,,Neveril som, že ťa ešte niekedy uvidím, tobôž na Valentína,“ povedal Bruno a sadol si na lavičku vedľa mňa. ,,Vďaka, že si ten odkaz pochopil a prišiel.“ ,,Chcela si niečo súrne?“ ,,Len ťa vidieť. Si krásny. Stále. A unavený. Už zase,“ usmiala som sa. ,,Šťastný a smutný zároveň.“ ,,Aj ty mi chýbaš,“ naklonila som sa a pobozkala ho […]

Vošla som do kancelárie a rozhliadala sa po jej preplnených kútoch. ,,Dobré ránko,“ usmieval sa na mňa z dverí vedľajšieho officu. Bezradne som rozhodila rukami. ,,Vrátila mi veci,“ mykol ramenom, prišiel ku mne a pobozkal ma na líce. ,,Ty nemáš bradu,“ ukázala som na neho prstom pohoršene. ,,Musel som sa oholiť, už to svrbelo.“ ,,Ty… normálne […]

,,Poďme na obed.” ,,Mám veľa roboty.” ,,No a čo, všetci máme veľa roboty.” ,,Ale ja som chytila inšpiráciu…” ,,Ale keď ťa muž pozýva na obed…” ,,Áno, pane,” žmurkla som. ,,Ty si dobrá mrška.” ,,Hej, károvaná suknička len pre teba dnes.” ,,Dáš si pressko?” ,,Dám. Urobíš mi?” ,,Tebe to urobím veľmi rád.” ,,Si nesmierne zdvorilý.” […]

,,Ja nie som k ľuďom veľmi haptická. Vlastne, iba k tebe.“ ,,Ty si zo mňa dobre v piči.“ zasmial sa a rozkašľal. ,,Tuberák.“ ,,Bol som chorý.“ ,,Ty si chorý, odkedy ťa poznám.“ ,,Ako je to už dlho?“ ,,O pár dní to bude osem,“ usmiala som sa. ,,Kokos, verila by si vtedy…“ ,,Hej, verila. Ty si bol strašne krásny.“ ,,Bol […]

Ľahol si vedľa mňa a jeho obrovský chrbát vyzeral ako plátno, na ktoré sa dá maľovať končekmi mihalníc donekonečna. Schúlila som sa mu v náručí, prechádzala nechtami cez znamienka na ramenách a privierala oči pokojom. Zahľadel sa mi do dúhoviek, usmiala som sa na neho a šťastne mu zaborila prsty do vlasov. ,,Ty máš v sebe strašné temno,” vytrhlo ma z nadšenia. * * * […]

,,Čo robíš?” ,,Robím ti audioknihu.” ,,Ďalšiu?” ,,Tá prvá bol len taký pokus.” ,,Príjemný pokus.” ,,Bolo to krátke. Našla som čosi lepšie.” ,,A čo?” ,,Malého princa.” ,,Toto klišé mám rád.” ,,Mávala som od Exupéryho radšej Letca.” ,,A už nie?” ,,Nie, už som ochotná priznať mejnstrímovému davu, že Malý princ má svoje čaro.” ,,Čo tak […]

,,Prišiel som na tie lievance.” ,,Panebože.” ,,Pustíš ma dnu?” ,,Panebože.” ,,Budem stáť vonku dlho?” ,,Poď…” ,,Nemyslela si si, že prídem, však?” ,,Nie, ale preventívne som si oholila nohy.” ,,Ukáž.” ,,Chcel si lievance!” ,,Nemal by som tu byť.” ,,Ale mal.” ,,Ak sa rozplačeš, odídem.” ,,Ak odídeš, rozplačem sa.” ,,Ani neviem, čo tu […]

Tristan. Tak sa naozaj volal a od chvíle, ako sa mi predstavil, som si vravela, že to meno chcem opakovať často. Sedela som vtedy na barovej stoličke a on si sadol na tú vedľajšiu po tom, čo sa mi nevrlo pozrel na kabát prehodený cez ňu. ,,Nie je to príliš sladké?“ ukázal pohárom bieleho suchého na môj cosmopolitan. ,,Popravde, je to dosť hnusné, lebo tam cítim […]

Kráčal som hore schodami Slavína a z úst mi išla para. Celý čas, čo som sem šiel, som premýšľal, ako veľká sprostosť to je. Na škále 1-10 mi vyšlo 11. Aspoň. Nebol som si istý ničím. Ani tým, či som sa vôbec dopravil na správne miesto. Nie všetky jej metafory chápem. Popravde, chápem máloktoré, ale explicitne jej to nikdy nepriznám, aby si o mne neprestala […]

Nebolo ešte ani osem hodín. ,,Paťka? Zvykneš skladať puzzle?“ spýtala som sa kolegyne pri vedľajšom stole. ,,Uhm, občas, so synom. Prečo?“ ,,A stáva sa ti niekedy, že máš len kúsky a potom dostaneš jeden konkrétny a zrazu vieš, kam patria všetky ostatné?“ prižmúrila som oči, ako som si to vizualizovala. ,,Táto schopnosť značí dobre vyvinuté […]