Môj život sa niekedy začiatkom jesene skončil. Nezomrela som naozaj, len duševne. Jeden ma okašľal, druhý ma okašľal, tretí sa mi vrátil do života a štvrtý doň vstúpil úplne nanovo a nepoškvrnene. A hlavne reálne. Sedela som v Medickej a klepala pri capuccine do počítača. Ozval sa mi chlap, čo chcel nejaký nárazový copywriting a mne to v tej dobe padlo viac než dobre. […]

Sedem rokov. Tak dlho ju poznám a svojim spôsobom milujem. Je to príbeh, ktorý napísala a ja vám ho len prerozprávam. Bola som niečou literárnou postavou. Po tých stovkách ľudí, o ktorých som vám hovorila, si niekto povedal, že mi to vráti. Bol to skvelý zápas. A vyhrali sme ho obe. Sedela som v bare pod školou, klepala posledné strany scenára na autorskú tvorbu a […]

,,Poďme na obed.” ,,Mám veľa roboty.” ,,No a čo, všetci máme veľa roboty.” ,,Ale ja som chytila inšpiráciu…” ,,Ale keď ťa muž pozýva na obed…” ,,Áno, pane,” žmurkla som. ,,Ty si dobrá mrška.” ,,Hej, károvaná suknička len pre teba dnes.” ,,Dáš si pressko?” ,,Dám. Urobíš mi?” ,,Tebe to urobím veľmi rád.” ,,Si nesmierne zdvorilý.” […]

,,Ja nie som k ľuďom veľmi haptická. Vlastne, iba k tebe.“ ,,Ty si zo mňa dobre v piči.“ zasmial sa a rozkašľal. ,,Tuberák.“ ,,Bol som chorý.“ ,,Ty si chorý, odkedy ťa poznám.“ ,,Ako je to už dlho?“ ,,O pár dní to bude osem,“ usmiala som sa. ,,Kokos, verila by si vtedy…“ ,,Hej, verila. Ty si bol strašne krásny.“ ,,Bol […]

Ľahol si vedľa mňa a jeho obrovský chrbát vyzeral ako plátno, na ktoré sa dá maľovať končekmi mihalníc donekonečna. Schúlila som sa mu v náručí, prechádzala nechtami cez znamienka na ramenách a privierala oči pokojom. Zahľadel sa mi do dúhoviek, usmiala som sa na neho a šťastne mu zaborila prsty do vlasov. ,,Ty máš v sebe strašné temno,” vytrhlo ma z nadšenia. * * * […]

Sťahovala som sa celkovo štrnásťkrát za posledných sedem rokov. To je veľmi veľa sťahovania. Aj veľa preklínania toho, kto ma naučil čítať, lebo moje krabice s knihami pribúdajú, ale svalovej hmoty nie je viac, a keďže som klasik, industriálne domy bez výťahov na vysokých poschodiach sú môj fetiš. Stála som pri chladničke a utierala vínové poháre, ktoré sa nedajú […]

Pohľad z okna liečebne pre psychicky narušených môže byť vskutku depresívny. Nie je tomu ale vždy tak. Dostala som sa do Pezinka dobrovoľne. Sadla som na vlak, prišla a povedala, že by som si chcela prenajať izbu. Sú školení na šialencov, tak to nebrali nijako extrémne, primár, ktorý ma prijímal, bol starší pán so santaclausovskou bradou a múdrymi hnedými očami. Veľmi […]

,,Dvojitú vodku a nejaký tmavý džús,“ usmiala som sa na barmanku. ,,Ta vidím, že toto bude dobrá story,“ zasmiala sa Nikola a hodila telefón, výnimočne, na stôl. ,,Dnes by som si radšej len tak pomlčala, ak dovolíš,“ vzdychla som. ,,Hej, to ľudia, čo chcú mlčať, si dávajú deco vodky len tak z plezíru, viem,“ krútila očami. ,,Vôbec neviem, čo so […]