Mám rada vôňu moču. To je veta, ktorou začínala Katarínina prijímačková práca na scenáristiku. Spomínam si na to, lebo žiadna iná práca tak rozhodne nezačínala. Myslela som na to zvláštne slovné spojenie, keď som sa brodila lesom v plátených teniskách a hľadala GPS súradnice toho miesta, ktoré som si vymyslela sama. Muselo to byť niekde preč. Niekde, kam nie je také […]

,,Čo robíš?” ,,Robím ti audioknihu.” ,,Ďalšiu?” ,,Tá prvá bol len taký pokus.” ,,Príjemný pokus.” ,,Bolo to krátke. Našla som čosi lepšie.” ,,A čo?” ,,Malého princa.” ,,Toto klišé mám rád.” ,,Mávala som od Exupéryho radšej Letca.” ,,A už nie?” ,,Nie, už som ochotná priznať mejnstrímovému davu, že Malý princ má svoje čaro.” ,,Čo tak […]

V rohu spálne bolo krásne biele prvorepublikové kreslo a vysoká lampa s tienidlom. Sadla som si doň a dívala sa pred seba. Na jeho zhužvané plachty, ktoré sa krčia pri každom prehodení sa v posteli. Zaujímalo by ma, čo ho tak trápi, že stále nespí. Z jednej strany má veľké okno, ktoré už nie je otvorené na vetračku, lebo prituhuje, a z druhej skriňu. Na stene za ním sú […]

,,Čítavam ťa každé ráno v metre.” ,,Viem. Zvyk je železná košeľa.” ,,Nepáči sa mi, čo píšeš.” ,,Klameš.” ,,Myslíš?” ,,A komu sa to nepáči? Tebe alebo Jemu?” ,,Nám obom.” ,,Prečo?” ,,Lebo žiarlime.” ,,Zvláštne.” ,,Na tom nie je nič zvláštne.” ,,A prečo žiarlite?” ,,Lebo venuješ pozornosť niekomu inému.” ,,Jemu som ju venovala štyri roky. […]

Sedela som na lavičke v Medickej a sŕkala pivo z plastového pohára. ,,Vyzeráš veľmi šťastne,” povedala som človeku, ktorý pre mňa už roky znamená veľa. Lebo priateľov, ktorých vám život prihrá iba tak a vaše vzťahy sa vykryštalizujú až po mnohých rokoch do prijateľnej podoby, nie je tak veľa. ,,Aj sa cítim,” usmial sa. ,,A ty? Si šťastná?” Právnici často […]

Mám rada začiatok jesene. Obdobie, keď ešte občas svieti slnko, ale už je na žabky seriózne zima. Kráčala som z obchodu s taškou plnou vecí, ktoré reálne nepotrebujem a keď som uvidela svoj Mŕtvy Parčík, neodolala som a sadla si do húštiny na lavičku, na ktorej som vždy dúfala, že stretnem Bruna. Najkrajším dôkazom mojej vlastnej márnivosti boli sovičkové vreckovky, […]

Zobudila som sa do krásneho rána. S Brunom na obrazovke a holými nohami. Vravel, aby som si zatvorila okno, ale naivne som dúfala, že to príde urobiť za mňa. Radšej umrznúť, ako stratiť nádej… tak som umrzla. ,,Čo dnes budeš robiť?” spýtal sa. ,,Neviem, volá ma na rande jeden chlap.” ,,Aký chlap?” ,,Má čosi cez tridsať a je veľmi slušný.” ,,Tak to by si asi […]

,,Prišiel som na tie lievance.” ,,Panebože.” ,,Pustíš ma dnu?” ,,Panebože.” ,,Budem stáť vonku dlho?” ,,Poď…” ,,Nemyslela si si, že prídem, však?” ,,Nie, ale preventívne som si oholila nohy.” ,,Ukáž.” ,,Chcel si lievance!” ,,Nemal by som tu byť.” ,,Ale mal.” ,,Ak sa rozplačeš, odídem.” ,,Ak odídeš, rozplačem sa.” ,,Ani neviem, čo tu […]

,,Čo tu robíš?” ,,Šla som okolo a prišla som sa pozrieť, či tu nesedíš. Pivo. Veľké.” ,,Odkedy piješ pivo?” ,,Neviem, Nicol, mám chuť na pivo.” ,,Dve hrozná opäť spolu… ty máš tenisky?” ,,Nehovorme o tom.” ,,Mala som prísť v stredu na čurbes veď.” ,,Veď aj prídi. Vadím ti tu?” ,,Ja som dobrá piča, poď sem, krista.” ,,Nezadus ma.” ,,Nechodíš […]

Prestupovala som pred jeho dverami z nohy na nohu. Strašne mi bolo treba cikať. ,,Bože, kde si toľko,” odstrčila som ho a vbehla dnu. ,,Sprchoval som sa, čo horí?” Zatvorila som za sebou dvere toalety a Bruno sa postavil za ne. ,,Choď preč, inak sa nevycikám,” povedala som a takmer mi roztrhlo mechúr. ,,Prečo?” ,,Mám hanblivé obličky, vypadni!” Rozosmial sa, až to […]