Boli ste už niekedy v Košiciach? Je to mesto s najväčšou smolou na svete. Napriek tomu, že je krásne, by v ňom nikto príčetný nechcel žiť, lebo je to v úplnej psej riti ďaleko od civilizácie a všade naokolo sú neprispôsobivé typy, ožrani a Ukrajina. Raz za päť rokov som sa tam zvykla vybrať, pretože ma k tomu mestu viaže spomienka na niekoho, kto už neexistuje. […]

Celý týždeň som sa potil v kancli ako vôl skoro do pol noci. Dôležitá prezentácia, zahraniční investori, ak by som to pokazil, mohol by som sa rovno zastreliť. A keby som to neurobil ja, urobil by to môj šéf. Keď som prišiel domov, Linda už väčšinou spala. A keď som ráno odchádzal, ešte stále spala, lebo vonku len svitalo. Tešil som sa na deň, keď jej to budem môcť […]

Zostala som stáť vo dverách a dívala som sa ako spíš. Nikdy si nemal to srdce mi to zakazovať, lebo vieš, ako sa mi páčiš, keď si prirodzený. Jednu nohu vystretú a druhú pokrčenú na paplóne. Podišla som k oknu a otvorila ho, mal si tam strašne vydýchaný vzduch. Na chvíľu som si ľahla za teba, aby som ti svojim bruchom zohriala holé kríže. Okopírovala som siluetu […]

Poškriabala ma mačka. Sedel som na múriku pri Dunaji a za mnou rušilo pokojný večer len milión premávajúcich sa áut. To na Bratislave nemám rád. Díval som sa na vysvietený Nový most, ktorý už vôbec nie je nový, na odraz Mesiaca na špinavej vode a bolo mi z toho celého zle. Z ľudí, čo odchádzali z Eurovei a AuParku, z tých, čo sa z Nív snažili rýchlo presunúť niekam […]

„Mám v topánkach piesok,“ zamrmlal a nepohodlne sa mrvil. „Tak si ich vyzuj,“ dívala som sa na nebo a hľadala Polárku. „Budem mať piesok medzi prstami. Neznášam piesok medzi prstami,“ bručal. Nepočúvala som ho. Prenášala som vzdialenosť zadných kolies Veľkého voza smerom na sever a hľadala som hviezdu, ktorá by mala žiariť najjasnejšie. „Čo tam vidíš?“ […]

Bola ako moje dieťa. Chcela som ju chrániť od všetkého zlého, čo som v živote napáchala, aby si myslela, že som normálna. Robilo ju to šťastnou. Nič dôležité som jej nehovorila, iba také omáčky o tom, čo som varila a ako sa má Linda. Nikdy som jej na otázku „Čo bolo v škole?“ neodpovedala: „Nič,“ ako ostatní rovesníci. Vždy som jej podrobne vylíčila, akú […]

Milujem čokoládové cukrárenské piškóty. Jedla by som ich na tony. Sú chrumkavé a vláčne, majú nugátovú náplň, ktorá sa rozteká po jazyku a keď ich strčíte do mlieka, máte zrazu kakao. Chrúmala som ich sediac na balkóne a jedna mi spadla na zem. Bolo to jasné znamenie. Musela som sa odsťahovať. Okamžite. Teda, nemusela… mohla som ostať v jeho byte celkom sama a […]

Raz ráno som si uvedomil, že som sa zobudil do doby, v ktorej klikanie na tie správne klávesy je tým najdôležitejším úkonom. To, ako píšete, je odrazom toho, ako sa cítite, akí ste, ako veľmi vám záleží na tom, aby sa vaše slová dostali ku konkrétnemu človeku či ľuďom. Sedával som v open office s desiatkami ďalších ľudí a počúval, ako svedomito ťukajú do […]

Sedela som na mäkkej zelenej stoličke a muž v uniforme oproti mne neobratne ťukal do počítača moje údaje a svedeckú výpoveď. Na nástenke za ním boli fotky policajného zboru s Kaliňákom. Tí muži sa prsili, ako keby vedľa nich stál sám Boh. Akvárium pod nástenkou bolo zelené a zanesené špinou, tri polomŕtve ryby sa obtierali o sklo. Rozkysnutý nechutný poručík vošiel […]

Strašne som ju nechcel mať rád. Bola ako neriadená strela, niekedy som sa až bál, čo jej zasa napadne. Nadchla ju kadejaká bohapustá sprostosť. Raz mi priniesol kuriér balík. Obrovský! Bolo v ňom asi milión dekoračných vankúšikov. Normálne sady. Prúžkované, bodkované, tematické k filmom, ktoré som mal rád, nažehlené fotografie, ktoré sa mi páčili a na jednej […]