Vyhodil som veľké žlté vrece do smetí a urobil pár krokov k múriku v mŕtvom uhle, za ktorým bola lavička. Mŕtvy uhol sme to volali preto, lebo to v rámci sídliska bolo jedno z mála miest, kam nebolo vidieť z okien môjho bytu. Eva tam sedela a skladala Rubikovu kocku. Prisadol som si a usmial sa. ,,Ahoj,“ naklonil som sa k nej a pobozkal ju. ,,Servus,“ položila ju […]

Nepoznám nikoho, kto by rád vynášal smeti. Pritom, je to naozaj jednoduchý úkon – každý z nás chodí denne von z bytu, ak je mobilný a zamestnaný. Napriek tomu, keď zbieham schody, s nevôľou sa dívam na veľké vrece odpadkov pred dverami, ako keby som verila tomu, že niekto zo susedov sa stane cez noc gentlemanom a vynesie to za mňa. Lebo nosenie smetí je mužská robota. […]

Verte či nie, pripadal mi aj zozadu taký krásny, že som mu niekoľkokrát počas prvého mesiaca, spôsobila mierne pridávenie lyžičkou od čaju, keď som sa na neho pritisla, kým klikal a sŕkal zároveň, a nečakal moje prsia na svojom zátylku. ,,Ty si ale strašne kontaktná,“ zasmial sa. Nikdy to nemyslel ako výčitku, bolo to iba konštatovanie. Páčilo sa mu, že som taká […]

Ak niečo naozaj nemám rád, tak je to zima. Snažil som sa zvyknúť si na ňu a jej prejavy, ale stále sa mi to nepodarilo. Nemám veľmi rád ani leto, lebo sa vtedy ľudia potia a smrdia, ale zima je ešte horšia. Neznášam, keď mi ide z úst para. Vyzerá to, ako keby som fajčil a to je zlozvyk, ktorý naozaj nie som ochotný tolerovať. Prechádzal som z vyhriateho nákupného centra […]

Vietor je zvláštny úkaz. Je to dôsledok vyrovnávania atmosferického tlaku. A dôsledkom tohto dôsledku sú sukne vyfúknuté nad hlavu, keď stojíte na križovatke, rovnako, ako strapaté vlasy a slziace oči. Nikto vietor nemá rád, ale ja sa naň rada dívam. Rovnako, ako na dážď. Sedím v rohu gauča s dekou cez nohy, v ruke zvieram veľkú šálku s kávou a pozerám sa, ako sa […]