Dvere na spálni sa otvorili a ja som v nich stála ako hviezda noir filmu. Čierne šaty s áčkovou sukňou, červené vysoké lodičky a štóla rovnakej farby. Veľké vlny mi padali na ramená a výrazné mačacie oči sa upierali na Liamovu krásnu hladkú tvár.
,,Pomôžem ti,“ povedala som, keď neuroticky skúšal utiahnuť uzol na kravate. ,,Vlastne… túto nie, vyzeráš ako Fico,“ uškrnula som sa.
,,Povedala si, že máme ladiť. Vieš, koľkokrát som mal na sebe v živote kravatu?“ bol mrzutý.
,,Vezmi si tú čiernu slimkovú,“ otvorila som šuflík a vybrala precízne zrolovaný kus látky. Prehodila som mu kravatu okolo krku a pritiahla si ho bližšie. ,,Bude to fajn,“ usmiala som sa.
,,Si krásna, len aby si vedela,“ usmial sa tiež a nechal ma urobiť mu slučku na krku. Až tak mi veril.
Po poslednom faux pas na večeri u jeho rodičov, sme boli pozvaní do vínneho klubu. Medzi snobov, ktorí vedeli vždy všetko najlepšie a to sa nezlučovalo s Liamovou povahou o nič viac, ako nosenie kravaty.
,,Nemôžeme ísť mojim autom?“ spýtala som sa na parkovisku.
,,Ak nestálo viac ako 15 litrov, tak nie, zlato,“ vzdychol.
,,Dajme si to ako roleplay,“ sadla som si na najpohodlnejšiu sedačku na svete.
,,Ty by si sa zasa chcela zavďačiť všetkým. Ale to nejde. Sľúbila si, že si z nich budeme uťahovať. Nemôžu ťa mať radi oni aj ja,“ díval sa pred seba a spod saka mu vyliezali zlaté manžetové gombíky.
,,Bojíš sa, že ak ma budú mať radi oni, prestaneš ma mať rád ty?“
Neodpovedal, iba napol sánku.
Pred luxusnou vilou na okraji mesta stála kopa rovnako luxusných áut.
,,A ja že VIP znamená byť v centre,“ uškrnula som sa.
,,Nie, toto je nové VIP – si natoľko important, že sa drbeš polhodinu v kolóne, len aby si sa mohla sťať na hulváta a tváriť sa pri tom posh,“ div si neodpľul.
Rozosmiala som sa.
Vo foajé vlhkej pivnice stáli dve čašníčky, alebo ako túto funkciu nazývajú tí ľudia. Možno catering manager.
S úsmevom nás núkali skvelými odrodami tohoto aj tamtoho.
,,Bože, toto nie je piváreň?“ povedala som nahlas a Liam sa konečne zasmial.
,,Dobrý večer,“ pozdravil ich.
,,Dobrý večer, pán Kramer,“ usmiali sa zapýrene.
,,Sú ešte nejaké ženy, s ktorými si nespal?“ povedala som potichu.
,,Hej, ale nie na tejto party,“ odfrkol urazene.
,,Viliam, drahý, to je skvelé, že už ste tu,“ usmiala sa jeho mama. ,,Monika, rada vás vidím, dúfam, že ten ostatný večer je zabudnutý,“ usmiala sa znova, trochu s vinou vo výraze.
,,Aj ja vás rada vidím, pani Kramerová. Áno, už sa k tomu nevracajme. Veľmi príjemná hudba,“ povedala som a započúvala sa do saxofónu.
,,Môj manžel bude vašim názorom nadšený, je to jeho výber. Prosím, odložte si kabáty a zabávajte sa,“ pohladkala nás oboch po ramenách, usmiala sa a odišla.
,,Ešte chvíľu buď najzdvorilejšia bytosť v galaxii a idem domov,“ šepol mi do ucha.
,,Odlož si kabát, Kramer, a neser ma!“ zagánila som.
Zasmial sa hlasnejšie, ako by čakal. Aj ostatní.
,,Je tu aj tvoj brat?“ prekrútila som očami.
,,Nie, sú s Bekou niekde v trópoch,“ rozhliadal sa po miestnosti.
,,Prvá dobrá správa,“ rozhliadala som sa tiež. ,,Začnime piť,“ mávla som rukou.
,,Idem sa vycikať, zožeň tokaj,“ pobozkal ma na pravý spánok a zmizol.
Prechádzala som sa medzi starožitným nábytkom v divnom prítmí, všade voňali cigary a to brčko, čo sme si zapálili pred vchodom, spôsobilo, že sa mi tá atmosféra začínala celkom páčiť.
Dokráčala som k baru a mladý chalan v bielej košeli sa na mňa milo usmial.
,,Čo vám môžem ponúknuť?“
,,Dvakrát tokaj,“ objednala som si ako v Ňu spirite.
Uveličene sa na mňa pozrel s nechápavým výrazom tváre.
,,Prepáčte, madam, dnes sa podávajú iba suché odrody.“
,,Tak oni nemajú tokaj a ja som madam,“ rozhodila som rukami na bare.
Na barovej stoličke sa rozosmial muž. Všimla som si ho až vtedy. Vysoký, štíhly, s velikánskymi modrými očami, dokonalo hranatou sánkou a čiernymi vlasmi, do ktorých sa dajú zaboriť prsty. V tmavomodrom obleku od Huga Bossa, ktorý ho prvýkrát prezentoval v tretej sérii seriálu Suits. Nebyť toho brčka pred bránou, v živote by som si nespomenula na žiaden z tých faktov.
,,Myslím, že pre vás niečo vymyslím,“ mávol na barmana a ten mu podal kľúč. ,,Leonard Krištof, teší ma,“ podával mi ruku a keď vstal, mal asi štyri metre. Odhadom. Ani na osemcentimetrovej platforme som mu nevidela vyššie, ako na ohryzok.
,,Ja… som Monika a vy mi asi zachránite večer,“ usmiala som sa.
Ukázal rukou zdvorilo pred seba a viedol ma kamsi do divných zákutí tej pivnice. Otvoril veľké drevené dvere a v malej špajzi nahmatal fľašu.
,,Vedel som, že tu ešte nejaká bude,“ usmial sa a podal mi ju. ,,Je to skvelý ročník,“ zamkol dvere a znova ukázal pred seba.
,,Ďakujem, nie som veľmi na suché vína. Alebo na víno ako také. Vlastne, pijem iba kávu,“ mykla som ramenom a vyšli sme z chodby do priestoru s barom.
Liam schádzal po krátkych murovaných schodoch a mračil sa.
,,Urobila si si prehliadku pivnice?“ povedal s rukami vo vreckách.
,,Bola som zohnať ten tokaj,“ zodvila som fľašu.
,,Leo bol nápomocný?“ svaly na tvári sa mu ani nepohli a nosdry mal ako kapybara.
,,Ahoj Will, rád ťa vidím, je to dávno,“ podával mu ruku.
Neochotne ju vystrel.
,,Rád som vás spoznal, užite si večer,“ pohladkal ma po chrbte a odišiel.
,,Prečo si bol taký na toho krásneho človeka?“ dramaticky som sa chytila za čelo.
,,Idem po vývrtku.“
,,Ty si vo vývrtke, stoj,“ chytila som ho za lakeť. ,,Pretiahol ti prvú lásku, či o čo ide?“
Liam sa mi zahľadel do tváre šokovane a nahnevane zároveň.
,,To som ako mohla trafiť?“ začudovala som sa.
,,Nebudeme sa o tom baviť.“
,,Je to aspoň desať rokov určite, to ťa nemôže srať predsa,“ uchechtla som sa.
,,Poznáš ma tak dobre a fakt si dovolíš takto reagovať?“
,,Prepáč. Ale, prosím, pozri sa na to s odstupom. Ste obaja niekde inde, nemôžeš sa hnevať navždy,“ snažila som sa byť zmierlivá ako to len šlo.
,,Môžem a aj budem.“
,,Ľúbim ťa. Poďme piť,“ vzdala som to a pobozkala ho na líce. Upokojil sa. Bolo to presne toľko, koľko o tej téme hovoriť chcel a každé ďalšie slovo by bol nátlak. Tak som len súhlasila. Budeme teda svorne naveky nenávidieť jedného z najkrajších ľudí planéty. V pohode. Nevadí.
Prišli sme k baru, Liam podal chlapcovi v bielej košeli fľašu a on pred nás postavil dva poháre.
,,Mňam, je sladké,“ povedala som a olizla si pery.
,,Ale nie je to pivo,“zašomral.
,,Dáme si challenge, kto povie slovo pivo viackrát za tento večer?“
,,A čo si dáme ako výhru?“
,,Kto vyhrá, bude tomu druhému celý deň plniť všetky priania!“
,,To je dobrý deal. Hej, chlapče, nemáte tam niekde podpultové pivo?“
Barman znova prekonával infarkt. ,,Nie, pane, je mi ľúto.“
,,Pane,“ chytil sa Liam za hlavu.
,,Drž hubu, ja som bola pred chvíľou madam,“ udrela som ho do ramena a jemu šlo sladké víno temer nosom.
Dívali sme sa na ľudí diskutujúcich o ničom a zrazu okolo nás prešla dievčina s podnosom so syrmi.
,,Môžem vám ponúknuť…“
,,No to teda môžete,“ rozhodila som rukami.
,,Môžete to tu pokojne nechať,“ povedal Liam a to už celé soirée počulo môj smiech.
Dievčina zarazene pozerala na nás oboch. Liam vystrel ruku, vzal jej striebornú tácku so syrmi, položil ju na bar a keď dievča iba stálo, naklonil sa k nej a zašepkal: ,,Ja neviem, ako dlho robíte túto prácu, ale bežkajte si po ďalšiu tácku, lebo to už nadlho nebude. A keď sa budete vracať, prineste mi pivo,“ posledné slovo zdôraznil.
Prikývla a zmizla.
,,Ty si tú ženu vydesil k smrti,“ rozosmiala som sa.
,,Ja som jej len pomohol, ja ju neplatím, mne je to jedno, ale keď tá parta duševných invalidov uvidí, že tu len tak stojí, viac ju nezavolajú. Bol som altruista,“ nahol sa cez bar a vzal si syr s kusom vlašského orecha.
,,Ten mám najradšej,“ zobrala som mu ho z ruky. ,,Daj si hermelín, či čo to je,“ ukázala som na kocku s bielou plesňou. ,,Hodí sa k pivu,“ žmurkla som.
,,Musí to niekto počuť, aby to platilo!“
,,Hej, chlapče, počuli ste, ako som pred chvíľou povedala pivo?“ kývla som na barmana.
,,Áno, madam.“
,,Tak a to mám ďalšie!“ zasmiala som sa a udrela Liama do ramena dlaňou.
,,Tak ale toto bol aký ťah,“ vyzeral, že sa naozaj dobre zabáva.
,,Dobrý večer, Will Kramer,“ ozvalo sa ženským hlasom z mojej pravej strany.
,,Bože kriste, ja som v pekle,“ povedal potichu. ,,Ahoj, Kris,“ usmial sa nasilu.
,,Kris Loris,“ podala mi ruku.
,,Ehm… Monika,“ potriasla som jej ňou.
,,Nebývala si Kristína Lórišová?“ zamračil sa a chcelo sa mu smiať zároveň.
,,Vyrástla som,“ usmiala sa sebavedomo a bola naozaj šarmantná. Elegantná a ženská.
,,Máte krásne šaty,“ ukázala na ne dlhým štíhlym prstom.
,,Ďakujem, máte výnimočný vkus,“ skúšala som, či má zmysel pre humor, alebo očakáva etiketu.
,,Ten máme asi spoločný,“ uškrnula sa a keď sa dívala na Liama, naozaj pôsobila, že ho mala kedysi rada. Len už… vyrástla.
,,Oh, vy ste…“ ukázala som na neho.
,,Tak dávno, že to už hádam ani nie je pravda,“ zodvihla ľavú ruku so snubným prsteňom.
,,Gratulujem,“ kývol zdvorilo hlavou. ,,Predstavujem ti dôvod môjho nepriateľstva s Leom – Kristínu. Autor v tvojom vnútri musí squirtovať blahom,“ usmial sa sarkasticky.
,,Stále sa hneváš? To mi je ľúto. Ak by ste ho presvedčili, tak takéto party usporadúvame aj ja a môj budúci manžel…“
,,Ani to nedopovedz,“ precedil cez zuby.
,,Dobre. Tak pekný večer, rada som ťa znova videla, Will. Dovidenia,“ usmiala sa na mňa.
,,Dovi,“ opätovala som jej to a pozrela sa na neho škaredo.
,,Láska,“ znelo to ako karhanie.
,,Ako dlho etiketa káže tu ešte ostať?“ spýtal sa a strčil si do úst bobuľu hrozna z tácky so syrmi.
,,Nebudeme o tom hovoriť?“
,,Nie.“
,,Mám v kabelke ešte jedno brčko,“ žmurkla som.
,,Tento večer má už dve dobré správy,“ vzdychol, vstal a vyšli sme na parkovisko.
Oprel sa zadkom o kapotu nejakého mercedesu a zapálil.
,,Lea som získal. To nebolo kamarátstvo, že by sme mali čosi spoločné. Jeho otec a môj otec mali spolu biznis, boli sme spolu často a bolo nevyhnutné sa priateliť pre tieto prijebané účely poklonkovania kokotom, čo vedia hovno o živote,“ potiahol si znova.
Stála som oproti nemu a počúvala ho.
,,Asi v prváku na strednej sme si na seba zvykli a krátko na to som sa dal dokopy s Kristínou. Vyškrabal sa jej z friend zony, dodnes nechápem ako, až medzi stehná. Vidím ich dnes odvtedy prvýkrát. Ani jeden z nich neostal na Slovensku, keby som vedel, že tu dnes budú, tak nikam nejdem. On bol doteraz vo Švajci a ona má nejakého Rakušáka,“ potiahol si tretíkrát a podal mi ho.
,,Myslíš si, že je sexy?“ spýtal sa so záujmom.
,,On či ona?“
,,On.“
,,Aká odpoveď ťa nenaserie?“
,,Pravdivá. Či? Hm,“ zamyslel sa.
,,To brčko ti urobilo dobre,“ usmiala som sa.
,,Zabil by som ich oboch, ale vďaka THC toho už nie som na dnes večer schopný,“ zasmial sa.
,,Li?“
,,Čo?“
,,Mám pre teba ešte čosi,“ usmiala som sa.
,,Ďalšie brčko už nezvládnem.“
,,Daj mi kľúče od auta,“ usmievala som sa a podávala mu zrolovaný papierik.
,,Dobrý pokus, ty zlatokopka,“ rozosmial sa a ja s ním.
,,Nó!“ dupkala som nohami.
Vytiahol kľúče z vrecka, ja som prešla na druhú stranu parkoviska a prišla k nemu s rukami za chrbtom.
,,Z ktorej ruky chceš?“
,,Z pravej.“
Vystrela som pravú ruku a podala mu plechovku českého piva.
,,No way,“ zasvietili mu oči, vyšuchol sa vyššie na kapotu auta, prekrížil si členky a privrel oči, keď začul zvuk zasyčania.
Napil sa a vydýchol.
,,Kde sa v mojom aute vzalo pivo?“
,,Dala som ho do priehradky asi pred týždňom. Že keby čosi. Bolo v tom chladiacom vrecku, čo nám tvoja mama dala na šató bohviečó.“
,,Dala si mi do priehradky pivo do chladiacej tašky na víno?“
,,Uhm.“
,,Vyhrala si všetky pivné súťaže odteraz až navždy,“ rozosmial sa tak schuti, ako som to ešte nevidela. Neviem, či mu prišlo tak vtipné to gesto, alebo len zaúčinkovala tá tráva, ale šupoval sa ako ryba na suchu.
Po chvíli vyšla von jeho mama s dlhou slimkovou cigaretou.
,,Aj vy ste tu? Vzduch, však? Viliam, neseď na tom aute, preboha!“ zašepkala. ,,Prosím vás, kde vzal pivo?“ povedala s povzdychom.
,,Je to moja vina, ale on ho chcel piť dnu, robila som, čo som mohla, tu ho aspoň nikto nevidí,“ mykla som ramenom a Liam sa na mňa pohoršene pozeral s otvorenými ústami.
,,Máte pravdu, drahá, je to maximum, čo ste mohli urobiť,“ mávla rukou a vyfúkla dym. ,,Dáte si?“ podávala mi krabičku.
,,A viete, že hej?“ vytiahla som si jednu cigaretu, strčila ju medzi pery a Liam privieral oči a krútil hlavou.
,,To ste ma potešili, aspoň nebudem jediná, na koho gáni. Ani sme sa naposledy nestihli porozprávať. Študovali ste umenie, pokiaľ viem,“ otočila sa ku mne a Liam bol v tejto debate zrazu úplne navyše.
,,Áno, film a divadlo,“ usmiala som sa.
,,Fascinujúce. Vraj ste spomínali Pollocka, rozumiete výtvarnému umeniu?“
,,Mám štátnicu, ale nie som odborník.“
,,Plánujeme s manželom otvoriť galériu, ak by ste mali záujem sa niekedy pozrieť na našu zbierku, budeme radi. Rada si vypočujem váš názor,“ chytila ma za rameno. Chce si ma získať. Robí čo môže. Psychológ vo mne začal nahlodávať myseľ.
,,Bude mi cťou,“ usmiala som sa.
,,Tak sme dohodnuté. Prosím ťa, Viliam, dopi to pivo a poďte dnu, tvoja priateľka nemá ani kabát,“ povedala zmierlivo a hodila ohorok do kanála.
,,Viliam, tvoja priateľka nemá kabát,“ naklonila som sa k nemu uzimene a s úškrnom.
,,Ako je to možné?“ spýtal sa.
,,Neviem, nechali sme si ich dnu.“
,,Nie to… ako je možné, že dokážeš patriť do všetkých svetov. Aj do toho, v ktorom žijú oni, aj do toho, v ktorom som rád sám. Ako je to… ako je to možné?“ nechápavo sa na mňa pozeral.
,,Ten, v ktorom sme sami, je len náš. Tam nikoho z tých ľudí nikdy nevpustíme. Toto je hra. Tí ľudia dnu sú figúrky, zahraj si s nimi. Neber ich vážne, manipuluj, bav sa. Od toho tu sú, nemôžu ťa ohroziť, ak budeš ťahať za nitky. Počúvaj a využívaj informácie. Neukazuj svoje slabosti, nie im, preboha,“ usmievala som sa a držala ho dlaňami za líca.
,,Vieš, čo naozaj neznášam viac ako víno?“
,,Keď mám pravdu?“
,,Buď už ticho,“ vstal rozhorčene a pobavene zároveň. A ja som mala rada, keď taký bol, lebo mal síce chuť ma zabiť, ale príliš ma miloval, než aby to urobil.
Celá debata | RSS tejto debaty