kontroverza

#1 ,,Policajti chránia mafiu!“ zakričal na mňa pred vchodom do kancelárie nejaký asociál. Úprimne som sa mu vôbec nečudoval. Tak často ako kriminalista riešim prúsery svojich kolegov, že hrať to na „pomáhať a chrániť“ už nebaví ani mňa. Kávu a šišky som v robote nikdy nemal. Ale páči sa mi, ako je to v amerických seriáloch predkladané verejnosti ako bežný […]

Láska zomiera na nezáujem. V drvivej väčšine prípadov ženskej nevery nejde o to, že by nám chýbal penis medzi stehnami. Záplavu orgazmických sťahov si dokážeme všetky vyvolať rýchlejšie a lepšie samé, popravde. Ale ženy sú závisláčky. Všetky do jedného. Sú závislé na pozornosti, čase a pocite, že sú pre niekoho najkrajšie, najmúdrejšie, najšikovnejšie a […]

Vyložila som si nohy na nový stôl na terase a pripila si s mojim bratom na „chvíľu ticha“. Tak sme tomu hovorili, keď naši odišli z domu. Keď šli na dovolenku, ples alebo návštevu. Boli sme radi, že máme chvíľu ticha, počas ktorej nás nikto nevypočúva. ,,Aj my budeme takí otravní, keď budeme mať deti?“ spýtal sa, keď mi čítal smsku od mamy, v ktorej […]

Na počiatku bol sex. Pomerne dosť sexu. Človek je nadizajnovaný tak, aby sme zozadu vyzerali rovnako a spredu do seba dokonale zapadali. Bola len otázka času, kedy ľudia prídu na to, ako toto puzzle doviesť do dokonalosti. Prirodzený výber partnera je niečo, čo skúmam už roky. Na sebe, na svojom okolí… vo filmoch s Jennifer Aniston… Môjho muža som si vybrala vo […]

,,Prečo hučia?“ zamračila sa Vanda a zadívala sa na telku. ,,Lebo Kanaďania vyhrali o gól dve sekundy pred koncom,“ vzdychol som. Bolo mi to ľúto, na moje prekvapenie hrali naši výborne. Krásny divácky hokej, veľa gólov, pár bitiek a podľa slov Vandy aj kopa pekných chlapov. Spôsobov, ako zarobiť peniaze, je veľa. Moja žena sa v ten deň rozhodla, že ideálny […]

Prežili sme spolu 82 víkendov. Je to naozaj veľa víkendov. Nechával si ma spať na gauči vždy, keď som bola príliš unavená, príliš nahúlená alebo príliš prevalcovaná emóciami a nedokázala od teba odísť. Sedával si vedľa mňa s vyloženými nohami, na ktorých spala mačka a hral si sa. Potom si ma prikryl a robil si si najúchylnejšie zo všetkých fotiek – fotky […]

Žiadna žena nechce mať za muža politika, ale každá by chcela byť prvou dámou. Ani ja som nechcela politika. Keď sme sa zoznámili, bol to začínajúci manažér v automobilke a na obed si dával mekáč. Dnes je z neho poslanec a na obed si dáva šalát s kozím syrom, lebo v obleku musí byť za pekného. Za pekného rovná sa bez pupka. ,,Tá Zuza má fakt pekné vlasy,“ povedala […]

,,Moja psychologička je šarlatánka,“ povedal mi raz Peťo, keď sa vrátil z terapie s domácou úlohou. ,,Mám si na papierik napísať všetky ideálne vlastnosti človeka, ktorého by som chcel v živote stretnúť a žiť s ním. A ten papierik si mám dať do peňaženky a zabudnúť naň. Vraj to podvedomie vybaví za mňa. Ona asi fetuje viac ako ty,“ prekrútil očami. […]

Ovládať mužov nie je také jednoduché, ako sa nám to Netflix snaží nahovoriť. Ja som sa to učila roky. Na otcovi, bratovi, kamarátoch, frajeroch, milencoch, pedagógoch, kolegoch, šéfoch, gay spolubývajúcich a iných maskulínnych živloch, ktoré som počas života stretávala. Zistila som, že muži milujú normálne ženy. Také, ktoré sú schopné vyniesť kôš, napríklad. A […]

Vždy som mala rada mužov s veľkými. Životnými cieľmi. Ležali sme v posteli spotení a spokojní a ja som mu nechtami prechádzala po kérke na podbrušku. ,,Rozmýšľal som,“ povedal do ticha. ,,Nó, dykyčko, menežeris, atmosféra f phičči,“ imitovala som Krónerovho Rytmausa a on sa smial. ,,Imponuje mi tvoj dôvtip,“ zamával aristokraticky rukou vo vzduchu. ,,Chceš mi […]

Po prečítaní tohto článku budete odborníkmi na ženy. Skôr, ako naň kliknete, sa zamyslite nad tým, či o to skutočne stojíte. Lebo ak im raz budete rozumieť, už vám neostane žiaden priestor na výhovorky! 1) KOMPLIMENTY Keď vám poviem, že pravdepodobnosť, že budete mať sex, exponenciálne rastie po tom, čo žene zložíte kompliment, asi to pôjdete rovno skúsiť. […]

Ženy sú schopné celý život zasvätiť hľadaniu svojho životného ideálu. Ja som zbieral skúsenosti so ženami tridsaťsedem rokov. Viem celkom presne, ako z každého chlapa urobiť ideál. Sociálny experiment, ktorého sa zúčastňujem práve teraz, mi potvrdil, že ak ženu počúvate aspoň v prvej a poslednej vete, získate základné informácie, s ktorými máte pracovať. ,,Gina […]

Zuby si čistím sódou bikarbónou a vytlačeným citrónom. Na Modrom koníkovi písali, že tak váš frajer nezistí, že fajčíte. Podľa mňa môj frajer nemôže byť až taký idiot. Hoci… je pravda, že si doteraz myslí, že nepoužívam make up. Každé ráno vstávam o hodinu skôr ako on. Mám štyri odtiene tekutého make upu a dva druhy púdru. Trvá mi dvadsaťosem minút, […]

,,Friends with benefits“ je zvláštny druh vzťahu. Už som ho pred rokmi skúšala s Jakubom. Bolo to príjemné a bezproblémové, lebo to fungovalo naozaj na dvoch základných slovách – priateľstvo (pozn.red. nie láska) a benefity (pozn.red. divoké jebandálesy). Neplietlo sa do toho nič iné, len chémia dvoch kamarátov, z ktorej sa ani za roky dosť dobrého pettingu […]

Sex nie je to najdôležitejšie vo vzťahu. Dosť dôležité sú aj kvety a sladkosti. Najhoršie na dokonalých chlapoch, ktorí ignorujú Valentína, je, že je to väčšinou ich jediná chyba. Ale dokáže to byť pre emóciami a marketingom opantané ženy tak výrazný nedostatok, že aj keby ťa po iné dni lízal na dobré ráno s kyticou v jednej a nutelou v druhej ruke, vyhodila by si […]

Dočítal posledné riadky mojej knihy a sťažka vzdychol. Sedel na širokej okennej parapete, fajčil a vydával zvuky. Boli to iba citoslovcia. Smial sa. Syčal. Súhlasil. Nesúhlasil. Predýchaval. Na konci sa na mňa pozrel a prvýkrát som videla, ako sa mu spotili oči. Neplakal, lebo chlapi neplačú. Len sa mu zarosilo zorné pole a naprázdno pregĺgal. ,,Čo si mi to…“ […]

Otvorím oči a vidím realitu. Kategorizujem poznatky. Som presný. Analytický. Praktický. Vytváram stratégie a vždy mám plán. Myslím lineárne. Krok za krokom. Som realista. Mám rád čísla. Som zákon. Logika. Poriadok. Viem presne, kto som a kým sa chcem stať. Zatvorím oči a snívam. Tvorím a som slobodná. Je vo mne vášeň. Túžba. Zmyselnosť. Som hlasný smiech a dobrý […]

Zarývala som mu nechty do vrchnej vrstvy kože a medzi zubami stláčala kľúčnu kosť. Smial sa. Rozpačito, ako vždy, keď nevie, čo so svojimi emóciami. Natož s mojimi. Ležali sme vo veľkej posteli v úplnej tme a on mi končekmi prstov láskal prsia. Kňučala som, vlnila sa a spievala si Hurricane, keď sa jeden odohrával v mojom vnútri a ničil všetko, čo tam kedy bolo. Hradby […]

Povedal, že sa spolu priveľa rozprávame. Bolo to ako alfa testovanie. On nahlásil chybu a ja som vyriešila problém. ,,Dobre,“ prikývla som. ,,Čo dobre?“ zasmial sa. ,,Ja už budem viacej ticho,“ usmiala som sa. ,,To bola iba téma na diskusiu. Neurážaj sa,“ zasa sa zasmial. ,,Nie som urazená. Len neviem, čo s tým mám robiť. Ak ti to vadí, ja viem byť aj […]

Na návštevy k Hyvovi som chodievala zásadne v čase, keď jeho žena nebola doma. Vskutku náročne by sa vysvetľovalo, čo spolu robíme a prečo vlastne. Otvoril dvere do bytu a usmial sa. Keď som bola dieťa, veľmi som chcela mať také jamky v lícach. Mama vravela, že keď sa budem veľa smiať, tak sa mi urobia. Mama celkovo hovorievala kraviny, keď som bola dieťa. ,,No […]

Vyložila som si nohy v prúžkovaných podkolienkach na airbag spolujazdca a položila si na stehná hlavu. Pozerala som sa na neho v jeho prirodzenom prostredí a premýšľala som, či tá fajka za volantom, o ktorej internety toľko hovoria, je v praxi prevediteľná. ,,Nestihla si ráno jogu?“ zasmial sa, keď sa pozrel, ako som sa poskladala. ,,Som dievča z Ikey!“ zodvihla som […]

Jeden z mojich obľúbených výrokov, ktoré vznikli vďaka kreativite sociálnych sietí je: ,,There is no angry way to say bubbles.“ Skutočne, vyskúšajte si to. Povedzte „bublinky“ nasrano! Možno preto som sa tak uškrnul, keď mi povedala strapatá o pol šiestej ráno v posteli, že nás dvoch zatvorila do bublinky, do ktorej nikto iný nesmie. ,,Slnko stój,“ […]

Nasťahovať si niekoho do bytu je veľké životné rozhodnutie. Musíte začať dávať lubrikant a bondážne laná do tajnej zásuvky, aby si nemyslel, že sa doteraz vo vašom byte striedali chlapi ako pri výčape na Pohode. Uvedomovala som si to, keď vynášal krabice po schodoch a ukladal ich do chodby. Ja som sa sťahovala 13x za posledných 10 rokov. Viem, koľko zbytočností dokáže […]

,,Nenamotaj sa, svet je len simulácia. Nič z toho, čo vidíš a cítiš, sa naozaj nedeje,“ hovorila som si potichu, keď som mu perami prechádzala po tele, kým spal. Nadychovala som sa tej vône stále dookola. Je to môj najobľúbenejší rituál. Poznáte ho. Niekto, koho milujete, vedľa vás zaspí a vám sa otvorí celkom nový vesmír. Svet, v ktorom je absolútne ticho […]

Nikto so mnou nevydrží. Ja som si celý život myslela, že som terno. Akože naozaj. Mám prsia a mozog a to väčšinou stačí na to, aby vás ľudia bezdôvodne neopúšťali. Ale keď pri mojej kolíske stáli sudičky, asi boli nafajčené a po žúre, lebo rozdávali za priehrštia lásky, ale ani jedna z tých píč mi nenadelila vedomosť o tom, čo s ňou robiť, ako ju zvládať a do […]

Mám rád ženy, ktoré sú v pohode. Také, ktoré nenosia podpätky, v ktorých má ich zadok lepšie klenutie, ale dajú si tenisky a usmievajú sa na svet, lebo ich, kurva, nič netlačí. Nosievala podpätky a ani nevyzerala, že ju to bolí. Raz som jej povedal, že dupe ako štajerská kobyla a už som ju vídal len v teniskách alebo bosú. Alebo v mojich teniskách, ponovom. ,,Sú to […]

Každý chlap by mal vedieť, ako sa žene ospravedlniť, napriek tomu, že nič neurobil. Ja som sa to naučil pri mame a sestre. Hocičím naserieš ženu, bude ťa to niečo stáť. Čas, peniaze a nervy, minimálne. Zvieral som v ruke obálku a kráčal domov. Celý čas som si pripravoval, čo jej poviem. Nevidel som ju tešiť sa ani nepamätám. Chýba mi to. Páči sa mi, ako sa vie […]

,,Miláčik, som doma, dúfam, že si nahý!“ zakričala som a položila kabelku na botník. Z obývačky sa ozval smiech. ,,Vitaj, lagovač,“ prišiel ku mne a zdvorilo ma pobozkal na obe líca. ,,Čo by si si prial na večeru?“ vyzliekala som si kabát. ,,Večera je na hotová, daj sa do kľudu a môžeme jesť,“ usmial sa. ,,Všetko na tebe sa mi zdá beznádejne […]

Dvere do malého domčeka v ružinove mi otvorila vysmiata žena s krásnymi očnými linkami. ,,Vitajte,“ usmiala sa a podala mi ruku. ,,Rada vás vidím,“ vyzliekala som si kabát a prechádzala do kancelárie so symbolom vody na dverách. ,,Ako sa máte?“ vzala si veľký zápisník a prehodila nohu cez nohu. ,,Dobre,“ mykla som ramenom. ,,A Leo?“ ,,Still friend […]

CHOĎ VYNIESŤ SMETI – stálo v správe, ktorá mi prišla z akéhosi podivného singapurského portálu. Nestihla som sa ani nadýchnuť a už sa mi začali lesknúť oči. Zohla som sa po vrece v koši. Bolo napoly prázdne. Vytiahla som ho, nahádzala doň všetko, čo som okolo seba našla a obula som sa. Leo sedel na gauči s mačkou v lone a hral akúsi strieľačku. ,,Idem vyniesť […]

Pri vyberaní mena pre dieťa zistíte, koľko ľudí vlastne neznášate. Preto som sa už pred rokmi rozhodla, že svojim deťom dám mená, ktoré si nedokážem priradiť ku žiadnej tvári zo svojho okolia. ,,Čo robíš?“ spýtala som sa, keď som našla Miu ležať na ružovom koberci uprostred detskej izby. ,,Premýšľam, prečo ste sem dali tú tapetu,“ pozerala sa uprene na […]

Spávala som s Kurtom Cobainom. Bol to prvý muž, ktorý ma videl nahú. Prvý, ktorý ma videl masturbovať. Prvý, na ktorom som si skúšala bozkávanie. Mala som pri posteli plagát jeho nadrozmernej hlavy z Bravíčka a predstavovala som si, že tá ruka v mojich nohavičkách je vlastne jeho. Od podlahy po strop bola moja izba zaplnená plagátmi. Bolo to v dobe, keď boli všetky na […]

Sedel som na stoličkách, ako sú tie vaše. Niekedy na lepších, lebo kvalita stoličky je priamoúmerná kvalite zadku, ktorý do nej vrýva svoj odtlačok. Bukowski napísal knihu „Všechny řitě světa i ta má“ a je to prvá vec, ktorú vidím, keď ráno vojdem na kancelárie. Strategicky som si ju umiestnil na prvé miesto, na ktoré mi padá pohľad, aby som nezabudol, že […]

Prestupovala som pred Leovou kanceláriou a zhlboka dýchala. Neónové svetlá na socialistickej chodbe boli vypnuté a brizolitová omietka smrdela starinou. Až za jeho dverami bolo 21. storčie. Pred nimi to bola doba, v ktorej vám človek vynadal, ak ste mali prihlboký výstrih, prikrátku sukňu alebo priveľké reči. Bola som nervózna. Klamem. Bola som úplne hyterická. Nevedela som, […]

Môj svet sa zmenšil. Zmrzskol sa na jednu ružovú žuvačkovú bublinu, v ktorej sme len my dvaja. Ja a on. A často sa bavíme o tom, že by to chcelo ďalších ľudí, väčší priestor a rýchlejšie tempo. Ale napokon aj tak skončíme v jednom aute, jednom byte, na jednom gauči podávajúc si jeden joint. Lebo zatiaľ je ten mikrovesmír funkčný. Zatiaľ nás to nebolí. ,,Kde chceš […]

Venujem sa profesionálnemu gaučingu. Myslím si, že je to gendrová záležitosť. Ženy sú gaučane. Zaspáva sa nám tam najlepšie, pretože sme po celom dni väčšinou tak vyčerpané, že zložíme hlavu na prvý vankúšik z ikeáckeho výpredaja, ktorý doma uvidíme. ,,Dáš si cicu?” pozrel sa Leo na svoju mačku a ona zamňaukala. Položil jej misku s jedlom pod stôl a potom sa […]

Mám také miesto, kam chodím, keď chcem, aby bullshity v mojej hlave prestali metastázovať. V malom meste s veľkou energiou, v byte, ktorý je tak akurát pre 2 ľudí a 1 mačku, je balkón. Vidno z neho pár ulíc, jednu zvonicu a strom, ktorý sa, z času na čas, nechá pohladkať. Sedávam na detskej plastovej stoličke v rohu a odklepávam popol do pivovej fľaše. Je tam ticho a […]

,,Colas Breugnon,“ usmial sa a sadol si vedľa mňa na obrubník pred domom. ,,Už ani neviem, kedy si o mne naposledy niekto myslel, že som dobrý človek,“ odklepávala som si z cigarety do mláky, v ktorej sa zrkadlila koruna stromu. ,,Skoro som zabudol, že niektorým metaforám rozumieš len ty,“ pohladkal ma po chrbte. ,,Ako sa máš, Bruno?“ pobozkala som ho na […]

Vždy, keď mi je smutno, je mi zima. Dnes som vytiahla po roku znova štrikovaný kardigan. Kardigan je inak smiešne slovo. Gendrovo veľmi vyhranené, pretože muži netušia, čo to je. Nevedia ani, čo je crop top alebo ako vyzerajú francúzske nohavičky. Mám rada maskulínnych mužov, ktorí nepoznajú ženské slová. Možno preto, že mi nevadí, keď mi nerozumejú. Randím iba s […]

Rozrušila ma. Vošla do kaviarne v klaunovských topánkach s rolničkami na koncoch a pomaľovanou tvárou. ,,Máte oheň?“ usmiala sa a vystrčila ruku. ,,Ja nefajčím,“ zarazene som zodvihol hlavu od počítača a premeriaval si ju. ,,Nevidím kauzálnu spojitosť,“ zamračila sa. ,,Máte ten oheň?“ ,,Nie, je mi ľúto,“ oprel som sa, založil si ruky v lone a […]

Tak, ako majú ženy veľmi jasnú predstavu už od detstva o tom, ako by mala vyzerať ich svadba, ako by sa mali volať ich deti a akým spôsobom by ich muž mal požiadať o ruku, majú aj predstavu o tom, aké by malo byť ich ideálne prvé rande. Nemyslím to celkom prvé rande v živote, to je plné stresu, zakrývania jebákov a spotených pazúch teenegeriek, ktoré sa snažia vyzerať […]

,,Príbeh je dom,” povedal a rozklepanými vrásčitými rukami zvieral knihu Alice Munro. Myslel si o mne, že som hlúpa a asi som aj bola, keď som mu nepovedala, čo si o ňom myslím ja. Musel mať ťažký život. Celý ho prežil v knihách, ktoré sa v rôznych jazykoch prelizovali do jeho hlavy a on ich zhužvané útržky vypľúval viac ako päťdesiat rokov na svojich študentov. […]

Odišla som z reklamky a vrátila sa k vám. Alebo sama k sebe, ešte to neviem celkom presne definovať, je to len pár dní. Ľudia sa ma zvykli pýtať, čo ma inšpiruje k tvorbe. Či píšem z radosti alebo v depresii. Mne je vlastne jedno, čo je to za emóciu, hlavne, aby nejaká bola, hovorievala som. Potom som začala robiť v open space-i. Predstavte si situáciu, že prídete ráno do […]

Patrím ku generácii detí, ktoré museli byť doma, kým nezačali svietiť pouličné lampy. Dnes, keď sa nad tým zamýšľam, príde mi to absurdné. Naši rodičia sa obávali, že sa nám na uliciach potme môže niečo stať, pretože nedôverovali cudzím ľuďom. Keď som sa prvýkrát presťahovala do veľkého mesta mimo SR, môj otec trval na tom, aby som so sebou nosila kaser. Ani […]

Otvorila som balkónové dvere a s úľavou spadla do jeho ustlanej postele. ,,Ja dnes budem spať tu!“ povedala som a zabalila sa do veľkej tenkej periny. ,,No dobre,“ rozosmial sa. ,,A sama, či môžem s tebou?“ ,,S tebou! Chcem spať s tebou!“povedala som rozhodne. ,,Výborne,“ ľahol si vedľa mňa. ,,Vieš, čo fakt neznášam?“ povedala som s tvárou […]

UPOZORNENIE: Accounti pod 40 rokov by mali tento článok čítať iba v prítomnosti rodiča. Toto bude drsný článok plný právd. Preto by ho mali accounti okamžite prestať čítať, aby ich citlivé duše neutrpeli ujmu. Vidíte, to bola pravda číslo 1: Accounti nemajú schopnosť sebairónie, ale zato majú nadmerné množstvo urážlivých chromozómov. Bum, ďalší klikol na X-ko. […]

Sťahovala som sa už trinásťkrát. Neznášam to. A v tom je základný problém po celý môj život. Dookola robím veci, ktoré neznášam, v domnení, že jedného dňa skrátka dopadnú inak. Možno už volali z Mensy, že ma chcú vylúčiť. Ešteže nedvíham neznáme čísla. Kráčala som dolu schodmi môjho nového bytu a do uší mi hral slovenský hiphop. Pretože Ego má nový […]

Pri väčšine ľudí je veľmi náročné vybrať správny darček k narodeninám. Odjakživa som neznášala, keď som ku sviatkom dostávala peniaze. Je to veľmi neosobné a už aj ako dieťa ma to urážalo. Pripadá mi to ako almužna. Alebo ako keby mi niekto povedal: ,,Nemal som chuť sa zamyslieť nad tým, aká vlastne si a čo máš rada, tak na, tu máš dvacku, tá to hádam […]

Čo kreatívci narozprávali v kancli počas roka Rok 2017 nám mnohé dal i vzal. Mne dal možnosť pracovať v agentúre, v ktorej ľudia používajú servítky na všeličo, ale rozhodne nie na to, aby si ich dávali pred ústa. A vzal mi bezprízorné freelancerské dívanie sa z okna môjho zabedneného bytu. A aby bolo jasné, ako veľmi si to cením, privítajte rok 2018 s humorom nám […]

Keď som šla k našim na sviatky, povedala som si, že tento rok budem na otázky mojej mamy o mojom súkromí odpovedať iba jednoslovne. Žiadne rozsiahle vety, ktoré by viedli k akémukoľvek dôvodu na analýzu toho, ako vlastne žijem, s kým a prečo. Som v citlivom veku, tesne pred tridsiatkou, a fakt mi nerobia dobre otázky o tom, kedy plánujem znivočiť svoje lono polmetrovým […]

Keď sa povie „reklamná agentúra“, veľa ľudí má pocit, že je to niečo prestížne. Niektorí si dokonca myslia, že reklama je forma umenia. Je pravda, že umelec nie je ten, kto vytvorí, ale ten, kto predá, no napriek tomu si dovolím masívne nesúhlasiť. Ak máte ambície tvoriť umenie, prosím, zabudnite na reklamu. Budete zbytočne nešťastní a ľudia, ktorí […]

Roky som tvrdila, že „Domov je všade, kde máš zubnú kefku.“ Časom to táto doba a niekto z kreatívnych digitálcov parafrázoval na „Domov je všade, kde sa ti wifi pripojí automaticky.“ Dnes mi empíria dokázala, že „Domov je všade, kde môžeš v ktorúkoľvek dennú dobu chodiť v pyžame a nikomu to nepríde zvláštne.“ Leov byt vo mne vyvoláva […]

Ak ktokoľvek z vás nepochopil slovnú hračku ukrytú v názve, mrzí ma to, skrsla v mojej chorej hlave veľmi znenazdajky. Ak ju pochopil admin tohto portálu a stiahne mi článok z hlavnej stránky, tak by som len rada upozornila katolíkov a iný plebs, že v titulku článku, ba ani v perexe, vôbec žiaden vulgarizmus nie je. Zato zvyšok tohto článku nimi bude, pravdepodobne, […]

,,Vyzeráš ako herečka z nezávislého filmu,“ otvoril balkónové dvere a sadol si oproti mne do kresla. ,,Mal by si mi vrátiť kľúče,“ vyfúkla som dym a odklepla. ,,Nie si rada, že ma vidíš?“ uškrnul sa. ,,Neviem,“ mykla som ramenom. ,,Mám ísť?“ bol tak strašne urážlivý, že som mala chuť kopnúť ho do píštaly. ,,Prečo si prišiel?“ potiahla som si znova. […]

Sedela som na gauči s mačkou v lone a scrollovala web s novou kolekciou svadobných šiat. Nie, že by som sa šla vydávať, len sa mi páčia svadobné šaty. Princeznovské. Biele. S veľkou sukňou a čipkovanými rukávmi. A korzetom, ktorý tlačí prsia pod bradu, aby som nepôsobila ako prototyp cudnosti. Posadil sa vedľa mňa a nakukol mi do monitoru, hoci vie, že to neznášam. […]

Sú skutočne veľké rozdiely medzi tým, čo naozaj robíte, čo si myslíte, že robíte, a čo si myslia ostatní, že robíte. Niekto by povedal, že copywriter je človek, ktorý kopíruje texty z internetu. Iní zasa tvrdia, že je to reklamný textár a majú dojem, že to znie strašne pompézne. Väčšina ľudí netuší, čo to znamená. A tá hŕstka zasvätených vie veľmi dobre, […]

Žijeme vo svete, v ktorom nie je v poriadku, ak nazvete svoju prácu pravým menom. Predavačky sú asistentky predaja, tie, čo vydržali v obchode dlhšie ako polroka za minimálnu mzdu, už majú nárok na titul manažér prevádzky, zo sekretárok sa stali office managerky, lebo asi lepšie znie, keď chlap doma povie, že sa chce rozviesť, lebo mu po večeroch fajčí kokot managerka a nie […]

Chvíľu som bola na pochybách. Tak som skúsila oba druhy. Veľký má svoje výhody – viacej možností, menej snahy. Malý je zasa taký ľudskejší – predsalen, čím menší, tým bližšie. Občas je fakt ťažké vybrať si správneho klienta. Študovala som scenáristiku a dramaturgiu. Filmovú, televíznu, ba aj rozhlasovú. Päť rokov a na dvoch školách. A za celých […]

,,Driečna čučoriedka by nedbala mať naporúdzi švárneho junáka, ktorý by mal buľvy len pre jej žliabok,“ napísala som na najbizarnejší chatovací portál v krajine. Neviem, kedy sa naučím, že nemám komunikovať s inými formami života nafajčená. Dva dni mi chodili samé nezaujímavé odpovede, a tak som svoje freelancovanie povýšila na skutočnú pracovnú činnosť a […]

,,Choď do piče,“ povedal. Dva týždne pred našim ôsmym výročím. Rozhodla som sa okamžite poslúchnuť toto odporúčanie. Vstala som a šla mu vybaviť nálepku invalida na auto, ktoré nevie šoférovať. Kdesi som počula, že to dávajú aj emočným kriplom.

Som jeden z tých ľudí, ktorí majú na vizitke napísané „Ja zavolám vám“. Mnohí by ma asi opísali ako arogantného debila, ale nie je to celkom presné. Arogantný som len k ľuďom, ktorých si nevážim a debil nie som – dokázateľne. Ale myslím, že mi táto škatuľka vyhovuje. Aspoň sa nemusím snažiť nadväzovať kontakty. Nemám ľudí veľmi rád. Vlastne […]

,,Neveril som, že ťa prvýkrát uvidím v tomto stave,“ smial sa a rozpažil. Unavene som mu vkĺzla do náručia. Keby to bol niekto iný a niekedy inokedy, strávila by som dva dni prípravou na túto chvíľu. Ale bolo to spontánne. Ja som šla vyniesť smeti a on šiel okolo, keď sme spolu práve telefonovali. ,,Pri smetiakoch bez mejkapu,“ usmiala som sa. ,,Tak sa bude volať […]

,,Občas rozmýšľam, či sem chodíš kvôli mne, alebo kvôli mojej mačke,“ vzdychol, keď som ležala na podlahe a masírovala Džine pružné mačacie telíčko. ,,Milujem ju, vyzerá ako výsledok šialeného gangbangu,“ maznala som sa s čierno-ryšavo-bielym dôvodom na radosť. ,,Nie si hladná?“ usmial sa. ,,To je, podľa výskumov, najsexy otázka, akú ti človek […]

,,Minulý týždeň som šiel z hokeja automaticky tvojim smerom, keď som si uvedomil, že nie sme dohodnutí,“ rozosmial sa a motal si cigaretu na nábreží. ,,Mohol si prísť aj tak,“ mykla som ramenom a zabárala prsty do mäkkej trávy. ,,Zvykol som si, že sme spolu v sobotu,“ usmial sa. ,,Aj ja. Ja som s tebou rada, vždy sa stane niečo, čo ma vytrhne zo […]

Fetiš, ktorým trpím, sa vo mne utváral roky. Neviem, kedy to začalo. Neviem ani, či to prišlo s nejakým konkrétnym človekom, zážitkom alebo filmom. Viem len, že som sa v jedno ráno zobudila a uvedomila si, že ma priťahuje ten pohľad. Je to výnimočný archetyp. Viem, že je to oxymoron, ale napriek tomu je to tak. Keď sedím v kaviarni alebo v parku a dívam sa na ľudí s […]

So ženami je to ťažké. Ťažšie, ako s mužmi. Pri hocičom. Nakupovaní, varení, dovolenkovaní, práci… ženy majú vždy akúsi zvláštnu tendenciu úplne všetko… no, ako by som to… skurviť. Kedysi dávno som spoznala ženu, ktorá bola vlastne chlap. Teda, nebola chlap, len som si o nej myslela, že je chlap. Lebo sa tvárila, že je… a vždy, keď sa to […]

,,Zostal v tom meste ešte niekto, s kým si nespala?“ spýtal sa ma môj najobľúbenejší gay, keď som si balila kufor na víkend v Prahe. ,,Máš infekčnú chorobu a mentolový župan a robíš si srandu zo mňa?“ zagánila som. ,,Myslíš, že stretneš niektorého zo svojich ex?“ uškŕňal sa. ,,Pri mojom šťastí budú všetci spolu na obede v tom istom podniku, v […]

,,Je obed, prečo máš pyžamo?“ spýtala sa ma Nikola zarazene stojac mi vo dverách. ,,Chceš vodku?“ zodvihla som fľašu Finlandie, ktorú som držala otvorenú v ruke. ,,Ty niečo oslavuješ?“ zvraštila čelo a vyzula sa. ,,Včera som sa stala podstatne chytrejšou,“ napila som sa priamo z fľaše a ona mi ju vytrhla z ruky. ,,V prvom rade, slovo chytrý je […]

,,Neni som v tých šatách tučná, mami?“ ,,Nie, pekná si.“ ,,Mami, ty mi klameš!“ ,,Lebo život s tvojim otcom ma naučil, že keď sa musíš pýtať, či si tučná, tak asi si.“ * * * ,,Mami, ja sa na tú výšku asi vykašlem, mňa už to nebaví.“ ,,Preboha, kde máš otca… tatino, postav balkón, nech z neho skočím!“ * * * ,,Mami a teba […]

,,Dospela som k závažnému poznaniu, pokiaľ ide o mužov.“ ,,Počúvam.“ ,,Čím menší penis, tým väčší kokot.“ * * * ,,Spýtala som sa ho, s koľkými ženami spal za celý život.“ ,,A čo ti povedal?“ ,,Že s toľkými, ako ja za týždeň.“ ,,Debil.“ ,,No to teda! Nie, že by nemal pravdu, ale čo na to poukazuje?!“ * * * ,,V tej […]

Fascinuje ma všetko nebezpečné. Myslím si, že je to tým, že mám afektívne suicídne sklony. Nie štandardné. Nikdy by som neublížila sama sebe tak trápne, že by som si podrezala žily alebo sa napchala liekmi. Tak, v mojom svete, hviezdy neodchádzajú. Ja skáčem z lietadla, priatelím sa s náhodne pohodenými narkomanmi, zamilovávam sa do hackerov, chodím v noci v sukni po […]

,,Aspoň raz v živote by sa mi páčilo, keby som sem prišiel a ty by si nevyzerala ako desať minút pred samovraždou,“ sadol si do kresla a díval sa na mňa trochu nahnevane. ,,Chceš pivo?“ ignorovala som jeho potrebu kričať na môj život. Lebo on v skutočnosti nekričal na mňa, kričal na okolnosti, ktoré som nedokázala nijako ovplyvniť. ,,Sadni si, prosím ťa. Tu […]

Ako dieťa som bola atypicky panovačná. Chcela som, aby sa všetko dialo po mojom, ale nikdy som to nikomu nepovedala. Poslúchala som, chodila som domov načas, nikdy som neprišla opitá a fajčila som vždy až v noci, keď už všetci spali. Bola som vzorné dieťa. Celé dni som sedela v knihách a frustráciu z toho, že život nie je podľa mojich predstáv, som zaháňala utiekaním sa […]

…ak smiech naozaj lieči, tak my dvaja sme nesmrteľní. …si jediný, kto ma vie uspať. …iba s tebou chcem telefonovať tri hodiny, keď už všetci dávno pozhasínali v oknách. …na svete je 7 miliárd úsmevov a tvoj je stále môj najobľúbenejší. …miluješ svoju mačku tak, ako by som aj ja milovala svoju. Keby som nejakú mala. …sa o tú tvoju so mnou […]

Bohvieaký Cassanova teda nie som, vám poviem. Nie, že by som v živote nepretiahol adekvátne množstvo žien, mužov či skupín ľudí, ale na randenie ma nikdy veľmi nebolo. Jednak preto, že neviem, ako sa to robí, a jednak preto, že som sa pomerne dlho pohyboval vo vzťahoch, ktoré trvali celé roky. Na internetové známosti nemám čas a donedávna sme vo firme boli iba dvaja, aj to […]

Včera som mala rande. Hej, zase. Nedám si povedať, mama chce vnúča, viete ako… Aj meniny som včera mala, keby niekto nevedel. A každý, kto mi negratuloval, si môže moje odpustenie vykúpiť kilom čokolády. Bolo to najlepšie rande, na akom som kedy bola, pretože ho, výnimočne, nesprevádzalo dávenie zo žalúdočnej neurózy, ani trápne ticho. ,,Dáme si najprv […]

Veľmi často sa mi stáva, že neznášam svoju fantáziu. Nehovoriac o svojej obrazotvornosti a kreativite. Ľudia v mojom okolí majú pocit, že je skvelé, keď vás živí váš mozog, ale úplne rovnako, ako vás môže živiť, dokáže vám aj vyhlodávať diery do hlavy všetkými tými utkvelými predstavami, ktorými trpíte. ,,Mám len asi polhodinu, tak spusti,“ vyzúval si […]

Som fanúšik gendrových stereotypov. Naozaj si myslím, že ženy by mali byť za princezné a chrabrí bojovníci by sa k ich sukniam mali dostávať až po tom, čo sa dáma sama rozhodne, kto na jej komnate vykopne dvere. A aby sa mohla správne rozhodnúť, americkí vedci, tvorcovia seriálu Gilmore Girls a moja mama hovoria, že by si mala spísať zoznam pre a proti. Tak si to jedno po […]

Občas za seba nechávam rozhodovať svoje vaječníky. Klamem, nie občas. Vždy. Vždy za seba nechávam rozhodovať svoje vaječníky. Aj pri práci. Nepracujem s ľuďmi, ktorí sa mi nepáčia, lebo potom nemám žiadnu motiváciu podávať akékoľvek výkony. Som estét. Chcem sa pri svojej práci dívať na niečo krásne a inšpiratívne. To bol dôvod, prečo som pred pár rokmi začala […]

Mám rád ženy. Nie tak štandardne heterosexuálne, ale tak naozajstne. Ženy sú na svete preto, aby ich mal človek rád, lebo ony sa častokrát samé rady nemajú a to je veľká škoda. Jednu takú, ktorú mám veľmi rád, som pred pár mesiacmi našiel celkom náhodou. Keď sa ma niekto spýtal, ako sme sa spoznali, vravieval som, že som ju našiel pohodenú pri krajnici, tak som si ju […]

Ľudí, ktorých milujeme, spoznáme aj v miliónovom dave podľa vône. Nikdy som nedokázala dlho spať. Nielen preto, že nemám melatonín. Nikdy som nedokázala dlho ležať v posteli iba tak, bez dôvodu. Už pár mesiacov ostávam v perinách tak dlho, ako len môžem. Obalená v jeho vôni a dúfajúca, že ju celú nasajem do vlastnej pokožky. ,,Nechceš vstať?“ stál vo dverách […]

,,Ty čo robíš vonku?“ spýtal sa ma, keď som v polovici apríla stála pred vchodom do domu a nechávala na seba snežiť. ,,A ty čo robíš v týchto končinách?“ zadívala som sa na neho s toľkou láskou, že takmer dostal diabetes. ,,Som šiel okolo,“ mykol ramenom. ,,Paráda,“ usmiala som sa a znova otočila tvár k nebu. ,,Dáme si čaj?“ drgol do mňa. […]

O chvíľu to bude rok. Viem, že sme si povedali, že na deň, keď sme sa zoznámili, nebudeme spomínať, pretože to bolo také príšerné, ako len mohlo byť, ale nedá mi to. Kým som sa cez tvoj pancier dostala k tomu príjemne mäkkému jadru, trvalo to viac ako mesiac. A potom si na dva mesiace odišiel. Bez rozlúčky, bez pozdravu, len si tak šiel… ,,Prečo si sa […]

Zabávam sa tým, že klamem. Som ako ten týpek z Trainspottingu. Nejedu v drogách, jedu v lidech. Klamem každého a klamem stále. Keď ma už nebaví klamať reálnym ľuďom, tak klamem virtuálnym. V tom som, najnovšie, našiel svoju najväčšiu pasiu – robím si zbierku naivných píč. Ukladám si ich fotky, mená a výroky do albumu, ktorý si – z času na čas – […]

,,Ahoj,“ povedal tlmene, keď mi vliezol na balkón bez ohľadu na to, že kľúče som mu nikdy nedala. ,,Bruno,“ usmiala som sa schúlená pod dekou a našpúlila pery. ,,Vyzeráš unavene a vôbec nie prekvapene, že ma vidíš,“ sadol si do kresla oproti mne a vzal mi z ruky zapálený joint. ,,Unavená som. A prekvapená veľmi nie, priala som si ťa. Možno si len […]

Môj spolubývajúci si našiel frajera. O tom bude táto story, tak prosím všetkých bigotných katolíkov, aby prestali čítať, lebo infarkt je vážna diagnóza a slovenské zdravotníctvo je už v aj tak dosť veľkých sračkách. Začalo sa to niekedy pred štyrmi rokmi. Môj najlepší kamarát zo strednej si našiel frajera a ja som vďaka nim bola uvedená do spoločnosti, o ktorej […]

,,Neveril som, že ťa ešte niekedy uvidím, tobôž na Valentína,“ povedal Bruno a sadol si na lavičku vedľa mňa. ,,Vďaka, že si ten odkaz pochopil a prišiel.“ ,,Chcela si niečo súrne?“ ,,Len ťa vidieť. Si krásny. Stále. A unavený. Už zase,“ usmiala som sa. ,,Šťastný a smutný zároveň.“ ,,Aj ty mi chýbaš,“ naklonila som sa a pobozkala ho […]

,,Koľko toho chilli?“ spýtal sa, keď dokrájal asi dvanástu papričku. ,,Za dve basketbalové hrste!“ povedala som silácky držiac v ruke pohár vína. Stepovala som pri ňom bosými nohami po lesklej podlahe a dívala sa, ako varí. ,,To, čo práve robíš, je veľmi sexy,“ hrýzla som sa do spodnej pery. ,,Iba preto, že si to nikdy nikoho iného robiť nevidela,“ […]

,,Fanpage, banka, mailová schránka, messenger, instant, udržím si distanc. posting, pýcha, silikón, štetky… Je tu ešte niekto kto nemáva depky?“ Refrén skladby od Katarzie tvrdí, že doba, v ktorej žijeme, je plná odosobnenia sa od reality a jej gro spočíva iba vo virtuálnych vzťahoch, ktoré nám všetkým nerobia dobre. Je to ale naozaj tak? Dnešnej dobe by sa vraj […]

,,Smiem sa ti natesnať do komfortnej zóny?“ spýtala som sa sediac vedľa neho na gauči. ,,No podľa toho, do ako veľmi komfortnej,“ zasmial sa. ,,Rozpaž,“ usmiala som sa a vkĺzla mu do podpazušnej jamky. ,,Vidíš dobre?“ ,,Uhm,“ zahmýrila som sa a uvelebila. Stlačil play a na obrazovke obrovskej smart telky úvodné titulky oznamovali dokonalý zážitok. […]

Sedel oproti mne, sŕkal capuccino a oči mu kmitali po obrazovke počítača. Kaviarenský ruch bol zrazu len kulisou aj pre človeka, ktorý neudrží pozornosť ani dve minúty. ,,Čo robíš?“ spýtala som sa a odklepla si z cigarety. ,,Čítam si tvoje poviedky,“ vzdychol. ,,Prečo?“ ,,Lebo som jediný na svete, kto ich ešte nečítal.“ Vyzeral vážne. Šokovane, […]

Zobudil som sa ráno s tým, že idem do kanclu. Namôjdušu. Chcel som vstať, umyť sa, obliecť si niečo, čo ešte nemusím prať a prejsť tých dvanásť metrov k autu, aby som sa dopravil z centra na perifériu. Lebo keď som bookoval kancle, asi som bol dofajčený. Inak, okrem toho, ešte rád dofajčený nakupujem domény. O „zjedzmirohlik.sk“ vám dnes ale hovoriť […]

Ona tvrdí, že žijeme v trojke – Ona, Ja a Moje Ego. Stál som nad jej pracovným stolom a díval sa, ako neuveriteľným tempom behajú jej prsty po klávesnici a musel som ju opraviť – Ja, Ona a Jej Dekolt. Nezvykol som sa tam dívať často, pretože je to neslušné, nevhodné a nepatričné, ale niekedy, keď som skĺzol pohľadom po jej žliabku, mal som krajší deň. A ako […]

Mužovi nikdy nesmiete povedať niekoľko základných vecí. Napríklad, že ste už súložili s niekým, kto mal väčší penis. Alebo že je niekto vtipnejší ako on. Alebo, že keby Martin Valihora chcel, vrhli by ste po ňom vaječníky okamžite. Ležala som v posteli a volala mi Patrícia. Vraj, či nechceme robiť žúr pre celebritné dieťa. ,,A čie je?“ ,,Valihorova […]

Vošla som do kancelárie a rozhliadala sa po jej preplnených kútoch. ,,Dobré ránko,“ usmieval sa na mňa z dverí vedľajšieho officu. Bezradne som rozhodila rukami. ,,Vrátila mi veci,“ mykol ramenom, prišiel ku mne a pobozkal ma na líce. ,,Ty nemáš bradu,“ ukázala som na neho prstom pohoršene. ,,Musel som sa oholiť, už to svrbelo.“ ,,Ty… normálne […]

Môj život sa niekedy začiatkom jesene skončil. Nezomrela som naozaj, len duševne. Jeden ma okašľal, druhý ma okašľal, tretí sa mi vrátil do života a štvrtý doň vstúpil úplne nanovo a nepoškvrnene. A hlavne reálne. Sedela som v Medickej a klepala pri capuccine do počítača. Ozval sa mi chlap, čo chcel nejaký nárazový copywriting a mne to v tej dobe padlo viac než dobre. […]

Sedem rokov. Tak dlho ju poznám a svojim spôsobom milujem. Je to príbeh, ktorý napísala a ja vám ho len prerozprávam. Bola som niečou literárnou postavou. Po tých stovkách ľudí, o ktorých som vám hovorila, si niekto povedal, že mi to vráti. Bol to skvelý zápas. A vyhrali sme ho obe. Sedela som v bare pod školou, klepala posledné strany scenára na autorskú tvorbu a […]

,,Poďme na obed.” ,,Mám veľa roboty.” ,,No a čo, všetci máme veľa roboty.” ,,Ale ja som chytila inšpiráciu…” ,,Ale keď ťa muž pozýva na obed…” ,,Áno, pane,” žmurkla som. ,,Ty si dobrá mrška.” ,,Hej, károvaná suknička len pre teba dnes.” ,,Dáš si pressko?” ,,Dám. Urobíš mi?” ,,Tebe to urobím veľmi rád.” ,,Si nesmierne zdvorilý.” […]

,,Ja nie som k ľuďom veľmi haptická. Vlastne, iba k tebe.“ ,,Ty si zo mňa dobre v piči.“ zasmial sa a rozkašľal. ,,Tuberák.“ ,,Bol som chorý.“ ,,Ty si chorý, odkedy ťa poznám.“ ,,Ako je to už dlho?“ ,,O pár dní to bude osem,“ usmiala som sa. ,,Kokos, verila by si vtedy…“ ,,Hej, verila. Ty si bol strašne krásny.“ ,,Bol […]

Ľahol si vedľa mňa a jeho obrovský chrbát vyzeral ako plátno, na ktoré sa dá maľovať končekmi mihalníc donekonečna. Schúlila som sa mu v náručí, prechádzala nechtami cez znamienka na ramenách a privierala oči pokojom. Zahľadel sa mi do dúhoviek, usmiala som sa na neho a šťastne mu zaborila prsty do vlasov. ,,Ty máš v sebe strašné temno,” vytrhlo ma z nadšenia. * * * […]

Sťahovala som sa celkovo štrnásťkrát za posledných sedem rokov. To je veľmi veľa sťahovania. Aj veľa preklínania toho, kto ma naučil čítať, lebo moje krabice s knihami pribúdajú, ale svalovej hmoty nie je viac, a keďže som klasik, industriálne domy bez výťahov na vysokých poschodiach sú môj fetiš. Stála som pri chladničke a utierala vínové poháre, ktoré sa nedajú […]

Pohľad z okna liečebne pre psychicky narušených môže byť vskutku depresívny. Nie je tomu ale vždy tak. Dostala som sa do Pezinka dobrovoľne. Sadla som na vlak, prišla a povedala, že by som si chcela prenajať izbu. Sú školení na šialencov, tak to nebrali nijako extrémne, primár, ktorý ma prijímal, bol starší pán so santaclausovskou bradou a múdrymi hnedými očami. Veľmi […]

,,Dvojitú vodku a nejaký tmavý džús,“ usmiala som sa na barmanku. ,,Ta vidím, že toto bude dobrá story,“ zasmiala sa Nikola a hodila telefón, výnimočne, na stôl. ,,Dnes by som si radšej len tak pomlčala, ak dovolíš,“ vzdychla som. ,,Hej, to ľudia, čo chcú mlčať, si dávajú deco vodky len tak z plezíru, viem,“ krútila očami. ,,Vôbec neviem, čo so […]

Verte či nie, pripadal mi aj zozadu taký krásny, že som mu niekoľkokrát počas prvého mesiaca, spôsobila mierne pridávenie lyžičkou od čaju, keď som sa na neho pritisla, kým klikal a sŕkal zároveň, a nečakal moje prsia na svojom zátylku. ,,Ty si ale strašne kontaktná,“ zasmial sa. Nikdy to nemyslel ako výčitku, bolo to iba konštatovanie. Páčilo sa mu, že som taká […]

Ak niečo naozaj nemám rád, tak je to zima. Snažil som sa zvyknúť si na ňu a jej prejavy, ale stále sa mi to nepodarilo. Nemám veľmi rád ani leto, lebo sa vtedy ľudia potia a smrdia, ale zima je ešte horšia. Neznášam, keď mi ide z úst para. Vyzerá to, ako keby som fajčil a to je zlozvyk, ktorý naozaj nie som ochotný tolerovať. Prechádzal som z vyhriateho nákupného centra […]

Vietor je zvláštny úkaz. Je to dôsledok vyrovnávania atmosferického tlaku. A dôsledkom tohto dôsledku sú sukne vyfúknuté nad hlavu, keď stojíte na križovatke, rovnako, ako strapaté vlasy a slziace oči. Nikto vietor nemá rád, ale ja sa naň rada dívam. Rovnako, ako na dážď. Sedím v rohu gauča s dekou cez nohy, v ruke zvieram veľkú šálku s kávou a pozerám sa, ako sa […]

Sedel pri počítači a všetka jeho pozornosť bola upriamená na jeden veľký monitor. Svietil namodro. V tej tme to vyzeralo krásne tajomne. Zaklopala som na drevený stĺp pri kuchynskej linke. Chvíľu klikal a potom sa otočil. ,,Áno?“ usmial sa. ,,Funguje to, namôjdušu,“ zarazila som sa. ,,Čo akože?“ ,,Pozerala som rozhovor s neurofyzilógom a…“ ,,Takto […]

Telefón zabzučal a Liam ho vzal do ruky až o hodnú chvíľu neskôr. Sťažka vzdychol. ,,Padla burza? Mám si niečo želať?“ uškrnula som sa. ,,Láska, vieš hrať golf?“ spýtal sa unavene. ,,Šípim ďalšiu hi-so party?“ potešila som sa. ,,Neznášaš to rovnako, ako ja, čo sa čechráš?“ zamračil sa. ,,Je to roleplay. Mám rada roleplay.“ ,,To nie je […]

Nepriatelím sa so svojimi bývalými partnermi. Nie preto, že by mi to bolo nepríjemné, skrátka sme si k sebe po rozchode nikdy nenašli cestu. O to prekvapenejšia som bola, keď som na telefóne uvidela Krisovo meno. ,,Áno?” zodvihla som opatrne. ,,Ahoj Marry, tu je Kris, neviem, či ma máš ešte v telefóne…” ,,Mám.” ,,Viem, že je absolútne nevhodné žiadať ťa o […]

Tristan. Tak sa naozaj volal a od chvíle, ako sa mi predstavil, som si vravela, že to meno chcem opakovať často. Sedela som vtedy na barovej stoličke a on si sadol na tú vedľajšiu po tom, čo sa mi nevrlo pozrel na kabát prehodený cez ňu. ,,Nie je to príliš sladké?“ ukázal pohárom bieleho suchého na môj cosmopolitan. ,,Popravde, je to dosť hnusné, lebo tam cítim […]

Zajačica sa prechádzala lesom a krútila zadkom na všetky svetové strany. Pri hustom kríku na moment zastala a začula čiesi horekovanie. Prekročila hranicu zarastenej húštiny a prišla k rafinovane vykopanej pasci za ňou. ,,Ahoj,” pozrela sa dolu a mrzutý vlk si lízal otvorenú ranu na prednej labe. ,,Ale ale, mäsko,” zadíval sa na zajačicu a s krvácajúcou nohou vybehol po […]

Kráčal som hore schodami Slavína a z úst mi išla para. Celý čas, čo som sem šiel, som premýšľal, ako veľká sprostosť to je. Na škále 1-10 mi vyšlo 11. Aspoň. Nebol som si istý ničím. Ani tým, či som sa vôbec dopravil na správne miesto. Nie všetky jej metafory chápem. Popravde, chápem máloktoré, ale explicitne jej to nikdy nepriznám, aby si o mne neprestala […]

,,Čo robíš?“ postavila som sa za neho a pobozkala ho na temeno. .,Klikám,“ usmial sa. ,,To hádam nie,“ zasmiala som sa a objala ho zozadu. ,,Rečou tvojho kmeňa, samozrejme.“ ,,Smiem sa pozrieť?“ ,,Nemala by si.“ ,,Dobre,“ pobozkala som ho znova do vlasov a otočila sa. ,,To ale neznamená, že sa nemáš pozrieť. Len, že by si nemala.“ […]

Často sme sa smiali na tom, aké by to bolo, keby sme sa stretli iba tak. Keby sme do seba vrazili na ulici, alebo v potravinách, alebo by sme vedľa seba sedeli v lietadle cestou na dovolenku a určite aspoň do Austrálie, nech máme dosť času cítiť sa hlúpo. ,,Privoláme si to,“ napísala som mu raz pobavene. ,,Ja by som si to asi rád privolal.“ ,,Ja by som si to aj rada […]

Sadla som si do auta, zapla pás a mlčky sa dívala pred seba celú cestu. Nepovedala som za štyri hodiny ani slovo, odkedy padla otázka: ,,Musím na dva dni do Prahy, ideš so mnou?“ Prikývla som. Lebo bol čas zistiť, ako veľmi vesmír pracuje pre mňa. Všetci riešili, či budeme mať spoločnú izbu na hoteli. Nemali sme, lebo je normálny a nie sexuálny deviant. ,,Dnes máš […]

You and I are more than friends. We are like a really small gang. You don’t have to be crazy to be my friend. I’ll train you, dear. You have a beautiful soul. That’s right… I was looking. Choose people who choose you. m.O.O.n

Nebolo ešte ani osem hodín. ,,Paťka? Zvykneš skladať puzzle?“ spýtala som sa kolegyne pri vedľajšom stole. ,,Uhm, občas, so synom. Prečo?“ ,,A stáva sa ti niekedy, že máš len kúsky a potom dostaneš jeden konkrétny a zrazu vieš, kam patria všetky ostatné?“ prižmúrila som oči, ako som si to vizualizovala. ,,Táto schopnosť značí dobre vyvinuté […]

Dvere na spálni sa otvorili a ja som v nich stála ako hviezda noir filmu. Čierne šaty s áčkovou sukňou, červené vysoké lodičky a štóla rovnakej farby. Veľké vlny mi padali na ramená a výrazné mačacie oči sa upierali na Liamovu krásnu hladkú tvár. ,,Pomôžem ti,“ povedala som, keď neuroticky skúšal utiahnuť uzol na kravate. ,,Vlastne… túto nie, vyzeráš […]

…sa ráno zobudiť a ako prvú vidieť tvoju usmievajúcu sa tvár. …ti namiesto pozdravu vynadať, že sa na mňa pozeráš, keď spím. …ti povedať, že si na raňajky dám to, čo vždy, a ty by si vedel, čo to je. …si sadnúť k rannej káve v nohavičkách, tielku a tvojom župane. …protestovať proti tomu, aby si ho opral, lebo keď vonia tebou, vonia […]

,,Už asi dve hodiny máš rovnaký výraz,“ usmial sa. ,,Premýšľam.“ ,,Nad čím?“ ,,Neviem prísť na jedno slovo.“ ,,S tým ti asi nepomôžem.“ ,,Preto ťa tým neobťažujem,“ poslala som mu vzdušný bozk. ,,Prečo vlastne píšeš?“ ,,Lebo navarené už máme,“ zasmiala som sa. ,,Nemyslím teraz. Celkovo. Prečo vlastne píšeš?“ […]

Otvoril dvere do bytu a ja som si inštinktívne čupla čakajúc na nejakého psa. ,,Zlatá,“ usmial sa a kývol hlavou smerom dnu. ,,Je tu pekne,“ zarazila som sa. ,,Znie to prekvapene.“ ,,Nie, len… ale nič.“ ,,Poď,“ sadol si na kancelársku stoličku, zapol veľký monitor a pozrel sa na mňa úplne vážne. ,,Na čo sa pozerám?“ ,,Chcela si […]

Zbehla som dolu v sukni tisícich farieb a s rozpustenými vlasmi. Lebo aj moje sukne, aj moje vlasy, mal rád. Stál s rukami vo vreckách pred vchodovými dverami a krčil si ramená od zimy. ,,Ahoj,” usmiala som sa a zhlboka nadýchla. ,,Čau,” urobil to isté. ,,Ideme?” ukázala som smerom k ceste. ,,Parkujem vedľa.” ,,Nepotrebujeme auto, prejdime sa,” mykla som ramenom a Bruno na […]

,,Láska?“ zavolala som. ,,Áno?“ ozval sa Bruno z kuchyne. ,,1:0!“ skríkla som. ,,Do riti,“ zahromžil. Hrali sme hru, ako často ho dokážu moje psychohry nachytať a vysvetlia mu, že je človek. Napríklad niekto, kto nechce, aby ste ho tak oslovovali, nezareaguje. Trafená hus, viete ako. ,,Chýbala som ti?“ prehodila som mu ruky okolo krku. Stál so svojimi […]

,,Fakt si myslím, že by sme mali ostať kamoši.“ ,,Dobre,“ sedela som doklepávajúc piatu kapitolu. ,,Dobre?“ ,,Uhm,“ prikývla som a nevenovala mu pohľad. ,,Tak potom dobre, keď dobre,“ takmer s odfrknutím sa otočil k monitoru. ,,Si urazený, že sa nehádžem o zem?“ usmiala som sa. ,,Pracujem.“ Rozosmiala som sa na celý byt. ,,Ty si úplná […]

,,Teba vôbec nezaujíma, čo robím?“ spýtal sa, keď sa vrátil z kúpeľne a pozrel na svoje kancelárske kreslo, ktoré bolo v rovnakom uhle, ako keď odchádzal. ,,Viem, čo robíš. Klikáš,“ mykla som ramenom s nosom zabodnutým do vlastného počítača. ,,Klikáš ty, zlato,“ povedal takmer urazene. ,,Povieš mi, čím sa živíš?“ nepozrela som sa na neho. […]

Obliekla som sa dnes presne tak, ako som sa cítila. Ako zmätený psychotik. Červené pančuchy, štucne šiestich farieb, károvaná sukňa, tričko s plameniakom, žlté bolero, zelená šatka s chorbákmi a ružové tenisky. ,,Ty si aká krásna farebná, ako bábika,” povedala žena s úchvatnými očami, keď vošla do kancelárie a sadla si za stôl vedľa môjho. ,,Vyzerám dnes […]

Mlčal. Mlčal tak hlasno, až mi z toho praskali bubienky. Celé dni sa bezprízorne pozeral do monitoru a bol ticho. Hádzal plechovky do plastového koša a krčil ich rovnako, ako moje vnútro. S každou, ktorú vyhodil, sa odo mňa vzďaľoval. Každá znamenala dve hodiny jeho ticha. Ticha, ktoré medzi nami tvorilo bariéru a mňa bolelo viac, ako všetky hrozné veci, ktoré kedy povedal, […]

,,Ahoj.“ ,,Ahoj.“ ,,Neverila som, že mi zdvihneš.“ ,,Potrebuješ niečo?“ ,,Hneváš sa?“ ,,To je jedno.“ ,,Nie je.“ ,,Tak asi hnevám.“ ,,Máš odo mňa v maili čosi, čo by ťa mohlo zaujímať.“ ,,Čo také?“ ,,Môj masívny nesúhlas s tým, čo tu predvádzaš.“ ,,Ten som si už vypočul včera.“ ,,Tento má trochu […]

,,Nechceš už ísť domov?” ,,Nie, ani nie.” ,,Si okey?” ,,Nie… ani nie.” ,,Prinesiem ti ešte keksík?” ,,Nesmej sa mi, zjedla som ich len dvanásť.” ,,Páčia sa mi tie slogany, ktoré si mi poslala, dnes si bola dosť rozhádzaná, ale aj tak si toho urobila veľa. Takže môžeš prestať klepať a choď si oddýchnuť, vyzeráš, že to potrebuješ.” ,,Ja tu ešte […]

Podarilo sa mi prerátať sa. Už veľakrát. Keď som si myslela, že niečo je nejaké. A bolo to nijaké. Alebo to ani nebolo. Nestalo sa vám? Ale iste áno, nehanbite sa to priznať, rozpaky skryté za monitorom nik nevidí. Sú ľudia, o ktorých neviete, čo si máte myslieť. To je normálne. Ale keď už máte zmätok v tom, čo si myslieť o sebe samom, vtedy prichádza problém a dosť […]

Tvrdiť, že sme spolu chodili, by bolo prehnané, lebo väčšinu času sme boli zatvorení v byte… ale tvorili sme pár, povedzme. Bola som u neho častejšie, ako u seba, chodievala som z práce do Ružinova, namiesto do Starého mesta a pôsobilo to, že mu to nevadí. Každé ráno som sa ho spýtala, či mám po práci prísť a on prikývol. Tak som teda vždy prišla. Raz večer sme […]

Otvorili sa pred nami obrovské katedrálové dvere. V prekrásnej vile na Palisádach hral tichý klavír a točité drevené schodisko vyzeralo ako z filmov, v ktorých po ňom kráča princezná čakajúca na prvé uvedenie do spoločnosti. ,,Panebože, to je Pollock?“ ukázala som na monumentálnu maľbu vo vstupnej hale. Liam sa usmial. ,,Ale to je reprodukcia, však áno?“ […]

,,V tomto bare by som chcela byť nahúlená,“ dívala som sa na hnedo-fialové steny porastené brezou. ,,Vaše prianie je nám rozkazom,“ povedal územčistý barman, ktorý keby mal dva metre, tak by mi svojimi obláčikovými prsiami a obrovským chrbtom niekoho nápadne pripomínal. Vzdychla som si pri spomienke a potriasla hlavou. ,,Ty si sa sem dnes prišla mega rozbiť, […]

Povedal si, že v mojom živote bolo všetko v poriadku, kým som nespoznala teba. Neviem, či je to celkom tak. Bola som na škole, ktorá ma ubíjala, v meste, ktoré som nenávidela, byte, ktorý sa mi nepáčil a milovala som muža, ktorý mi celý čas egoisticky klamal. Najskôr som bola tvoj rukojemník, potom tvoja voľnočasová aktivita, potom tvoja a kamoška a potom… potom sa […]

,,Si v pohode?“ spýtala sa Nikola stojac mi vo dverách spálne. Pokrútila som hlavou. ,,Bruno?“ Prikývla som. ,,Neozval sa?“ Pokrútila som hlavou. ,,Ale už si ticho dva dni,“ znepokojene si sadla vedľa mňa. Mykla som ramenom. ,,Môžem pre teba niečo urobiť?“ Znova som pokrútila hlavou. ,,Ostanem tu, keby si si to rozmyslela, dobre?“ Prikývla som. […]

Milujem pohľad na jeho krásnu tvár, keď ju osvetľuje iba monitor. Málokedy si zapína niečo iné, ako malú lampičku na stole. Neznáša veľké svetlo. Ja tiež nie. Zdvíham žalúzie iba v noci, mám rada malé svetielka vo veľkej tme. Bruno pracoval a vôbec nezaregistroval, že už som pri vedomí. Ležala som na gauči a mazala si na brucho krém proti striám. Možno som tak […]

Neverím na telepatiu. Neverím na nič, čo nie je podložené reálnymi vedeckými štúdiami. Verím vo vesmír a recykláciu energie, verím, že človek, čo vymyslel pivo v plechovkách, by mal dostať Nobela a verím, že zvieratá mi rozumejú viac ako ľudia. Ona verí na telepatiu. Lebo ona verí na všelijaké sprostosti. Aj na karmu a na ľudské dobro. Verí aj na dobro vo mne, hoci […]

,,Nemala by si piť toľko kávy.” ,,Nemal by si mi hovoriť, čo by som nemala.” ,,Pukne ti srdce.” ,,Ustálo už väčšie šupy, ako pár litrov kofeínu.” ,,Ale ja to nemyslím metaforicky, naozaj to v tejto miere nie je zdravé.” ,,Nevadí, nejakú neresť si môžem dovoliť.” ,,A čo cigarety, tráva a sladkosti?” ,,Tak si môžem dovoliť viac nerestí, no a čo!” ,,No ako […]

Neviem, či ste si niekedy uvedomili, aký je rozdiel medzi mužskou a ženskou posteľou. Muž má v posteli len to nevyhnutné, minimalistické, úplne základné. Ideálne neutrálne. Žena má v posteli kopu farieb, malých vankúšov, plyšové zvieratká a všetko to vonia krásne a sladko. U chlapa nevonia vôbec nič, lebo by ho to rozptyľovalo. Sedel som na jej posteli s fialovými […]

Mám rada vôňu moču. To je veta, ktorou začínala Katarínina prijímačková práca na scenáristiku. Spomínam si na to, lebo žiadna iná práca tak rozhodne nezačínala. Myslela som na to zvláštne slovné spojenie, keď som sa brodila lesom v plátených teniskách a hľadala GPS súradnice toho miesta, ktoré som si vymyslela sama. Muselo to byť niekde preč. Niekde, kam nie je také […]

,,Čo robíš?” ,,Robím ti audioknihu.” ,,Ďalšiu?” ,,Tá prvá bol len taký pokus.” ,,Príjemný pokus.” ,,Bolo to krátke. Našla som čosi lepšie.” ,,A čo?” ,,Malého princa.” ,,Toto klišé mám rád.” ,,Mávala som od Exupéryho radšej Letca.” ,,A už nie?” ,,Nie, už som ochotná priznať mejnstrímovému davu, že Malý princ má svoje čaro.” ,,Čo tak […]

V rohu spálne bolo krásne biele prvorepublikové kreslo a vysoká lampa s tienidlom. Sadla som si doň a dívala sa pred seba. Na jeho zhužvané plachty, ktoré sa krčia pri každom prehodení sa v posteli. Zaujímalo by ma, čo ho tak trápi, že stále nespí. Z jednej strany má veľké okno, ktoré už nie je otvorené na vetračku, lebo prituhuje, a z druhej skriňu. Na stene za ním sú […]

,,Čítavam ťa každé ráno v metre.” ,,Viem. Zvyk je železná košeľa.” ,,Nepáči sa mi, čo píšeš.” ,,Klameš.” ,,Myslíš?” ,,A komu sa to nepáči? Tebe alebo Jemu?” ,,Nám obom.” ,,Prečo?” ,,Lebo žiarlime.” ,,Zvláštne.” ,,Na tom nie je nič zvláštne.” ,,A prečo žiarlite?” ,,Lebo venuješ pozornosť niekomu inému.” ,,Jemu som ju venovala štyri roky. […]

Sedela som na lavičke v Medickej a sŕkala pivo z plastového pohára. ,,Vyzeráš veľmi šťastne,” povedala som človeku, ktorý pre mňa už roky znamená veľa. Lebo priateľov, ktorých vám život prihrá iba tak a vaše vzťahy sa vykryštalizujú až po mnohých rokoch do prijateľnej podoby, nie je tak veľa. ,,Aj sa cítim,” usmial sa. ,,A ty? Si šťastná?” Právnici často […]

Mám rada začiatok jesene. Obdobie, keď ešte občas svieti slnko, ale už je na žabky seriózne zima. Kráčala som z obchodu s taškou plnou vecí, ktoré reálne nepotrebujem a keď som uvidela svoj Mŕtvy Parčík, neodolala som a sadla si do húštiny na lavičku, na ktorej som vždy dúfala, že stretnem Bruna. Najkrajším dôkazom mojej vlastnej márnivosti boli sovičkové vreckovky, […]

Zobudila som sa do krásneho rána. S Brunom na obrazovke a holými nohami. Vravel, aby som si zatvorila okno, ale naivne som dúfala, že to príde urobiť za mňa. Radšej umrznúť, ako stratiť nádej… tak som umrzla. ,,Čo dnes budeš robiť?” spýtal sa. ,,Neviem, volá ma na rande jeden chlap.” ,,Aký chlap?” ,,Má čosi cez tridsať a je veľmi slušný.” ,,Tak to by si asi […]

,,Prišiel som na tie lievance.” ,,Panebože.” ,,Pustíš ma dnu?” ,,Panebože.” ,,Budem stáť vonku dlho?” ,,Poď…” ,,Nemyslela si si, že prídem, však?” ,,Nie, ale preventívne som si oholila nohy.” ,,Ukáž.” ,,Chcel si lievance!” ,,Nemal by som tu byť.” ,,Ale mal.” ,,Ak sa rozplačeš, odídem.” ,,Ak odídeš, rozplačem sa.” ,,Ani neviem, čo tu […]

,,Čo tu robíš?” ,,Šla som okolo a prišla som sa pozrieť, či tu nesedíš. Pivo. Veľké.” ,,Odkedy piješ pivo?” ,,Neviem, Nicol, mám chuť na pivo.” ,,Dve hrozná opäť spolu… ty máš tenisky?” ,,Nehovorme o tom.” ,,Mala som prísť v stredu na čurbes veď.” ,,Veď aj prídi. Vadím ti tu?” ,,Ja som dobrá piča, poď sem, krista.” ,,Nezadus ma.” ,,Nechodíš […]

Prestupovala som pred jeho dverami z nohy na nohu. Strašne mi bolo treba cikať. ,,Bože, kde si toľko,” odstrčila som ho a vbehla dnu. ,,Sprchoval som sa, čo horí?” Zatvorila som za sebou dvere toalety a Bruno sa postavil za ne. ,,Choď preč, inak sa nevycikám,” povedala som a takmer mi roztrhlo mechúr. ,,Prečo?” ,,Mám hanblivé obličky, vypadni!” Rozosmial sa, až to […]

Muži hovoria, že so ženami je to náročné. Roky som im neverila, ale potom som sa raz do jednej zamilovala a pochopila som, že muži majú pravdu. Je to s nami náročné. Ako hovorí Mišo Szatmary: ,,Ja chápem ženské nálady, mne keby každý mesiac päť dní krvácal penis, tiež nie som príjemný.” ,,Ahoj, čo robíš?” bliklo mi na monitore v okne s Brunovým menom. ,,Zomieram […]

,,Bola si na tom rande?” ,,Bola.” ,,A ako bolo?” ,,Do toho ťa nič.” ,,Bol aspoň fešák?” ,,Uhm. Vyzeral ako spevák z Korben Dallas.” ,,To neviem čo je, ale vygooglim si.” ,,Nech sa páči.” ,,Aha, už vidím. No a teda ako bolo?” ,,Nepoviem ti.” ,,Prečo?” ,,Absencia informácií bude pre teba najväčším trestom.” ,,Chceš ma trestať?” ,,Chcem.” ,,Začo?” […]

Ženy som vlastne nikdy nemal rád. Vzrušovali ma, akceptoval som ich, ale rád som ich nemal. Raz, jednu, ale o tej vám hovoriť nebudem, lebo do toho vás nič nie je. Ale odvtedy žiadnu. A je mi úplne jedno, že si myslíte, že som zatrpkol, lebo neviete, ako to bolo. Nikto z vás. Okrem toho dievčaťa, ktoré chodí bosými nohami po mojej studenej podlahe. Strávil som s ňou celý […]

Najradšej zo všetkých rán mám tie, ktoré… to je pekná formulácia. Málokedy je rozdiel medzi ránom a ranou. Aspoň pre väčšinu z nás. Ale rána, ktoré netrávim sama, tie rána, ktoré voňajú cudzím rozospatým zátylkom, tie milujem zo všetkého najviac. Privoniavala som k nemu ako psychotický fetišista. Nemohla som s tým prestať. To nebol parfum, ani aviváž, ani […]

,,Zobudil som ťa?” ,,Nie, nespím. Ahoj.” ,,A čo robíš?” ,,Ležím.” ,,A ešte?” ,,Premýšľam.” ,,Nad čím?” ,,Nad tebou.” ,,Prišla si na niečo?” ,,Že na teba musím myslieť menej, aby si sa vyspal.” ,,Nechceš prísť?” ,,Je pol štvrtej…” ,,To znamená nie?” ,,Už idem.” *** ,,Otvor mi.” ,,Poď.” ,,Ahoj, Bella. Ahoj, Savoy. Ahoj, Bruno…” […]

,,Čo to máš?” ,,Zošit.” ,,Načo ti je?” ,,Je to snový denník, mávam to pri posteli vždy, keby sa mi čosi snívalo a chcela som si to zapamätať.” ,,To sa ti chce zapisovať?” ,,Hej.” ,,A smiem sa pozrieť, čo tam máš?” ,,Ty smieš všetko.” ,,To mi nehovor, vieš, aký som.” ,,Aký?” ,,Zneužijem to proti tebe vo chvíli, keď to budeš najmenej čakať.” […]

,,Nemala by si tu byť.” ,,Ale mala.” ,,Vie o tom niekto?” ,,Nie.” ,,Prečo? Hanbíš sa za mňa?” ,,Sľúbila som ti, že o tebe nikomu nepoviem.” ,,Vždy plníš sľuby?” ,,Úplne vždy.” ,,Nie som dobrý človek, však?” ,,Prečo ti na tom záleží?” ,,A záleží na tom tebe?” ,,Mne záleží na tebe.” ,,Prečo?” ,,To je tvoja najčastejšia otázka.” ,,Tak mi […]

Ľuďom som nikdy bohvieako nerozumel a desili ma. Ja som ich desil tiež, takže sme si boli kvit. Niekedy som nemohol potláčať tú túžbu, chcel som niekomu urobiť niečo zlé. Iba tak. Nahnať strach a úzkosť. Ukájalo ma to. Ale pri niektorých ľuďoch človek pochopí, že nesmie. Niektorým krehkým svetom neradno ubližovať, lebo si to budú so sebou niesť už navždy a ja som […]

,,Si nevieš predstaviť, aká som rada, že ťa konečne vidím!“ ,,Aj ja som rada, byť chlap, tak predierujem bielizeň tým nadšením.“ ,,Ale akože vytrepať sa do štvrtého bez výťahu je vážna šupa.“ ,,Zato mám pre teba darček, poď dnu.“ ,,Ty si šla do Starbucksu, len aby si dala napísať na kelímok Nikola? Akože naozaj?“ ,,Musela som, si […]

Nespomínam si, ako dávno to bolo, čo ma Bruno uniesol. Dávno. Hodil ma do pivnice svojho domu na špinavý matrac a skríkol: ,,Čuš!” Chodieval za mnou každý deň, nosil mi v plastovej ružovej miske cereálie alebo rizoto. Česal mi vlasy a zapletal vrkoče. A niekedy len sedel na schodoch a striedavo sa díval do zeme a na mňa. Myslela som si, že to bude horšie. Že mi bude […]

,,Požičiaš mi tú čiernu kabelku?” ,,No táto, aká je krásna! Kam ideš?” ,,Mám rande.” ,,Je na vešiaku, vezmi si ju… rande?” ,,Rande.” ,,S kým?” ,,S takým chlapom… chalanom… chlapom… neviem, odkedy sa definuje chlap ako chlap?” ,,Koľko má rokov?” ,,33.” ,,Tak potom chalan.” ,,Tak potom idem na rande s takým chalanom.” ,,Pekný?” […]

Sedela som na balkóne a dívala sa do nikam. Fajčila som tretiu cigaretu, sŕkala zabudnuté pivo rovno z fľaše a bezprízorne sa dívala na monitor svojho počítača. Vraj: „Ostaňme priateľmi, dobre?“ Rozklikla som si záložky a scrollovala. Sľúbila som sama sebe, že sa na to nenechám Katarínou zmotať, ale nešlo to inak. Naozaj som chcela byť jeho ženou. Ten […]

,,Boh sa spýtal – kamene, chcete sa stať kuchármi? A kamene odpovedali – nie, na to nie sme dosť tvrdé!” Tento výrok bol zavesený na nástenke prvej profesionálnej kuchyne, v ktorej som kedy bola. Moja mama mi sľúbila, že ma vezme pozrieť sa na konvektomat. Ľudia sa chodia pozerať na všeličo, ale asi málokto na konvektomaty. A mali tam aj chladiace šuflíky v […]

Spomínate si na začiatky nultých rokov a americkú komerčnú filmovú produkciu? Tie béčkové celovečeráky, v ktorých si teenageri robia šialené domové žúry bez rodičov a všade je alkohol, drogy a sexujúce páry? Na takej som bola. V Šamoríne. Aj ja by som smiala… Úlohu abstinenta som zvládala statočne, lebo moje pľúca znesú veľa a keď sa trysky masážnej vane […]

Ak ma raz za niečo zavrú, tak za voyerizmus. Rozhodne. Neustále sa dívam ľuďom do okien, áut, balkónov, hláv, duší, očí, psychóz… Dívam sa a fascinuje ma všetko, čo vidím. Všetko vytvorené človekom. Bez ohľadu na to, či je to stavba alebo iba pocit. Dnes ráno som pri cige a káve pozorovala pár sediaci oproti. Boli odo mňa asi desať metrov a vôbec ma nevnímali. […]

Vážení priatelia, nepriatelia, fanúšikovia, hejteri, bývalí frajeri a budúce frajerky, dovoľte mi, aby som Vám všetkým touto cestou povedala, že ste vyhrali. Po mailoch, ktoré mi od Vás chodia a atakoch, že si mám už konečne urobiť funpage, well, stalo sa! Takže ak Vás, z mne neznámych príčin, zaujíma, čo som mala na obed, koľko #haštagov som schopná napísať k […]

Niektorí ľudia by sa, evidentne, nemali stretávať. Lebo keď tak robia, vždy niekto, nedopatrením, zomrie. Po nekonečnom čakaní na vlak, pod ktorý sa niekto nepríčetne hodil, vystúpila na bratislavskej hlavnej stanici. Celkom iná, ako som si ju pamätala. Alebo chcela pamätať. Krásna. Krajšia, ako kedykoľvek predtým. Alebo sa len mne zmenili kritériá na ženskú atraktivitu, […]

Keby som si dnes mala dať indiánske meno, volala by som sa Vnútorný Boj. Bola som sama veľmi dlho. Príliš dlho na to, ako vyzerám, na to, aká som super a tobôž na to, ako veľmi mám rada sex. Bola som sama tak dlho, že som si o sebe začínala myslieť, že zas až tak dobre nevyzerám, ani nie som až tak super a sex mi prestal chýbať úplne. ,,Mám takého kamaráta,” […]

Ona: ,,Nečakala som, že vezmeš to pozvanie vážne.” Ona: ,,A ja som nečakala, že ťa ešte niekedy uvidím… respektíve, že ty budeš chcieť vidieť mňa.” Ona: ,,Naposledy sme sa nerozlúčili bohvieako…” Ona: ,,Hnevala si sa veľmi?” Ona: ,,Veľmi.” Ona: ,,A dlho?” Ona: ,,Dlho.” Ona: ,,Ešte sa hneváš?” Ona: ,,Nie, myslím, že už nie.” Ona: ,,Prečo?” […]

Ľudia majú rôzne fetiše. Aj ja mám pár. Napríklad si chodím čítať na matfyz, aj keď moje matematické schopnosti skončili niekde pri malej násobilke. Páčia sa mi múdri chlapci. Chlapci, ktorí netušia, ako veľmi je ich inteligencia sexy. Chlapci v džínach a basic tričkách, ktorí sa väčšinu času cez slnečné alebo dioptrické okuliare pozerajú do zeme. Lebo nemajú […]

Keby Kundera vedel, čo spôsobí a ako sa v spoločnosti zacyklí jeho pojem Neznesiteľná ľahkosť bytia, bol by rovnako prekvapený, ako Platón, keby ho niekto exhumoval a povedal mu, čo dnes pre nás znamená platonická láska. Každopádne, mala som neznesiteľne ľahké bytie. Na štvrtom poschodí historického domu, s balkónom od Hitchcocka a dokonale ignorantskými susedmi. […]

Vynášať kôš je vraj čisto mužská doména. Môj muž chodil domov z práce neskoro a tak som prebrala mnoho mužských domén. Vymieňala som žiarovky, prenášala nábytky, vyprázdňovala nádobku vysávača… Mali sme každý vlastný byt, no väčšinu času trávil môj muž u mňa. Mimochodom… môj muž. To oslovenie som mu prisúdila hneď, ako sme spolu začali […]

Spomínate si na časy, keď sa za umenie a názor trestalo, vraždilo a zatváralo? Tie časy neskončili. Piatok bol jedným z najsmutnejších dní v mojom živote. Zlanárila som môjho muža z celkom iného sveta, aby mi podával vreckovky, keď sa pôjdem rozlúčiť s tým najzvláštnejším a najesenciálnejším miestom v tejto krajine – industriálnou zónou umeleckého […]

Najväčšie výhody rodičovského rodinného domu si človek uvedomí, keď je dospelý a rodičia odídu dovolenkovať. Lebo vtedy vám dajú kľúč od baru a jediná požiadavke je: “Polej trávnik”. Sedela som na záhradnej hojdačke, sŕkala ľadové mojito a pukala karcinogénne guličky v bielej marlborke. Keď sme doma, ja a môj brat, mama vždy ráno vypína zvonček. Aby nás […]

Zobudil som sa na to, že mi Áres s Hérou sedia na posteli a dívajú sa na mňa s vodítkami v ústach. “Už idem,” povedal som rozospato a pretieral si oči. Zvonka na mňa svietilo jasné slnko cez obrovské ateliérové okná a ja som to miloval. Naschvál som si do bytu nedával žiadne žalúzie, závesy, nič. Len čisté sklo a svetlo, ktoré muselo byť aspoň okolo mňa, keď už […]

Servus, Hugo, nikdy neviem, či medzi pozdrav a oslovenie sa píše čiarka alebo nie. Lebo podľa mňa áno, ale neviem, ako podľa Slovenčiny. A je mi jasné, že Slovenčina sa má písať s malým eS, ale páči sa mi jej pompéznosť, keď je veľko-lepá. Dnes ti píšem, človeče, aby som sa posťažovala. Nezvyknem sa často, ale prosím ťa, niečo urob s tými ľuďmi, ktorých si mi […]

Vo dverách zašramotali kľúče a vždy, keď som ten zvuk počula, mala som v bruchu ten príjemný pocit, ktorý hovorí buď to, že sa vrátila Katarína s plnými vreckami trávy, alebo že prišiel z práce môj muž, ktorý sa už vo dverách usmieva na celý svet, nech by mal akýkoľvek deň za sebou. “Ahoj, zlatá,” rozpažil a ja som mu vplávala do náručia ako každý deň, […]

Povedal, že ma je dáko priveľa. Sedela som oproti nemu na oranžovom gauči a upierala zrak na veľké biele rolldoory, lebo som vedela, že keby som sa teraz pozrela jeho smerom, roztriasla by sa mi brada. „Máš pravdu, zbytočne som premotivovaná,“ usmiala som sa. „Trochu sa upokoj, láska nie sú plavecké preteky. Nemusíš sa vysiliť a utopiť, stačí sa nechať […]

Moje vaječníky produkovali čoraz viac lásky. Bolo citeľné, že sa vždy pohli jeho smerom, keď prešiel okolo, alebo sa otočil v posteli na druhý bok. Chodili sme spolu mesiac. Aj keď v jeho veku sa vraj nehovorí, že s niekým chodí. „V akom svete sa oslavuje mesiac ako výročie?“ spýtala sa ma Linda pri káve a zákusku. „V každom. A ak neprestaneš tie vzorky […]

Krátka áčková sukňa s vreckami sa mi vysúvala po stehnách vyššie okamžite, ako som ho spoznala. Bola som vďačná, že ma kedysi naučili, ako sa zbaviť akejkoľvek hanby a moja pokožka červenala, len ak som si to priala. Sedel za pracovným stolom v modrej košeli, prvé dva gombíky mal rozopnuté a sústredene sa díval do veľkého monitoru. Chvíľu som iba stála a dívala sa, […]

Najdrahší Hugo, z toľkých noviniek zo sveta Kontra kontra Svet by ti aj vlasy narástli. Aj keď, musím priznať, tá holá hlava mala čosi do seba, rada som ju hladkala. Tvoja sestra vravela, že to robím preto, lebo si do nej premietam tvoj penis, ale tak to naozaj nebolo! Vravieval si, že keď ťa pohladkám po holej hlave, prinesie to šťastie a ja som ťa toľko hladkala, až si […]

Občas sa v živote stane, že vám niekto pomôže splniť si sny, ktoré ste nikdy nemali. Presne na to som myslela, keď som stála na terase, ktorá mala 120 metrov štvorcových a výhľad na celé mesto. “Nechceš k tomu niečo povedať?” rýpol do mňa, keď sa po nej prechádzal s rukami vo vreckách. Vyzeral spokojne. “Normální prostý domov pro dva,” zasmiala som sa. “Páči […]

Jedného dňa príde chvíľa, keď ma láska k literatúre bude stáť viac, ako som ochotná zaplatiť, ale dnes nie. Dnes som éterickou čitateľkou, ktorá by mohla skákať pod vlak s Kareninou alebo zdieľať temné potreby sebapoškodzovania s Júliou, ale vybrala som si lepšie. „V tej knihe sa hovorí, že by sme sa mali stretnúť prvýkrát potme. Myslíš, že by to […]

Televízne štúdio sa začínalo zapĺňať ľuďmi, ktorí bez mejkapu vyzerali úplne anonymne. Ľuďmi, ktorí si mysleli, že keď im niekto nakreslí na hlavu tvár, stávajú sa z nich celebrity. „Oskar, prosím vás, nafoťte Dianu skôr, ako z nej opadá omietka,“ povedal mi kučeravý režisér a ja som priskočil k vyslúžilej slovenskej herečke s výrazným predkusom a […]

Videla som oblak, ktorý pripomínal prerasteného škrečka a musela som sa smiať. Nebo je vôbec to najlepšie zo všetkých divadiel. Cez deň, keď už prichádza leto len veľmi pomalým krok-sun-krok, majú oblaky tvary mäkkých alternatív ich reálnych podôb. Oblý pes, Elvis s nadváhou, hlodavec, čo príliš hlodal… A keď sedíte v lietadle, vyzerajú ako mäkká perina, do […]

Brušká prstov na ľavej ruke mi jemne krvácali. Utrela som ich do vreckovky, aby mi nezaschla na hmatníku a ďalej som trápila gitaru. “Nechcela si si nájsť niekoho, kto ťa na to naučí hrať?” spýtala sa Katarína stojac v našej kuchyni a v rukách žmolila bobule hrozna. “Ja nepotrebujem brať hodiny, mám absolútny sluch, prídem na to,” hádzala som na ňu nesúhlasné […]

Vždy som obdivoval ženy, ktoré nestratili nič z toho malého dievčatka, ktorým kedysi boli. Vyrástli, stali sa z nich dámy, prestali nosiť podkolienky a vrkoče, ale kdesi vo vnútri naďalej milovali staré songy od chlapčenských kapiel deväťdesiatych rokov a túžili byť zachránené nebojácnym princom, ktorý poodsekáva hlavy zlému drakovi. Ako muž sa cítim ukrátený. […]

Ako prvú skladbu som ráno z obývačky začul Zombie od Cranberries a keď som sa vytackal z postele, po byte sa váľali farby a kusy kartónu. Zombíci v mojej hlave neprestávali kričať jeden na druhého a bol som si istý, že ak ich neumlčím, urobia mi z mozgu hašé. “Prerábame?” spýtal som sa a šiel sa vycikať. “Nie, čosi tvorím, večer ti ukážem,” usmievala sa a v […]

Verím, že narodenie prvého dieťaťa je pre rodičov veľký stres. Prvých pár rokov sa ho v podstate nesnažia vychovávať, snažia sa ho iba udržať nažive a neprisadnúť. Možno aj to je dôvodom, prečo 95% ľudí na celom svete nenávidí svoje krstné meno. Ani mne sa to moje nikdy nepáčilo. Rokmi som si však zvykla na jeho rôznorodé obmeny a vďaka mojim priateľom už neznie […]

Väčšina ľudí neznáša ráno. Musia vstávať do práce a vyliezť z postele, v ktorej je teplo, mäkko a pohodlne. Ja som sa naučila milovať svitania. Lebo vždy, keď prídeš večer domov, šuchneš sa ku mne pod deku, zakloníš hlavu, privrieš oči a zhlboka vzdychneš. “Ťažký deň?” spýtam sa a ty ma chytíš za ruku s hlavou stále zaklonenou na našom gauči a s […]

Vedel celkom presne, kam písať čiarky vo vetách. Namiesto emotikonov písal iba zátvorky. Každý grafoman vie, aké je to sexy. Pre tých, čo nevedia, je zbytočné poukazovať na erotickosť správne použitého interpunkčného znamienka. Písali sme si asi rok. Bez toho, aby sme sa videli či počuli. Stále som mu posielala GPS súradnice alebo fotky toho, kde sa práve nachádzam, aby […]

Sedeli sme pri raňajkách v záhrade hotela, do ktorého som ju zobral na večeru na naše prvé rande. Zamilovala si to tam okamžite a chodili sme tam na každé výročie, na jej sviatky a občas aj iba tak, keď som jej chcel urobiť radosť. Okolo nás behali svadobné plánovačky, vyberali najvhodnejší materiál a odtieň bielej na obrusy a ona sa prehrabávala vínnou kartou a […]

Zo všetkého najradšej sa dívam na stúpajúci cigaretový dym počas noci. Je hustý, vlní sa a tancuje tak zvodne, že mi je celkom jedno, že ma zabíja. To isté by sa dalo povedať o mojom vkuse na ženy. Odsťahoval som sa zo svojho starého bytu, keď som už nechcel žiť na periférii. Chcel som sa vrátiť do mesta, do centra diania, do priestoru, z ktorého vždy budem počuť […]

Biela stena oproti mojej posteli nikdy nebola taká zaujímavá, ako keď som mala dopísať posledných dvadsať strán diplomovky. Rovnako tak nikdy neboli zaujímaví pokecoví baliči, ale situácia si vyžadovala promtné riešenie, tak som trávila dni aj noci v bezbrehej komunikácii s chlapom, ktorý toleroval nielen kaliber môjho verbálneho kanónu, ale aj moje vnútorné rebélie […]

Naozaj rád sa budím na slnečné lúče. O dosť radšej sa budím na fajku. A zo všetkého najradšej sa budím na vôňu pečenej slaniny. “Ty si kedy vstala?” spýtal som sa jej s ešte zalepenými očami, keď tancovala na Lisu Minnelli v mojej kuchyni a mojej košeli. “Som neskonale sexy v tvojej košeli, však áno? All the single ladies, all the single ladies…” tancovala a […]

Posledné dva týždne leta som mal vždy najradšej. Vedel som, že to horúce peklo končí, že čoskoro príde chvíľa, keď bude popoludní tma a ja už nebudem môcť chodiť len v tričku. Ale kým tomu tak bolo, chcel som si to užiť. Ležať na terase, sŕkať pivo a zhlboka dýchať. Cítil som, ako starnem a videl, ako veľmi sám som ostal. Nemohol som sa spoľahnúť na nikoho, kto […]

Každý mi hovoril, že si mám kúpiť psa. Nikto na svete vraj nemá úprimne rád mačky, len gayovia a staré dievky. A bosorky. Asi som tri v jednom, ale neveľmi mi to prekáža. Kúpila som si mačku. Britskú modrú. Volá sa Jej Veličenstvo Kráľovná Alžbeta. Pre priateľov Betty. Nasťahovali sme sa do nového bytu na Palisádach pred mesiacom. Ja, Betty a Katarína. Čím viac sme […]

Drahý Hugo, sama sebe som prikázala ozývať sa ti častejšie a keďže sľuby plním už len zo zásady, tak som tu. Je koniec februára. Ako dieťa som mala knižku O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo. A tým tajomstvom bolo, že ľudia nemali radi november. Vtáčik vedel prečo, ale ja som to nikdy nedočítala, lebo mi je jedno, prečo ľudia nemajú radi ten-ktorý mesiac. Ale február […]

Môj otec je veľmi dobrý šofér. Za celý život mal len jednu búračku, aj to nie vlastnou vinou, čomu málokto rozumie, lebo sú prípady, keď jazdí ako šialenec. Napríklad, keď ide o život či pohodlie jeho detí. Pred pár rokmi spadol stan na Pohode a ani kyvadlovka tam nebola skôr, ako on. Včera mi volala mama, vraj ako sa mám. Povedala som jej pravdu, pretože mi bolo tak […]

Kúpila som si farbu na vlasy. Viete, čo to znamená, však? Nové vlasy, nový život, nové plány… A tak som začala premýšľať, či by aj o mne Majk Spirit mohol povedať, že som nový človek. Ak by o mne niekedy Majk Spirit hovoril, dajte mi vedieť, zapíšem si do denníčka. Mám zato, že človeka tvoria jeho hodnoty. A tie moje sa rozhodne rokmi absolútne nezmenili. Vždy […]

Za čias dávnych Bohov, hrdinných náčelníkov a kráľov, žil kňaz Valentín, ktorého Claudius II., ako vládca Ríma, nechal popraviť, pretože napriek jeho zákazu neustále sobášil zamilovaných idiotov. A tak sa stal 14.február dňom lásky. Keby sa radšej stal Dňom Lana, ktorým ho obesil, bolo by to príhodnejšie, ale kto ja som, aby som prepisovala históriu (a ako sa tak […]

Ja som, podľa očitých svedkov, žena. A mám veľa funkcií, ako všetky ženy. Som dcéra, vnučka, kamarátka, exfrajerka, absolventka… Ale zo všetkého najviac som sestra. Sestrou som už dvadsať rokov. Každý, kto má súrodenca, musí uznať, že taký dlhý vzťah ako s ním nemal v partnerstve nikdy. Generácia 25+ sa už ošíva a generácia 35+ tento článok práve prestala […]

Čo by ste robili v sobotu popoludní v 21. storočí, keby vám vypadla elektrina? My sme sa s Katarínou rozhodli prejsť k intelektuálnym záľubám a zahrali sme si Meno, Mesto, Zviera, Vec. Lebo keď máte 25 rokov a končíte školu, málokedy vám v hlave ostane priestor na niečo náročnejšie a ak by tam aj nejaký bol, THC sa bezpečne postará o to, aby to tak nebolo nadlho. “Ja […]

Katka povedala, že keby sa mohla vo videoklipe bozkávať s Robbiem Williamsom, tak by kvôli tomu aj zapredala rodinu. Spomenula som si na to, keď som uzimená stála na peróne bratislavskej hlavnej stanice. Juro Tabaček v jednom stand upe povedal, že keby tam prišli samovražední atentátnici, mali by pocit, že tam už niekto bol pred nimi. Aj na to som si spomenula a smiala sa. Nahlas. […]

Drahý Hugo, už je to veľmi dlho, čo som ti naposledy písala list. Viem, že ťa zanedbávam a mrzí ma to, ale v poslednej dobe to nie je nič ojedinelé, zanedbávam aj seba. Január som prežila, vždy si tvrdil, že ak sa mi podarí to, tak už prežijem ďalší rok, lebo vraj zakaždým oslavujem svoje narodenie príliš bujaro. Neviem, kto sa tu zobudil po pár pivách na brutálnom […]

Polonahé ženy a polotriezvi muži nikdy neboli kombináciou, ktorú by som vyhľadával. Plány na poslednú noc tohto príšerného roku som mal, ale nechcelo sa mi odpovedať na stále tie isté otázky o tom, kde mám frajerku, ako sa mám a kde teraz vlastne bývam, tak som ostal doma. Chvíľu som sedel na balkóne, ale bola taká kurevská zima, že som si povedal, že nemá zmysel […]

Milujem zvuk vlastných podpätkov. Je to znak toho, že už sa blížim. Kráčala som Obchodnou a široko-ďaleko ako jediná klopkala. Bolo ponuro, pred pár hodinami pršalo a zatiahnutá obloha hádzala zvláštne tiene na ošarpané budovy v centre mesta. “Tak ktorý dostanem?” spýtala som sa muža stojaceho pred klenotníctvom. “Ten so smaragdom, jedného dňa,” povedal a otočil […]

Je veľmi skoré ráno. Presne tá časť dňa, keď susedia bývajúci nado mnou zobúdzajú deti do školy, mažú na chleby maslo a celým panelákom sa ozýva: “Ešte 5 minút”. Sedím na posteli obalená perinou, ktorú som pred rokom a pol kupovala v jysku a nie pre seba a premýšľam, či je nevyhnutné, aby som vás tým zaťažovala. Ale pravdepodobne áno, keď už ste sa rozhodli […]

Prvú polovicu života nám rodičia veľa klamú. Hovoria, že darčeky nosí Ježiško, že peniaze pod vankúšom necháva Zúbková víla, že čokoládové vajíčka znáša zajac a že matematiku v živote využijeme. Druhú polovicu života musíme klamať my im. O tom, že v piatok večer sme boli s kamarátmi na kávu a v kine, namiesto krčmy a tmavého rohu, kde zvykne stáť týpek, […]

“Myslíš, že aj iné mamy chodia takto ráno po rožky?” spýtala som sa môjho brata, keď som mala asi 12 rokov. Začal vtedy chodiť do školy a mal roztomilé tučnučké líca. “Jasné, to robí každá mama,” mykol ramenom. Dnes má môj brat 20 rokov a keď sa náhodou stretneme doma všetci spolu, neveriacky krúti hlavou nad tým, že sa našej mame chce chodiť o pol šiestej […]

Môj dedko bol múdry muž. Neviem, či naozaj, ale rozhodne tak pôsobil. A v časoch svojej najbujarejšej puberty (keď sa city menili a Britney Spears bola jediná, to mi rozumel), som chodievala na cintorín k jeho hrobu a kládla som mu otázky. Čím viac som sa pýtala, tým viac odpovedí ku mne prichádzalo. Generovala som si ich z pohnutých listov na zemi, alebo z oblakov, ktoré […]

Sedela oproti mne so svojim nakresleným obočím, v plavkách, ktoré zvýrazňovali jej faldy a fajčila smradľavé ružové slimky. Mala piercing nad hornou perou a vo výraze čistú tupotu. Takú, s akou sa človek musí narodiť, poznáte to, taký ten na rozbitie ksicht. Sŕkala ľadovú kávu s kilom cukru a litrom sprejovej šľahačky a hovorila mi o tom, ako začala chodiť do fitka. […]

Sú len dve veci v živote muža, ktoré musí nevyhnutne pochopiť, ak sa chce stať plnohodnotným členom spoločnosti – po prvé, že proti vetru sa šťať neoplatí a po druhé, že ak nedokáže klamať žene, tak sa v živote nikdy nikam neposunie. Vyrastal som s mamou a sestrou, bol som za to vďačný, lebo už odmalička som anatómiu dobre prevedeného klamstva mohol empiricky […]

“Exupéry bol strašná buzna,” povedala, keď si sadla na môj gauč a vzala do ruky knihu, ktorú som mal na konferenčnom stolíku. “Nebol buzna, veď bol ženatý,” odfrkol som. “Ako keby to niečo dokazovalo,” rozosmiala sa a pokrútila hlavou. Asi som jej prišiel naivný. Vždy, keď bola v Bratislave, zastavila sa u mňa. V poslednej dobe som mal pocit, že je v Bratislave […]

Minule, keď som (výnimočne) fajčil v kokpite, odklepával popol na zem a díval sa do čierňavy pred seba, spomenul som si na jedno naozaj zvláštne dievča. Povedala by, že sa to nesmie, že v lietadle sa nefajčí, že je to proti predpisom a že sa to určite nedeje. Kým ma nepoznala, dokonca si myslela, že piloti počas cesty nespia. Jasné, že spia. Úplne všetci spíme, aby ste […]

Vtrhla do mojej kancelárie celá rozčúlená, vraj ako si to predstavujem, že som na ňu hodil ďalšie povinnosti a že to už nezvláda. Že potrebuje byť občas aj doma a len tak si oddýchnuť, milovať sa so svojim priateľom alebo si niečo uvariť. Sedel som vo svojom veľkom koženom kresle a díval sa, ako jej naviera žila na čele. „Okey, tak choď domov, ja to […]

Milujem piatkové rána. Nie iba preto, že je koniec týždňa a firma prevzala zahraničnú stratégiu neformálneho oblečenia, ale hlavne kvôli Kataríne a jej článkom. Vždy v piatok ráno si cestou do práce kúpim osem pizzových fornettov, capuccino a stierací los a kým sa naraňajkujem a zistím, že som zasa nič nevyhral, čítam si jej nový článok. Teraz píše cestopisy. […]

Som úplne namotaná na Halinu Pawlovskú. Má nehorázne prsia a brutálnu riť. Páčia sa mi veľké rite na ženách. Asi preto, že tá moja je úplne neúmerná telu a v podstate ju vôbec nevidno. Vždy som chcela mať riť ako kombajn. Ale teda, nie o tom som chcela. Mám rada Halinu aj preto, lebo je to šikovná scenáristka a vtipná žena. Vtipné ženy sú najlepšie, lebo sú […]

Sedela som vo veľkom rozheganom kresle v rohu miestnosti a dívala sa na neho, ako sa snaží sústrediť na Kapitoly z pediatrie. Krčil sa na širokej okennej parapete a striedavo okno otváral a zatváral. V polovici júna sa všetkými mestami nesie okrem puchu začínajúceho leta aj puch strachu študentov vysokých škôl, ktorí vedia, že posledné dva týždne ich budú stáť všetko […]

Keď sme si chodili obzerať byty, vedela som presne, čo chcem. Trojizbák, blízko centra, veľký balkón a bezchybná kuchyňa. To boli moje požiadavky a Noro s nimi súhlasil. Napokon sme ho našli. Krásny, slnečný, s vonkajšími roletami, rohovou vaňou a balkónom, z ktorého bol perfektný výhľad. Začali sme sa zahniezďovať. Teda, skôr ja. Dohodli sme sa, že prázdna izba bude […]

Nikdy ma nebral celkom vážne. Čokoľvek, čo som si vymyslela, blahosklonne odkýval a nevracal sa k tomu. Nepodporoval ma, nechválil ma. Nebol mi oporou. Odsťahovali sme sa spolu na predmestie Paríža. Stále dookola opakoval, že francúzsky vidiek je niečo práve pre nás dvoch, že tam sa nám bude páčiť. Veľa som z toho nemala, trávili sme celé dni v byte. Brunova kniha bola […]

Boli ste už niekedy v Košiciach? Je to mesto s najväčšou smolou na svete. Napriek tomu, že je krásne, by v ňom nikto príčetný nechcel žiť, lebo je to v úplnej psej riti ďaleko od civilizácie a všade naokolo sú neprispôsobivé typy, ožrani a Ukrajina. Raz za päť rokov som sa tam zvykla vybrať, pretože ma k tomu mestu viaže spomienka na niekoho, kto už neexistuje. […]

Celý týždeň som sa potil v kancli ako vôl skoro do pol noci. Dôležitá prezentácia, zahraniční investori, ak by som to pokazil, mohol by som sa rovno zastreliť. A keby som to neurobil ja, urobil by to môj šéf. Keď som prišiel domov, Linda už väčšinou spala. A keď som ráno odchádzal, ešte stále spala, lebo vonku len svitalo. Tešil som sa na deň, keď jej to budem môcť […]

Zostala som stáť vo dverách a dívala som sa ako spíš. Nikdy si nemal to srdce mi to zakazovať, lebo vieš, ako sa mi páčiš, keď si prirodzený. Jednu nohu vystretú a druhú pokrčenú na paplóne. Podišla som k oknu a otvorila ho, mal si tam strašne vydýchaný vzduch. Na chvíľu som si ľahla za teba, aby som ti svojim bruchom zohriala holé kríže. Okopírovala som siluetu […]

Poškriabala ma mačka. Sedel som na múriku pri Dunaji a za mnou rušilo pokojný večer len milión premávajúcich sa áut. To na Bratislave nemám rád. Díval som sa na vysvietený Nový most, ktorý už vôbec nie je nový, na odraz Mesiaca na špinavej vode a bolo mi z toho celého zle. Z ľudí, čo odchádzali z Eurovei a AuParku, z tých, čo sa z Nív snažili rýchlo presunúť niekam […]

„Mám v topánkach piesok,“ zamrmlal a nepohodlne sa mrvil. „Tak si ich vyzuj,“ dívala som sa na nebo a hľadala Polárku. „Budem mať piesok medzi prstami. Neznášam piesok medzi prstami,“ bručal. Nepočúvala som ho. Prenášala som vzdialenosť zadných kolies Veľkého voza smerom na sever a hľadala som hviezdu, ktorá by mala žiariť najjasnejšie. „Čo tam vidíš?“ […]

Bola ako moje dieťa. Chcela som ju chrániť od všetkého zlého, čo som v živote napáchala, aby si myslela, že som normálna. Robilo ju to šťastnou. Nič dôležité som jej nehovorila, iba také omáčky o tom, čo som varila a ako sa má Linda. Nikdy som jej na otázku „Čo bolo v škole?“ neodpovedala: „Nič,“ ako ostatní rovesníci. Vždy som jej podrobne vylíčila, akú […]

Milujem čokoládové cukrárenské piškóty. Jedla by som ich na tony. Sú chrumkavé a vláčne, majú nugátovú náplň, ktorá sa rozteká po jazyku a keď ich strčíte do mlieka, máte zrazu kakao. Chrúmala som ich sediac na balkóne a jedna mi spadla na zem. Bolo to jasné znamenie. Musela som sa odsťahovať. Okamžite. Teda, nemusela… mohla som ostať v jeho byte celkom sama a […]

Raz ráno som si uvedomil, že som sa zobudil do doby, v ktorej klikanie na tie správne klávesy je tým najdôležitejším úkonom. To, ako píšete, je odrazom toho, ako sa cítite, akí ste, ako veľmi vám záleží na tom, aby sa vaše slová dostali ku konkrétnemu človeku či ľuďom. Sedával som v open office s desiatkami ďalších ľudí a počúval, ako svedomito ťukajú do […]

Sedela som na mäkkej zelenej stoličke a muž v uniforme oproti mne neobratne ťukal do počítača moje údaje a svedeckú výpoveď. Na nástenke za ním boli fotky policajného zboru s Kaliňákom. Tí muži sa prsili, ako keby vedľa nich stál sám Boh. Akvárium pod nástenkou bolo zelené a zanesené špinou, tri polomŕtve ryby sa obtierali o sklo. Rozkysnutý nechutný poručík vošiel […]

Strašne som ju nechcel mať rád. Bola ako neriadená strela, niekedy som sa až bál, čo jej zasa napadne. Nadchla ju kadejaká bohapustá sprostosť. Raz mi priniesol kuriér balík. Obrovský! Bolo v ňom asi milión dekoračných vankúšikov. Normálne sady. Prúžkované, bodkované, tematické k filmom, ktoré som mal rád, nažehlené fotografie, ktoré sa mi páčili a na jednej […]