Raz mi ktosi povedal, že introverti si nehľadajú kamarátov. Len počkajú, kým sa objaví nejaký extrovert, ktorý si ich adoptuje. Podľa mňa som to urobila s každým jedným človekom v mojom živote rovnako. Keď jeho osobnosť odrážala iba evidentné poŕdanie ľudskou hlúposťou, vedela som, že som správne. Niektorí introverti sa ale naučili dobre skrývať za masku wannabe […]

Verte či nie, pripadal mi aj zozadu taký krásny, že som mu niekoľkokrát počas prvého mesiaca, spôsobila mierne pridávenie lyžičkou od čaju, keď som sa na neho pritisla, kým klikal a sŕkal zároveň, a nečakal moje prsia na svojom zátylku. ,,Ty si ale strašne kontaktná,“ zasmial sa. Nikdy to nemyslel ako výčitku, bolo to iba konštatovanie. Páčilo sa mu, že som taká […]

Telefón zabzučal a Liam ho vzal do ruky až o hodnú chvíľu neskôr. Sťažka vzdychol. ,,Padla burza? Mám si niečo želať?“ uškrnula som sa. ,,Láska, vieš hrať golf?“ spýtal sa unavene. ,,Šípim ďalšiu hi-so party?“ potešila som sa. ,,Neznášaš to rovnako, ako ja, čo sa čechráš?“ zamračil sa. ,,Je to roleplay. Mám rada roleplay.“ ,,To nie je […]

Dvere na spálni sa otvorili a ja som v nich stála ako hviezda noir filmu. Čierne šaty s áčkovou sukňou, červené vysoké lodičky a štóla rovnakej farby. Veľké vlny mi padali na ramená a výrazné mačacie oči sa upierali na Liamovu krásnu hladkú tvár. ,,Pomôžem ti,“ povedala som, keď neuroticky skúšal utiahnuť uzol na kravate. ,,Vlastne… túto nie, vyzeráš […]

Otvorili sa pred nami obrovské katedrálové dvere. V prekrásnej vile na Palisádach hral tichý klavír a točité drevené schodisko vyzeralo ako z filmov, v ktorých po ňom kráča princezná čakajúca na prvé uvedenie do spoločnosti. ,,Panebože, to je Pollock?“ ukázala som na monumentálnu maľbu vo vstupnej hale. Liam sa usmial. ,,Ale to je reprodukcia, však áno?“ […]