,,Zobudil som ťa?” ,,Nie, nespím. Ahoj.” ,,A čo robíš?” ,,Ležím.” ,,A ešte?” ,,Premýšľam.” ,,Nad čím?” ,,Nad tebou.” ,,Prišla si na niečo?” ,,Že na teba musím myslieť menej, aby si sa vyspal.” ,,Nechceš prísť?” ,,Je pol štvrtej…” ,,To znamená nie?” ,,Už idem.” *** ,,Otvor mi.” ,,Poď.” ,,Ahoj, Bella. Ahoj, Savoy. Ahoj, Bruno…” […]

,,Čo to máš?” ,,Zošit.” ,,Načo ti je?” ,,Je to snový denník, mávam to pri posteli vždy, keby sa mi čosi snívalo a chcela som si to zapamätať.” ,,To sa ti chce zapisovať?” ,,Hej.” ,,A smiem sa pozrieť, čo tam máš?” ,,Ty smieš všetko.” ,,To mi nehovor, vieš, aký som.” ,,Aký?” ,,Zneužijem to proti tebe vo chvíli, keď to budeš najmenej čakať.” […]

,,Nemala by si tu byť.” ,,Ale mala.” ,,Vie o tom niekto?” ,,Nie.” ,,Prečo? Hanbíš sa za mňa?” ,,Sľúbila som ti, že o tebe nikomu nepoviem.” ,,Vždy plníš sľuby?” ,,Úplne vždy.” ,,Nie som dobrý človek, však?” ,,Prečo ti na tom záleží?” ,,A záleží na tom tebe?” ,,Mne záleží na tebe.” ,,Prečo?” ,,To je tvoja najčastejšia otázka.” ,,Tak mi […]

Ľuďom som nikdy bohvieako nerozumel a desili ma. Ja som ich desil tiež, takže sme si boli kvit. Niekedy som nemohol potláčať tú túžbu, chcel som niekomu urobiť niečo zlé. Iba tak. Nahnať strach a úzkosť. Ukájalo ma to. Ale pri niektorých ľuďoch človek pochopí, že nesmie. Niektorým krehkým svetom neradno ubližovať, lebo si to budú so sebou niesť už navždy a ja som […]

Nespomínam si, ako dávno to bolo, čo ma Bruno uniesol. Dávno. Hodil ma do pivnice svojho domu na špinavý matrac a skríkol: ,,Čuš!” Chodieval za mnou každý deň, nosil mi v plastovej ružovej miske cereálie alebo rizoto. Česal mi vlasy a zapletal vrkoče. A niekedy len sedel na schodoch a striedavo sa díval do zeme a na mňa. Myslela som si, že to bude horšie. Že mi bude […]

Zobudil som sa na to, že mi Áres s Hérou sedia na posteli a dívajú sa na mňa s vodítkami v ústach. “Už idem,” povedal som rozospato a pretieral si oči. Zvonka na mňa svietilo jasné slnko cez obrovské ateliérové okná a ja som to miloval. Naschvál som si do bytu nedával žiadne žalúzie, závesy, nič. Len čisté sklo a svetlo, ktoré muselo byť aspoň okolo mňa, keď už […]

Sedel pri počítači a všetka jeho pozornosť bola upriamená na jeden veľký monitor. Svietil namodro. V tej tme to vyzeralo krásne tajomne. Zaklopala som na drevený stĺp pri kuchynskej linke. Chvíľu klikal a potom sa otočil. ,,Áno?“ usmial sa. ,,Funguje to, namôjdušu,“ zarazila som sa. ,,Čo akože?“ ,,Pozerala som rozhovor s neurofyzilógom a…“ ,,Takto […]

Mlčal. Mlčal tak hlasno, až mi z toho praskali bubienky. Celé dni sa bezprízorne pozeral do monitoru a bol ticho. Hádzal plechovky do plastového koša a krčil ich rovnako, ako moje vnútro. S každou, ktorú vyhodil, sa odo mňa vzďaľoval. Každá znamenala dve hodiny jeho ticha. Ticha, ktoré medzi nami tvorilo bariéru a mňa bolelo viac, ako všetky hrozné veci, ktoré kedy povedal, […]

,,Čo robíš?“ postavila som sa za neho a pobozkala ho na temeno. .,Klikám,“ usmial sa. ,,To hádam nie,“ zasmiala som sa a objala ho zozadu. ,,Rečou tvojho kmeňa, samozrejme.“ ,,Smiem sa pozrieť?“ ,,Nemala by si.“ ,,Dobre,“ pobozkala som ho znova do vlasov a otočila sa. ,,To ale neznamená, že sa nemáš pozrieť. Len, že by si nemala.“ […]

Ak niečo naozaj nemám rád, tak je to zima. Snažil som sa zvyknúť si na ňu a jej prejavy, ale stále sa mi to nepodarilo. Nemám veľmi rád ani leto, lebo sa vtedy ľudia potia a smrdia, ale zima je ešte horšia. Neznášam, keď mi ide z úst para. Vyzerá to, ako keby som fajčil a to je zlozvyk, ktorý naozaj nie som ochotný tolerovať. Prechádzal som z vyhriateho nákupného centra […]