kontroverza

,,Kde si toľko?“ položil si si zápästie na čelo a díval sa do stropu.
,,Tam, kde vždy,“ ležala som vedľa teba a pomaly vyfukovala dym zo zapáleného jointu.
,,Prečo mi fajčíš v posteli?“ spýtal si sa otrávene.
,,Drž hubu,“ podala som ti ho a ty si si potiahol.
,,Nehúlili sme spolu už…“
,,…sedem rokov,“ zobrala som si ho späť a odklepávala popol do nejakej dekoratívnej pičoviny, ktorú si mal na nočnom stolíku a rozhodne si ju nekúpil.
,,Prečo si prišla?“
,,Lebo musíš prestať. Musíš na mňa prestať myslieť, musíš prestať v noci nespať a musíš ma už pustiť von zo svojej hlavy,“ povedala som unavene.
,,Prečo mám pocit, že sa chceš zabiť, keď to hovoríš,“ zasmial si sa a trochu potiahol nosom, lebo sa ti potili oči ako mne.
,,Ak som ja v tvojej hlave, ty si v mojej. Ja už v nej neudržím ďalšie šialenstvo, mám dosť svojho,“ zašepkala som.
,,Nemá ťa kto upratať?“
Pokrútila som hlavou.
,,Vyzeráš unavene,“ otočil si hlavu mojim smerom.
,,Nepozeraj sa na mňa,“ preglgla som a zhlboka sa nadýchla.
,,Prečo? Dlho som ťa nevidel,“ usmial si sa. Smutne.
,,Ja už ani neviem, kedy ma naposledy niekto videl,“ pozrela som sa na teba a ty si mi palcom zotrel poslednú unavenú slzu.
,,Jak to môžeme vždy všetci tak dojebať,“ povedal si skoro empaticky… a potom si sa rozosmial. Nahlas a zúfalo. A ja tiež.
,,Ja neviem, kámo…“
,,Kámo?“ udrel si sa dlaňou do čela.
,,Inak ti už nepoviem,“ smiala som sa tiež. ,,Vyzerali sme spolu vždy ako sociopati?“
,,Ja som si najprv myslel, že sme ako kráska a zviera, ale… hej, myslím, že sme vždy spolu vyzerali ako sociopati,“ zasmial si sa.
,,Whats wrong with us?“ zvraštila som čelo a očakávala odpoveď.
,,Nemôžem byť tvoja spriaznená duša alebo iná pičovina?“ spýtal si sa ako skúsený ezoterik.
,,Tebe dobre jebe,“ postavila som sa a začala sa v tielku a nohavičkách prechádzať po tvojej spálni. Otvorila som okno a zapálila si. Oprela som sa lakťami o parapetu a dívala sa na upršanú nočnú ulicu.
,,Prečo by som nemohol byť tvoja spriaznená duša? A nehovor, že preto, lebo žiadnu nemám!“ vstal si tiež a prišiel ku mne.
,,Dobre, vysvetlím ti to na feťáckej analógii, lebo… inú nepoznám,“ rozhodila som rukami. ,,Soulmate je ako keď si nahúlený a po treťom pive… všetko je ľahké. Svet je v pohode, ty si v pohode, nikoho nič nebolí. Nikto nikoho neutraumatizuje. Si jak zľahka prifetnutý fulltime. Čo z toho sa ti akože zdá povedomé?“ vystrela som ruku a dotkla sa ťa tam, kde ľudia mávajú srdce.
,,Dobre… tak nie soulmate… máme ešte niečo na výber?“ spýtal si sa sklamane.
,,Twinflame a karmic,“ sadla som si na parapetu chrbtom k ulici a nebezpečne sa nakláňala dozadu.
,,Ak vypadneš z toho okna, prisahám, že ťa zabijem,“ keď sa bojíš, vyzeráš tak roztomilo…
,,Hej, musel by si ma doraziť, je to dosť nízko,“ pozrela som sa dolu.
,,Pokračuj vo feťáckej analógii…“ chytil si ma za kolená, lebo si mal naozaj strach z mojej suicídnej povahy.
,,Twinflame je taký veľmi vyčerpávajúci kokteil… ráno si dáš lajnu koksu a Adderall, na obed ďalšiu lajnu a dva poháre whisky, popoludní si šupneš tripa pod jazyk a večer ťa niekto odrovná ketamínom,“zamyslela som sa.
,,Fúha,“ zasmial si sa, ako si si to predstavoval.
,,A potom tu máme Karmic… predstav si, že si desať rokov picháš heroín každý deň. A zrazu niekto príde a vezme ti ho. Zatvorí ťa do malej miestnosti s matracom na zemi a nechá ťa tam dva týždne. Predstav si, aké sú to týždne…“
,,Asi sa dogrcám,“ chytil si sa za žalúdok.
,,Tak to bude ono,“ žmurkla som, pobozkala ťa na líce a zoskočila z parapety dnu.
,,A čo s tým treba robiť?“ spýtal si sa, ako keby sa s tým niečo robiť dalo.
,,A čo ja viem?“
,,No ja to googliť nebudem, nechcem vedieť, čo za reklamy ti vyskakujú…“ prekrútil si očami a ja som sa zasmiala, lebo keby sa ti začali zobrazovať bannery s vešteckými službami, asi by ťa porazilo.
,,Nič s tým netreba robiť… už si všetko urobil a urobil si to správne. Prišiel si, traumatizoval ma, odišiel a ja som sa z toho mala niečo naučiť,“ sadla som si do kresla oproti posteli a dala nohy pod bradu.
,,A čo si sa naučila?“ vzdychol si a sadol si na kraj postele oproti mne. Oprel si sa lakťami o stehná a díval sa na mňa ako keby som tu skladala štátnice zo sebapoznania.
,,Že to, že sa niekomu nepáčiš, neznamená, že ťa nemiluje. Že láska má podoby, o ktorých nikto nerozpráva, lebo keby áno, všetky ďalšie generácie by sa báli zamilovať. Že občas ľudia robia zlé veci, lebo sú proste zlí. A občas preto, že sú veľmi nešťastní. Že to, že niekto odíde, neznamená, že ťa nemá rád. A že to vlastne často znamená, že ťa má rád až príliš. Že vždy, keď máš pocit, že pre niekoho nie si dosť dobrý, tak máš pravdu. A hlavne, že keď človek naozaj hlboko nenávidí sám seba, správa sa presne tak nepríčetne, ako my dvaja,“ podal si mi krabicu s vreckovkami na honenie a ja som si konečne mohla vyfúkať nos.
,,Pozri, ako si vyrástla,“ usmial si sa, zhlboka si sa nadýchol, lebo predo mnou nerád plačeš. To máme spoločné. Ale nikdy sa nám to nepodarí, všimol si si?
,,Sme úplné precitlivelé kreatúry, mali by sme s tým okamžite prestať,“ vstala som a začala po izbe hľadať svoje oblečenie.
,,Čo hľadáš?“
,,Šaty,“ dívala som sa okolo seba.
,,Žiadne tu nemáš, prišla si takto,“ ukázal si na mňa.
,,Prečo sa ti zjavujem v snoch v nohavičkách a tielku?“ pozrela som sa na teba nechápavo.
,,Veď v tom spávaš, v čom by si sa tu asi mala zjavovať? V bufajke?“ rozhodil si rukami a vyzeralo to ako tá najbizarnejšia hádka na svete.
,,Musíme s tým prestať,“ prišla som k tebe bližšie.
,,Ty prvá,“ prekrížil si ruky na prsiach.
,,Ja mám diagnózu, ktorá zreteľne hovorí, že emočná regulácia nie je moja silná stránka!“
,,Nemôžem všetko urobiť za teba,“ vzdychol si. ,,A mimochodom, tiež si ma traumatizovala!“
,,Ja viem, prepáč mi,“ objala som ťa a ty si sa chvíľu zdráhal, ale keď som sa nadýchla, vcucla som ťa do svojej bubliny a chvíľu sme tam len tak stáli. ,,Musím už ísť,“ vzdychla som a neochotne ťa pustila.
,,Prečo?“ skoro si zakňučal.
,,Kedysi som ti musela sľúbiť, že nikdy nevymažem nič, čo vytvorím pre teba. A ja nechcem a ani to neurobím. Ale dochádza mi miesto na disku. Potrebujem ho pre ďalšie príbehy…“
,,Kúpim ti väčší disk?“ prekrútil si očami a ja som sa zasmiala. Lebo keď sa bojíš, si prekrásny… aj ja, však?
,,Poď, uložíme ťa ako kedysi,“ vzala som ťa za ruku, ty si si ľahol, prikryla som ťa a strčila ti slúchatká do uší. Pustila som ti jednu z mojich starých rozprávok a ty si zatvoril oči.
,,Hej, zlato?“ zakričal si za mnou, keď som vychádzala z dverí.
,,Uhm?“
,,Vďaka, že si ma prežila,“ usmial si sa.
,,Vďaka, že si ma nezabil,“ žmurkla som a nechala ťa snívať o tom, aké by to bolo, keby…

Ráno ma zobudil ohlušujúci zvonček ešte pred ôsmou. Vytackala som sa z postele v tielku a nohavičkách, otvorila rozospatá dvere a kuriér mi podal balíček.
,,Čo ti prišlo?“ ozvalo sa z kuchyne.
,,Neviem,“ rozbalila som krabicu a vybrala z nej externý disk.
,,Načo, preboha, potrebuješ terový disk?“ pozrel sa na mňa nechápavo.
,,Aby som sa konečne zmestila… do kože,“ otáčala som ho v ruke a usmievala sa, keď som si predstavila, koľko príbehov sa do nás ešte vojde.