,,Kde si toľko?“ položil si si zápästie na čelo a díval sa do stropu. ,,Tam, kde vždy,“ ležala som vedľa teba a pomaly vyfukovala dym zo zapáleného jointu. ,,Prečo mi fajčíš v posteli?“ spýtal si sa otrávene. ,,Drž hubu,“ podala som ti ho a ty si si potiahol. ,,Nehúlili sme spolu už…“ ,,…sedem rokov,“ zobrala som si ho späť a […]

,,Prečo nespíš?“ zašepkala som. ,,Ty vieš prečo…“ vzdychol si. ,,Lebo Mesiac je v Blížencoch?“ uškrnula som sa. ,,Hej, presne preto,“ usmial si sa tiež. Konečne. ,,No tak vidíš, aspoň raz za to nemôžem ja,“ ležala som vedľa teba a obaja sme sa dívali do stropu. ,,Stále na to nemám čas, maličká,“ zatvoril si oči. ,,Je mi to jedno, […]

,,Hej! Pst… musím ti niečo povedať!“ ,,Nechcem teraz nič počuť, chcem spať.“ ,,Ale ja musím…“ ,,Ovládaj sa, už si dospelá.“ ,,Je to dôležité, prisahám, že budeš šokovaný ako ja! Prišla som na to, že…“ ,,Neviem, ako ti to povedať viac slušne. Nemám chuť sa s tebou rozprávať!“ ,,Ale prečo?“ ,,Lebo potrebujem […]

Nemám žiadne kamarátky. Nezostal mi čas ich hľadať, lebo mám plný život ich mužov. A tak občas, aby som tú energiu vyvážila, mi niektorý z nich požičia svoju ženu. Mnoho mužov v mojom živote malo na mňa vyslovene otcovský vplyv. Možno preto mám dodnes daddy issues. Keď som skončila výšku a spoznala Tima, roky mi opakoval: “Ty si jak ja…” alebo “To jak keby som […]

Získať návyk vraj trvá 21 dní. Pre neurotypických ľudí. Teda normálnych. Získať návyk pre mňa trvá asi 21 sekúnd. Viem vždy veľmi presne, čo mi spôsobuje dopamínové orgazmy a nemienim sa toho vzdať, nech to stojí čokoľvek. Mala som 33 rokov, keď ma diagnostikovali na ADHD a ja som pochopila väčšinu svojich životných problémov. Ľudia si často myslia, že ADHD sú […]

,,Friends with benefits“ je zvláštny druh vzťahu. Už som ho pred rokmi skúšala s Jakubom. Bolo to príjemné a bezproblémové, lebo to fungovalo naozaj na dvoch základných slovách – priateľstvo (pozn.red. nie láska) a benefity (pozn.red. divoké jebandálesy). Neplietlo sa do toho nič iné, len chémia dvoch kamarátov, z ktorej sa ani za roky dosť dobrého pettingu […]

Dočítal posledné riadky mojej knihy a sťažka vzdychol. Sedel na širokej okennej parapete, fajčil a vydával zvuky. Boli to iba citoslovcia. Smial sa. Syčal. Súhlasil. Nesúhlasil. Predýchaval. Na konci sa na mňa pozrel a prvýkrát som videla, ako sa mu spotili oči. Neplakal, lebo chlapi neplačú. Len sa mu zarosilo zorné pole a naprázdno pregĺgal. ,,Čo si mi to…“ […]

Povedal, že sa spolu priveľa rozprávame. Bolo to ako alfa testovanie. On nahlásil chybu a ja som vyriešila problém. ,,Dobre,“ prikývla som. ,,Čo dobre?“ zasmial sa. ,,Ja už budem viacej ticho,“ usmiala som sa. ,,To bola iba téma na diskusiu. Neurážaj sa,“ zasa sa zasmial. ,,Nie som urazená. Len neviem, čo s tým mám robiť. Ak ti to vadí, ja viem byť aj […]

Na návštevy k Hyvovi som chodievala zásadne v čase, keď jeho žena nebola doma. Vskutku náročne by sa vysvetľovalo, čo spolu robíme a prečo vlastne. Otvoril dvere do bytu a usmial sa. Keď som bola dieťa, veľmi som chcela mať také jamky v lícach. Mama vravela, že keď sa budem veľa smiať, tak sa mi urobia. Mama celkovo hovorievala kraviny, keď som bola dieťa. ,,No […]

Mám rád ženy, ktoré sú v pohode. Také, ktoré nenosia podpätky, v ktorých má ich zadok lepšie klenutie, ale dajú si tenisky a usmievajú sa na svet, lebo ich, kurva, nič netlačí. Nosievala podpätky a ani nevyzerala, že ju to bolí. Raz som jej povedal, že dupe ako štajerská kobyla a už som ju vídal len v teniskách alebo bosú. Alebo v mojich teniskách, ponovom. ,,Sú to […]