi to. Ak môj mozog nemá […]

Mám slabosť pre miesta, kde zastal čas. Také, kde neexistuje sentiment minulosti, ani ťažoba budúcnosti. Miesta, ktoré sú iba tu a iba teraz. Nájdete ich, keď budete kráčať naboso po mokrom piesku a zarývať sa doň pätami. Jedno také poznám. Vždy, keď tam prídem, ocitnem sa v bubline dokonalého Teraz. Nikdy tam nikto nie je, len ja a chlap, ktorý býva na útese celkom […]

,,Potrebujem konzultáciu,“ povedala som Timovi po rozhovore s klientkou, ktorá prepadla bludom. Alebo možno nie. Možno sa len dostala do stavu mysle, o ktorom my ostatní môžeme iba snívať, prípadne sa na ňom smiať. ,,Vyzeráš tak,“ zasmial sa. ,,To bola tá crazy ezo lady?“ prekrútil očami. ,,Hej,“ nemám rada, keď o nej tak hovorí, lebo tá žena je […]

Každý, okrem teba, má rád ticho. Nepoznám nikoho, kto by ho neznášal viac ako ty. A ani nepoznám nikoho, kto by ho mal radšej ako ja. Mám ticho tak rád, že za ním často utekám aj pred ľuďmi, na ktorých mi záleží. Občas si rád sadnem na lavičku nad mesto a tvárim sa, že je to tá z La La Landu. Posadím sa tam a keby som vedel hompáľať nohami tak ako ty, robil by som […]

S ľudstvom som to vzdal už dávno. Ako terapeut by som čosi také nemal hovoriť, ale keďže som to s vami vzdal, nezáleží mi na tom, čo si o tom myslíte. Na ľuďoch mi vadia 2 veci – že nevedia, čo chcú a ak to náhodou vedia, tak to, čo chcú, je tak primitívne, že sa tým ani neoplatí zaoberať. V skutočnosti nemám rád ani Robin. Nedávno som jej to povedal a bola […]

Zobudila som sa do tmavej noci a svetla pouličných lámp, ktoré sa do mojej spálne dostávalo cez malé dierky na roletách. Sadla som si na posteľ a zapla nočnú lampičku. Pretrela som si oči a videla po perine kráčať lienku. Čudné. Vzala som ju do ruky a chvíľu sa dívala, ako mi šplhá po prste. Bolo to ako znamenie. Ty by si povedal, že to nie je znamenie, že je to len hmyz, […]

Sú ľudia, ktorým dnes veríte práve preto, lebo kedysi ste im veriť nemohli. Je to zvláštny paradox. Nepoznám veľa dôveryhodnejších ľudí, ako je Bruno. Vždy, keď to poviem, smeje sa a krúti hlavou. Jeho sebaobraz nikdy nebol taký pozitívny, ako jeho predstieraný narcizmus tvrdil. Kedysi veľmi dávno, keď som ho spoznala, to bol posledný človek, ktorému by ste […]

Mám mužský hárem. S jedným žijem, s dvoma spávam, dvaja sú moji najlepší kamoši, jeden zmizol a jeden možno nikdy neexistoval. A teraz sa sami rozhodnite, či tento príbeh chcete dočítať, lebo… bude hůř. Sedela som pri močiaroch na letisku a dívala sa, ako v mokradiach pristávajú vtáky, ktoré mali namiesto zobáku dlhý sosáčik. Slnko zapadalo a mne sa po tvári […]

Som s vami už 20 rokov. A je šokujúce to v mojom veku povedať. Začala som blogovať v roku 2004. Nebolo nás vtedy veľa, spomínam si asi na 15 ľudí, ktorí v tom čase tvorili obsah na slovenskom internete a boli rozlezení po tých pár portáloch, ktoré im túto možnosť dávali. Ľudia kedysi písali aj príbehy a mnohí, dokonca, aj veľmi dobré. Niektorí aj lepšie ako ja. Tých […]

Existujú stovky slovných hier, ktoré vám vedia efektívne zachrániť večer. Slovné hry sú najlepšie, lebo k nim nič nepotrebujete, len ústa. A tie má drvivá väčšina z nás. Moji spolužiaci z vysokej školy sú ľudia, ktorí značne formovali môj charakter v čase, keď som možno ešte žiadny nemala. Bolo nás len sedem. Na umelecké odbory je to vlastne Woodstock. Nevidela […]