Kedysi som si myslela, že ti budem písať listy. Ako Hugovi, keď zomrel. Ale ty si nezomrel, iba kamsi zmizol. Napísala som ti 40 príbehov a dve knihy, ktoré nemám komu poslať na korektúru, pretože si preč. Dnes som prešla desať kilometrov, aby som si vyvetrala hlavu, ktorú mi zapĺňa celkom iná dimenzia. Je to len pár týždňov, čo vesmír začal znova pracovať pre mňa a […]

CHOĎ VYNIESŤ SMETI – stálo v správe, ktorá mi prišla z akéhosi podivného singapurského portálu. Nestihla som sa ani nadýchnuť a už sa mi začali lesknúť oči. Zohla som sa po vrece v koši. Bolo napoly prázdne. Vytiahla som ho, nahádzala doň všetko, čo som okolo seba našla a obula som sa. Leo sedel na gauči s mačkou v lone a hral akúsi strieľačku. ,,Idem vyniesť […]

,,Colas Breugnon,“ usmial sa a sadol si vedľa mňa na obrubník pred domom. ,,Už ani neviem, kedy si o mne naposledy niekto myslel, že som dobrý človek,“ odklepávala som si z cigarety do mláky, v ktorej sa zrkadlila koruna stromu. ,,Skoro som zabudol, že niektorým metaforám rozumieš len ty,“ pohladkal ma po chrbte. ,,Ako sa máš, Bruno?“ pobozkala som ho na […]

Sťahovala som sa už trinásťkrát. Neznášam to. A v tom je základný problém po celý môj život. Dookola robím veci, ktoré neznášam, v domnení, že jedného dňa skrátka dopadnú inak. Možno už volali z Mensy, že ma chcú vylúčiť. Ešteže nedvíham neznáme čísla. Kráčala som dolu schodmi môjho nového bytu a do uší mi hral slovenský hiphop. Pretože Ego má nový […]

Fetiš, ktorým trpím, sa vo mne utváral roky. Neviem, kedy to začalo. Neviem ani, či to prišlo s nejakým konkrétnym človekom, zážitkom alebo filmom. Viem len, že som sa v jedno ráno zobudila a uvedomila si, že ma priťahuje ten pohľad. Je to výnimočný archetyp. Viem, že je to oxymoron, ale napriek tomu je to tak. Keď sedím v kaviarni alebo v parku a dívam sa na ľudí s […]

O chvíľu to bude rok. Viem, že sme si povedali, že na deň, keď sme sa zoznámili, nebudeme spomínať, pretože to bolo také príšerné, ako len mohlo byť, ale nedá mi to. Kým som sa cez tvoj pancier dostala k tomu príjemne mäkkému jadru, trvalo to viac ako mesiac. A potom si na dva mesiace odišiel. Bez rozlúčky, bez pozdravu, len si tak šiel… ,,Prečo si sa […]

,,Ahoj,“ povedal tlmene, keď mi vliezol na balkón bez ohľadu na to, že kľúče som mu nikdy nedala. ,,Bruno,“ usmiala som sa schúlená pod dekou a našpúlila pery. ,,Vyzeráš unavene a vôbec nie prekvapene, že ma vidíš,“ sadol si do kresla oproti mne a vzal mi z ruky zapálený joint. ,,Unavená som. A prekvapená veľmi nie, priala som si ťa. Možno si len […]

,,Neveril som, že ťa ešte niekedy uvidím, tobôž na Valentína,“ povedal Bruno a sadol si na lavičku vedľa mňa. ,,Vďaka, že si ten odkaz pochopil a prišiel.“ ,,Chcela si niečo súrne?“ ,,Len ťa vidieť. Si krásny. Stále. A unavený. Už zase,“ usmiala som sa. ,,Šťastný a smutný zároveň.“ ,,Aj ty mi chýbaš,“ naklonila som sa a pobozkala ho […]

Sťahovala som sa celkovo štrnásťkrát za posledných sedem rokov. To je veľmi veľa sťahovania. Aj veľa preklínania toho, kto ma naučil čítať, lebo moje krabice s knihami pribúdajú, ale svalovej hmoty nie je viac, a keďže som klasik, industriálne domy bez výťahov na vysokých poschodiach sú môj fetiš. Stála som pri chladničke a utierala vínové poháre, ktoré sa nedajú […]

Pohľad z okna liečebne pre psychicky narušených môže byť vskutku depresívny. Nie je tomu ale vždy tak. Dostala som sa do Pezinka dobrovoľne. Sadla som na vlak, prišla a povedala, že by som si chcela prenajať izbu. Sú školení na šialencov, tak to nebrali nijako extrémne, primár, ktorý ma prijímal, bol starší pán so santaclausovskou bradou a múdrymi hnedými očami. Veľmi […]