Tristan. Tak sa naozaj volal a od chvíle, ako sa mi predstavil, som si vravela, že to meno chcem opakovať často. Sedela som vtedy na barovej stoličke a on si sadol na tú vedľajšiu po tom, čo sa mi nevrlo pozrel na kabát prehodený cez ňu. ,,Nie je to príliš sladké?“ ukázal pohárom bieleho suchého na môj cosmopolitan. ,,Popravde, je to dosť hnusné, lebo tam cítim […]

Kráčal som hore schodami Slavína a z úst mi išla para. Celý čas, čo som sem šiel, som premýšľal, ako veľká sprostosť to je. Na škále 1-10 mi vyšlo 11. Aspoň. Nebol som si istý ničím. Ani tým, či som sa vôbec dopravil na správne miesto. Nie všetky jej metafory chápem. Popravde, chápem máloktoré, ale explicitne jej to nikdy nepriznám, aby si o mne neprestala […]

Nebolo ešte ani osem hodín. ,,Paťka? Zvykneš skladať puzzle?“ spýtala som sa kolegyne pri vedľajšom stole. ,,Uhm, občas, so synom. Prečo?“ ,,A stáva sa ti niekedy, že máš len kúsky a potom dostaneš jeden konkrétny a zrazu vieš, kam patria všetky ostatné?“ prižmúrila som oči, ako som si to vizualizovala. ,,Táto schopnosť značí dobre vyvinuté […]

,,Už asi dve hodiny máš rovnaký výraz,“ usmial sa. ,,Premýšľam.“ ,,Nad čím?“ ,,Neviem prísť na jedno slovo.“ ,,S tým ti asi nepomôžem.“ ,,Preto ťa tým neobťažujem,“ poslala som mu vzdušný bozk. ,,Prečo vlastne píšeš?“ ,,Lebo navarené už máme,“ zasmiala som sa. ,,Nemyslím teraz. Celkovo. Prečo vlastne píšeš?“ […]

,,Láska?“ zavolala som. ,,Áno?“ ozval sa Bruno z kuchyne. ,,1:0!“ skríkla som. ,,Do riti,“ zahromžil. Hrali sme hru, ako často ho dokážu moje psychohry nachytať a vysvetlia mu, že je človek. Napríklad niekto, kto nechce, aby ste ho tak oslovovali, nezareaguje. Trafená hus, viete ako. ,,Chýbala som ti?“ prehodila som mu ruky okolo krku. Stál so svojimi […]

,,Fakt si myslím, že by sme mali ostať kamoši.“ ,,Dobre,“ sedela som doklepávajúc piatu kapitolu. ,,Dobre?“ ,,Uhm,“ prikývla som a nevenovala mu pohľad. ,,Tak potom dobre, keď dobre,“ takmer s odfrknutím sa otočil k monitoru. ,,Si urazený, že sa nehádžem o zem?“ usmiala som sa. ,,Pracujem.“ Rozosmiala som sa na celý byt. ,,Ty si úplná […]

Obliekla som sa dnes presne tak, ako som sa cítila. Ako zmätený psychotik. Červené pančuchy, štucne šiestich farieb, károvaná sukňa, tričko s plameniakom, žlté bolero, zelená šatka s chorbákmi a ružové tenisky. ,,Ty si aká krásna farebná, ako bábika,” povedala žena s úchvatnými očami, keď vošla do kancelárie a sadla si za stôl vedľa môjho. ,,Vyzerám dnes […]

,,Ahoj.“ ,,Ahoj.“ ,,Neverila som, že mi zdvihneš.“ ,,Potrebuješ niečo?“ ,,Hneváš sa?“ ,,To je jedno.“ ,,Nie je.“ ,,Tak asi hnevám.“ ,,Máš odo mňa v maili čosi, čo by ťa mohlo zaujímať.“ ,,Čo také?“ ,,Môj masívny nesúhlas s tým, čo tu predvádzaš.“ ,,Ten som si už vypočul včera.“ ,,Tento má trochu […]

,,Nechceš už ísť domov?” ,,Nie, ani nie.” ,,Si okey?” ,,Nie… ani nie.” ,,Prinesiem ti ešte keksík?” ,,Nesmej sa mi, zjedla som ich len dvanásť.” ,,Páčia sa mi tie slogany, ktoré si mi poslala, dnes si bola dosť rozhádzaná, ale aj tak si toho urobila veľa. Takže môžeš prestať klepať a choď si oddýchnuť, vyzeráš, že to potrebuješ.” ,,Ja tu ešte […]

,,V tomto bare by som chcela byť nahúlená,“ dívala som sa na hnedo-fialové steny porastené brezou. ,,Vaše prianie je nám rozkazom,“ povedal územčistý barman, ktorý keby mal dva metre, tak by mi svojimi obláčikovými prsiami a obrovským chrbtom niekoho nápadne pripomínal. Vzdychla som si pri spomienke a potriasla hlavou. ,,Ty si sa sem dnes prišla mega rozbiť, […]