,,Láska?“ zavolala som. ,,Áno?“ ozval sa Bruno z kuchyne. ,,1:0!“ skríkla som. ,,Do riti,“ zahromžil. Hrali sme hru, ako často ho dokážu moje psychohry nachytať a vysvetlia mu, že je človek. Napríklad niekto, kto nechce, aby ste ho tak oslovovali, nezareaguje. Trafená hus, viete ako. ,,Chýbala som ti?“ prehodila som mu ruky okolo krku. Stál so svojimi […]

,,Fakt si myslím, že by sme mali ostať kamoši.“ ,,Dobre,“ sedela som doklepávajúc piatu kapitolu. ,,Dobre?“ ,,Uhm,“ prikývla som a nevenovala mu pohľad. ,,Tak potom dobre, keď dobre,“ takmer s odfrknutím sa otočil k monitoru. ,,Si urazený, že sa nehádžem o zem?“ usmiala som sa. ,,Pracujem.“ Rozosmiala som sa na celý byt. ,,Ty si úplná […]

,,Teba vôbec nezaujíma, čo robím?“ spýtal sa, keď sa vrátil z kúpeľne a pozrel na svoje kancelárske kreslo, ktoré bolo v rovnakom uhle, ako keď odchádzal. ,,Viem, čo robíš. Klikáš,“ mykla som ramenom s nosom zabodnutým do vlastného počítača. ,,Klikáš ty, zlato,“ povedal takmer urazene. ,,Povieš mi, čím sa živíš?“ nepozrela som sa na neho. […]

Obliekla som sa dnes presne tak, ako som sa cítila. Ako zmätený psychotik. Červené pančuchy, štucne šiestich farieb, károvaná sukňa, tričko s plameniakom, žlté bolero, zelená šatka s chorbákmi a ružové tenisky. ,,Ty si aká krásna farebná, ako bábika,” povedala žena s úchvatnými očami, keď vošla do kancelárie a sadla si za stôl vedľa môjho. ,,Vyzerám dnes […]

Mlčal. Mlčal tak hlasno, až mi z toho praskali bubienky. Celé dni sa bezprízorne pozeral do monitoru a bol ticho. Hádzal plechovky do plastového koša a krčil ich rovnako, ako moje vnútro. S každou, ktorú vyhodil, sa odo mňa vzďaľoval. Každá znamenala dve hodiny jeho ticha. Ticha, ktoré medzi nami tvorilo bariéru a mňa bolelo viac, ako všetky hrozné veci, ktoré kedy povedal, […]

,,Ahoj.“ ,,Ahoj.“ ,,Neverila som, že mi zdvihneš.“ ,,Potrebuješ niečo?“ ,,Hneváš sa?“ ,,To je jedno.“ ,,Nie je.“ ,,Tak asi hnevám.“ ,,Máš odo mňa v maili čosi, čo by ťa mohlo zaujímať.“ ,,Čo také?“ ,,Môj masívny nesúhlas s tým, čo tu predvádzaš.“ ,,Ten som si už vypočul včera.“ ,,Tento má trochu […]

,,Nechceš už ísť domov?” ,,Nie, ani nie.” ,,Si okey?” ,,Nie… ani nie.” ,,Prinesiem ti ešte keksík?” ,,Nesmej sa mi, zjedla som ich len dvanásť.” ,,Páčia sa mi tie slogany, ktoré si mi poslala, dnes si bola dosť rozhádzaná, ale aj tak si toho urobila veľa. Takže môžeš prestať klepať a choď si oddýchnuť, vyzeráš, že to potrebuješ.” ,,Ja tu ešte […]

Podarilo sa mi prerátať sa. Už veľakrát. Keď som si myslela, že niečo je nejaké. A bolo to nijaké. Alebo to ani nebolo. Nestalo sa vám? Ale iste áno, nehanbite sa to priznať, rozpaky skryté za monitorom nik nevidí. Sú ľudia, o ktorých neviete, čo si máte myslieť. To je normálne. Ale keď už máte zmätok v tom, čo si myslieť o sebe samom, vtedy prichádza problém a dosť […]

Tvrdiť, že sme spolu chodili, by bolo prehnané, lebo väčšinu času sme boli zatvorení v byte… ale tvorili sme pár, povedzme. Bola som u neho častejšie, ako u seba, chodievala som z práce do Ružinova, namiesto do Starého mesta a pôsobilo to, že mu to nevadí. Každé ráno som sa ho spýtala, či mám po práci prísť a on prikývol. Tak som teda vždy prišla. Raz večer sme […]

Otvorili sa pred nami obrovské katedrálové dvere. V prekrásnej vile na Palisádach hral tichý klavír a točité drevené schodisko vyzeralo ako z filmov, v ktorých po ňom kráča princezná čakajúca na prvé uvedenie do spoločnosti. ,,Panebože, to je Pollock?“ ukázala som na monumentálnu maľbu vo vstupnej hale. Liam sa usmial. ,,Ale to je reprodukcia, však áno?“ […]