Mám rada začiatok jesene. Obdobie, keď ešte občas svieti slnko, ale už je na žabky seriózne zima. Kráčala som z obchodu s taškou plnou vecí, ktoré reálne nepotrebujem a keď som uvidela svoj Mŕtvy Parčík, neodolala som a sadla si do húštiny na lavičku, na ktorej som vždy dúfala, že stretnem Bruna. Najkrajším dôkazom mojej vlastnej márnivosti boli sovičkové vreckovky, […]

,,Bola si na tom rande?” ,,Bola.” ,,A ako bolo?” ,,Do toho ťa nič.” ,,Bol aspoň fešák?” ,,Uhm. Vyzeral ako spevák z Korben Dallas.” ,,To neviem čo je, ale vygooglim si.” ,,Nech sa páči.” ,,Aha, už vidím. No a teda ako bolo?” ,,Nepoviem ti.” ,,Prečo?” ,,Absencia informácií bude pre teba najväčším trestom.” ,,Chceš ma trestať?” ,,Chcem.” ,,Začo?” […]

,,Zobudil som ťa?” ,,Nie, nespím. Ahoj.” ,,A čo robíš?” ,,Ležím.” ,,A ešte?” ,,Premýšľam.” ,,Nad čím?” ,,Nad tebou.” ,,Prišla si na niečo?” ,,Že na teba musím myslieť menej, aby si sa vyspal.” ,,Nechceš prísť?” ,,Je pol štvrtej…” ,,To znamená nie?” ,,Už idem.” *** ,,Otvor mi.” ,,Poď.” ,,Ahoj, Bella. Ahoj, Savoy. Ahoj, Bruno…” […]

,,Čo to máš?” ,,Zošit.” ,,Načo ti je?” ,,Je to snový denník, mávam to pri posteli vždy, keby sa mi čosi snívalo a chcela som si to zapamätať.” ,,To sa ti chce zapisovať?” ,,Hej.” ,,A smiem sa pozrieť, čo tam máš?” ,,Ty smieš všetko.” ,,To mi nehovor, vieš, aký som.” ,,Aký?” ,,Zneužijem to proti tebe vo chvíli, keď to budeš najmenej čakať.” […]

,,Nemala by si tu byť.” ,,Ale mala.” ,,Vie o tom niekto?” ,,Nie.” ,,Prečo? Hanbíš sa za mňa?” ,,Sľúbila som ti, že o tebe nikomu nepoviem.” ,,Vždy plníš sľuby?” ,,Úplne vždy.” ,,Nie som dobrý človek, však?” ,,Prečo ti na tom záleží?” ,,A záleží na tom tebe?” ,,Mne záleží na tebe.” ,,Prečo?” ,,To je tvoja najčastejšia otázka.” ,,Tak mi […]

,,Požičiaš mi tú čiernu kabelku?” ,,No táto, aká je krásna! Kam ideš?” ,,Mám rande.” ,,Je na vešiaku, vezmi si ju… rande?” ,,Rande.” ,,S kým?” ,,S takým chlapom… chalanom… chlapom… neviem, odkedy sa definuje chlap ako chlap?” ,,Koľko má rokov?” ,,33.” ,,Tak potom chalan.” ,,Tak potom idem na rande s takým chalanom.” ,,Pekný?” […]

Niektorí ľudia by sa, evidentne, nemali stretávať. Lebo keď tak robia, vždy niekto, nedopatrením, zomrie. Po nekonečnom čakaní na vlak, pod ktorý sa niekto nepríčetne hodil, vystúpila na bratislavskej hlavnej stanici. Celkom iná, ako som si ju pamätala. Alebo chcela pamätať. Krásna. Krajšia, ako kedykoľvek predtým. Alebo sa len mne zmenili kritériá na ženskú atraktivitu, […]

Ona: ,,Nečakala som, že vezmeš to pozvanie vážne.” Ona: ,,A ja som nečakala, že ťa ešte niekedy uvidím… respektíve, že ty budeš chcieť vidieť mňa.” Ona: ,,Naposledy sme sa nerozlúčili bohvieako…” Ona: ,,Hnevala si sa veľmi?” Ona: ,,Veľmi.” Ona: ,,A dlho?” Ona: ,,Dlho.” Ona: ,,Ešte sa hneváš?” Ona: ,,Nie, myslím, že už nie.” Ona: ,,Prečo?” […]