Je pre mňa ťažké hovoriť o svojich pocitoch. Nielen preto, že som si nikdy nemyslel, že by niekoho zaujímali. Ale mať duševné poryvy v strednom veku je pre chlapa nepríjemné, nečakané a náročné. Spozoroval som, že sú na svete ľudia, u ktorých mi prejde všetko. Akékoľvek správanie. Aj také, ktoré mi neprechádza ani u mňa samého a potom sa musím mesiace masochisticky […]

Niekedy si čítam svoje staré príbehy a myslím pri tom na teba. Prenášam sa v čase a priestore do toho, o čom sme sa vtedy rozprávali a aké vzdušné zámky sme spolu dokázali postaviť. Nikto iný by to nedokázal. Keby to bolo na pláži a boli to hrady z piesku, na toto múzeum nonsensu by sa chodili pozerať ľudia z celého sveta. Nemyslieť na teba je náročná disciplína. Ale […]

,,Prečo nespíš?“ zašepkala som. ,,Ty vieš prečo…“ vzdychol si. ,,Lebo Mesiac je v Blížencoch?“ uškrnula som sa. ,,Hej, presne preto,“ usmial si sa tiež. Konečne. ,,No tak vidíš, aspoň raz za to nemôžem ja,“ ležala som vedľa teba a obaja sme sa dívali do stropu. ,,Stále na to nemám čas, maličká,“ zatvoril si oči. ,,Je mi to jedno, […]

Veril by si, že to bude už osem rokov? To je veľa rokov. Veď toľko trvá päťročné štúdium na UniZa, preboha! Chcela by som povedať, že som pred tými ôsmimi rokmi netušila, že nám to vydrží tak dlho, ale klamala by som. Ja som to nielen, že tušila… ja som bola o svojej pravde tak hlboko presvedčená, že keď si na mňa púšťal hrôzu a tvrdil mi, aká som naivná a […]

Už je to týždeň. Presne sedem dní. Týždeň je v mojom svete veľmi veľa času. Nie som najlepšia v čakaní na čokoľvek, tobôž na pozornosť, na ktorú som bola zvyknutá. Na dobré veci si zvykám rýchlo, nenechám sa veľa ponúkať. Obula som si tenisky a vyrazila do východu slnka. Človek, ktorý v živote nešportoval, zabehne 100 kilometrov za týždeň a ani to nemá komu […]

,,Hej! Pst… musím ti niečo povedať!“ ,,Nechcem teraz nič počuť, chcem spať.“ ,,Ale ja musím…“ ,,Ovládaj sa, už si dospelá.“ ,,Je to dôležité, prisahám, že budeš šokovaný ako ja! Prišla som na to, že…“ ,,Neviem, ako ti to povedať viac slušne. Nemám chuť sa s tebou rozprávať!“ ,,Ale prečo?“ ,,Lebo potrebujem […]

,,Mohol by si, prosím, prísť hneď k našej lavičke?” napísala som Hankovi šokovaná, vydesená a zúfalá. ,,Je pol jedenástej, už som skoro v posteli.” ,,Ale ja ťa prosím,” bola som šialená a on vie, že by som nikdy nebola taká šialená, keby to nebolo dôležité. ,,O 10 minút som tam,” počula som, ako si vzdychol, že si znova musí vymýšľať, kam a prečo ide. […]