,,Bola si na tom rande?” ,,Bola.” ,,A ako bolo?” ,,Do toho ťa nič.” ,,Bol aspoň fešák?” ,,Uhm. Vyzeral ako spevák z Korben Dallas.” ,,To neviem čo je, ale vygooglim si.” ,,Nech sa páči.” ,,Aha, už vidím. No a teda ako bolo?” ,,Nepoviem ti.” ,,Prečo?” ,,Absencia informácií bude pre teba najväčším trestom.” ,,Chceš ma trestať?” ,,Chcem.” ,,Začo?” […]

Ženy som vlastne nikdy nemal rád. Vzrušovali ma, akceptoval som ich, ale rád som ich nemal. Raz, jednu, ale o tej vám hovoriť nebudem, lebo do toho vás nič nie je. Ale odvtedy žiadnu. A je mi úplne jedno, že si myslíte, že som zatrpkol, lebo neviete, ako to bolo. Nikto z vás. Okrem toho dievčaťa, ktoré chodí bosými nohami po mojej studenej podlahe. Strávil som s ňou celý […]

Najradšej zo všetkých rán mám tie, ktoré… to je pekná formulácia. Málokedy je rozdiel medzi ránom a ranou. Aspoň pre väčšinu z nás. Ale rána, ktoré netrávim sama, tie rána, ktoré voňajú cudzím rozospatým zátylkom, tie milujem zo všetkého najviac. Privoniavala som k nemu ako psychotický fetišista. Nemohla som s tým prestať. To nebol parfum, ani aviváž, ani […]

,,Zobudil som ťa?” ,,Nie, nespím. Ahoj.” ,,A čo robíš?” ,,Ležím.” ,,A ešte?” ,,Premýšľam.” ,,Nad čím?” ,,Nad tebou.” ,,Prišla si na niečo?” ,,Že na teba musím myslieť menej, aby si sa vyspal.” ,,Nechceš prísť?” ,,Je pol štvrtej…” ,,To znamená nie?” ,,Už idem.” *** ,,Otvor mi.” ,,Poď.” ,,Ahoj, Bella. Ahoj, Savoy. Ahoj, Bruno…” […]

,,Čo to máš?” ,,Zošit.” ,,Načo ti je?” ,,Je to snový denník, mávam to pri posteli vždy, keby sa mi čosi snívalo a chcela som si to zapamätať.” ,,To sa ti chce zapisovať?” ,,Hej.” ,,A smiem sa pozrieť, čo tam máš?” ,,Ty smieš všetko.” ,,To mi nehovor, vieš, aký som.” ,,Aký?” ,,Zneužijem to proti tebe vo chvíli, keď to budeš najmenej čakať.” […]

,,Nemala by si tu byť.” ,,Ale mala.” ,,Vie o tom niekto?” ,,Nie.” ,,Prečo? Hanbíš sa za mňa?” ,,Sľúbila som ti, že o tebe nikomu nepoviem.” ,,Vždy plníš sľuby?” ,,Úplne vždy.” ,,Nie som dobrý človek, však?” ,,Prečo ti na tom záleží?” ,,A záleží na tom tebe?” ,,Mne záleží na tebe.” ,,Prečo?” ,,To je tvoja najčastejšia otázka.” ,,Tak mi […]

Ľuďom som nikdy bohvieako nerozumel a desili ma. Ja som ich desil tiež, takže sme si boli kvit. Niekedy som nemohol potláčať tú túžbu, chcel som niekomu urobiť niečo zlé. Iba tak. Nahnať strach a úzkosť. Ukájalo ma to. Ale pri niektorých ľuďoch človek pochopí, že nesmie. Niektorým krehkým svetom neradno ubližovať, lebo si to budú so sebou niesť už navždy a ja som […]

Nespomínam si, ako dávno to bolo, čo ma Bruno uniesol. Dávno. Hodil ma do pivnice svojho domu na špinavý matrac a skríkol: ,,Čuš!” Chodieval za mnou každý deň, nosil mi v plastovej ružovej miske cereálie alebo rizoto. Česal mi vlasy a zapletal vrkoče. A niekedy len sedel na schodoch a striedavo sa díval do zeme a na mňa. Myslela som si, že to bude horšie. Že mi bude […]

Zobudil som sa na to, že mi Áres s Hérou sedia na posteli a dívajú sa na mňa s vodítkami v ústach. “Už idem,” povedal som rozospato a pretieral si oči. Zvonka na mňa svietilo jasné slnko cez obrovské ateliérové okná a ja som to miloval. Naschvál som si do bytu nedával žiadne žalúzie, závesy, nič. Len čisté sklo a svetlo, ktoré muselo byť aspoň okolo mňa, keď už […]

Sedel pri počítači a všetka jeho pozornosť bola upriamená na jeden veľký monitor. Svietil namodro. V tej tme to vyzeralo krásne tajomne. Zaklopala som na drevený stĺp pri kuchynskej linke. Chvíľu klikal a potom sa otočil. ,,Áno?“ usmial sa. ,,Funguje to, namôjdušu,“ zarazila som sa. ,,Čo akože?“ ,,Pozerala som rozhovor s neurofyzilógom a…“ ,,Takto […]