,,Už asi dve hodiny máš rovnaký výraz,“ usmial sa. ,,Premýšľam.“ ,,Nad čím?“ ,,Neviem prísť na jedno slovo.“ ,,S tým ti asi nepomôžem.“ ,,Preto ťa tým neobťažujem,“ poslala som mu vzdušný bozk. ,,Prečo vlastne píšeš?“ ,,Lebo navarené už máme,“ zasmiala som sa. ,,Nemyslím teraz. Celkovo. Prečo vlastne píšeš?“ […]

Zbehla som dolu v sukni tisícich farieb a s rozpustenými vlasmi. Lebo aj moje sukne, aj moje vlasy, mal rád. Stál s rukami vo vreckách pred vchodovými dverami a krčil si ramená od zimy. ,,Ahoj,” usmiala som sa a zhlboka nadýchla. ,,Čau,” urobil to isté. ,,Ideme?” ukázala som smerom k ceste. ,,Parkujem vedľa.” ,,Nepotrebujeme auto, prejdime sa,” mykla som ramenom a Bruno na […]

,,Láska?“ zavolala som. ,,Áno?“ ozval sa Bruno z kuchyne. ,,1:0!“ skríkla som. ,,Do riti,“ zahromžil. Hrali sme hru, ako často ho dokážu moje psychohry nachytať a vysvetlia mu, že je človek. Napríklad niekto, kto nechce, aby ste ho tak oslovovali, nezareaguje. Trafená hus, viete ako. ,,Chýbala som ti?“ prehodila som mu ruky okolo krku. Stál so svojimi […]

,,Fakt si myslím, že by sme mali ostať kamoši.“ ,,Dobre,“ sedela som doklepávajúc piatu kapitolu. ,,Dobre?“ ,,Uhm,“ prikývla som a nevenovala mu pohľad. ,,Tak potom dobre, keď dobre,“ takmer s odfrknutím sa otočil k monitoru. ,,Si urazený, že sa nehádžem o zem?“ usmiala som sa. ,,Pracujem.“ Rozosmiala som sa na celý byt. ,,Ty si úplná […]

Obliekla som sa dnes presne tak, ako som sa cítila. Ako zmätený psychotik. Červené pančuchy, štucne šiestich farieb, károvaná sukňa, tričko s plameniakom, žlté bolero, zelená šatka s chorbákmi a ružové tenisky. ,,Ty si aká krásna farebná, ako bábika,” povedala žena s úchvatnými očami, keď vošla do kancelárie a sadla si za stôl vedľa môjho. ,,Vyzerám dnes […]

,,Ahoj.“ ,,Ahoj.“ ,,Neverila som, že mi zdvihneš.“ ,,Potrebuješ niečo?“ ,,Hneváš sa?“ ,,To je jedno.“ ,,Nie je.“ ,,Tak asi hnevám.“ ,,Máš odo mňa v maili čosi, čo by ťa mohlo zaujímať.“ ,,Čo také?“ ,,Môj masívny nesúhlas s tým, čo tu predvádzaš.“ ,,Ten som si už vypočul včera.“ ,,Tento má trochu […]

,,Nechceš už ísť domov?” ,,Nie, ani nie.” ,,Si okey?” ,,Nie… ani nie.” ,,Prinesiem ti ešte keksík?” ,,Nesmej sa mi, zjedla som ich len dvanásť.” ,,Páčia sa mi tie slogany, ktoré si mi poslala, dnes si bola dosť rozhádzaná, ale aj tak si toho urobila veľa. Takže môžeš prestať klepať a choď si oddýchnuť, vyzeráš, že to potrebuješ.” ,,Ja tu ešte […]

,,V tomto bare by som chcela byť nahúlená,“ dívala som sa na hnedo-fialové steny porastené brezou. ,,Vaše prianie je nám rozkazom,“ povedal územčistý barman, ktorý keby mal dva metre, tak by mi svojimi obláčikovými prsiami a obrovským chrbtom niekoho nápadne pripomínal. Vzdychla som si pri spomienke a potriasla hlavou. ,,Ty si sa sem dnes prišla mega rozbiť, […]

,,Nemala by si piť toľko kávy.” ,,Nemal by si mi hovoriť, čo by som nemala.” ,,Pukne ti srdce.” ,,Ustálo už väčšie šupy, ako pár litrov kofeínu.” ,,Ale ja to nemyslím metaforicky, naozaj to v tejto miere nie je zdravé.” ,,Nevadí, nejakú neresť si môžem dovoliť.” ,,A čo cigarety, tráva a sladkosti?” ,,Tak si môžem dovoliť viac nerestí, no a čo!” ,,No ako […]

,,Čítavam ťa každé ráno v metre.” ,,Viem. Zvyk je železná košeľa.” ,,Nepáči sa mi, čo píšeš.” ,,Klameš.” ,,Myslíš?” ,,A komu sa to nepáči? Tebe alebo Jemu?” ,,Nám obom.” ,,Prečo?” ,,Lebo žiarlime.” ,,Zvláštne.” ,,Na tom nie je nič zvláštne.” ,,A prečo žiarlite?” ,,Lebo venuješ pozornosť niekomu inému.” ,,Jemu som ju venovala štyri roky. […]