Denník lovca: Dievčatko v pivnici

Nespomínam si, ako dávno to bolo, čo ma Bruno uniesol. Dávno. Hodil ma do pivnice svojho domu na špinavý matrac a skríkol: ,,Čuš!”
Chodieval za mnou každý deň, nosil mi v plastovej ružovej miske cereálie alebo rizoto. Česal mi vlasy a zapletal vrkoče. A niekedy len sedel na schodoch a striedavo sa díval do zeme a na mňa.
Myslela som si, že to bude horšie. Že mi bude ubližovať a zneužívať moju bezbrannosť. Časom som pochopila, že ma tam má iba preto, aby nebol celkom sám.
,,Nesadneš si ku mne?” spýtala som sa, keď s vyhrnutými rukávmi na bielej košeli sedel opäť na tých schodoch a opieral sa lakťami o stehná.
Zodvihol ku mne nechápavo zrak.
,,Dovolil som ti rozprávať?”
,,Nesadneš si ku mne? Prosím,” zaklipkala som na neho mihalnicami.
Vstal a prišiel ku mne bližšie. Pozrel sa mi do tváre intenzívne a prísne, až som musela privrieť oči a zhlboka sa nadýchnuť.
,,Čo to robíš?” zasyčal.
,,Chcem si pamätať tú vôňu,” usmiala som sa a pozrela mu do očí tak hlboko, ako sa do nich nedíval ešte nikto iný.
Uhol pohľadom a vstal. Vyšiel hore tými drevenými schodami a prvýkrát, odkedy som tam sedela, nezamkol.

Sedela som na tom matraci celú noc a po lícach mi stekali veľké, boľavé slzy. Už ma tam nechcel. Viac ma nepotreboval. Nezamkol, lebo chcel, aby som šla. Chcel byť radšej sám ako so mnou.
Nadránom som vstala, vyšla tými praskajúcimi schodami hore a prešla cez obývačku na dvor. Slnečné svetlo mi spaľovalo kožu aj oči. Vysoké múry okolo pozemku boli z krásnych bielych tehličiek a brána bola pootvorená.
Vyšla som von a svet, na ktorý som sa dívala, nebol svetom, v ktorom som chcela žiť. No bola som si istá, že keď som sem prišla, tie múry neboli také vysoké. Musel si ich vystavať počas toho, ako som sedela zatvorená vo vlhkej pivnici a triasla sa zimou. A túžbou po jeho teple.

Sadla som si pod veľký agát pred bránou. Žiaden iný strom nikde v okolí nebol. Nechcel ma dnu, ale… čo keby ma zasa potreboval? Čo keby znova ostal sám? Nemohla som odísť ďaleko. Nemohla som ho tam nechať na pospas sebe samému.

Večer šiel venčiť psa a prechádzal okolo mňa bez povšimnutia. So sklopenou hlavou a bez akejkoľvek emócie. Malý teriér mi ocikal bosú nohu a on mu nepovedal nič. Chodil s vodítkom v ruke a nechal psa behať po okolí. Dívala som sa na kožený obojok a pohľadom ho prosila, aby mi dal taký istý.
Nepočúval.
Díval sa všade okolo mňa, díval sa cezo mňa… a na mňa sa nepozrel ani raz.

Búrka prišla náhle a bola silná. Po dňoch, či týždňoch, ktoré som vysilená, omrznutá a hladná čakala pod veľkým agátom, na mňa začalo pršať. Nevládala som vstať. Ani pritisnúť si kolená k brade a zohrievať sa. Len som sedela v bielej nočnej košeli pohodená pri kmeni a prúd dažďa mi omýval nohy špinavé od blata.
Hromy a blesky silneli. Drkotala som zubami a zrazu jeden z bleskov našiel kmeň stromu a nalomil ho tak, že mi spadol na chrbát. Podopierala som ho ako som len mohla, ale cítila som, ako mi láme stavce a vrastá sa mi jeho kôra do kože.

Krvavé ryhy na chrbtici začali tvoriť chrasty. Kmeň stromu ma rezal do tkaniva a na mojom chrbte začali vyrastať jeho výhonky.
Bruno chodil okolo stále venčiť psa a ja som si už po istej dobe nedokázala pomôcť.
,,Je mi zima,” povedala som, keď prechádzal okolo mňa s tým vodítkom v ruke. Zastal a chvíľu iba stál otočený chrbtom ku mne. Potom vošiel za vysoké múry a keď sa vrátil, mal v ruke šedú bavlnenú mikinu. Prišiel ku mne asi na meter a hodil mi ju.
,,Ja… ten strom,” ukázala som naň.
Bruno zhlboka vzdychol, oprel sa pravou dlaňou o strom a dal ho do pôvodnej polohy. Odlúpol s ním veľký kus mojej kože a zahojené chrasty začali znovu krvácať.
,,Ďakujem,” povedala som a bolesťou zabárala nechty do hliny pod sebou.
Obliekla som si mikinu plnú jeho vône a on stále stál a díval sa, ako sa na jej chrbte robí červený krvavý fľak.
Sadol si vedľa mňa, pokrčil nohy v kolenách a jednou rukou sa ma na tej rane dotkol.
Pritlačil.
Zaťala som zuby.
Pritlačil viac.
Ruky mal už celé od mojej krvi a stále tlačil.
Biela manžeta na jeho košeli začala červenať.

Vstal a pískol na psa. Ten vbehol do pootvorených dvierok.
,,Prečo si ma tu nechal?” spýtala som sa cítiac, že už nemám čo stratiť.
,,Lebo si bola príliš blízko,” povedal viac-menej sám pre seba.
Vstala som a dotackala sa pomaly k jeho chrbtu. Chytila som ho za skrvavenú ruku svojou špinavou dlaňou a prosebne sa zadívala hore.
,,Vezmi ma domov. Prosím,” bezmocne som dúfala v štipku jeho empatie.

Prehodil si ma cez rameno, odvliekol do pivnice na špinavý matrac a keď odchádzal, zamkol.
Dovolil mi prebývať v jeho temne. A bolo tam krásne.
Pretože v ňom už zasa nechcel byť sám.

Krásny. Ako obrázok.

01.12.2024

Orientácia nie je moja silná stránka. Dokážem sa stratiť aj vo vlastnej hlave a Ikeu mi ani nespomínajte. Mňa keby nechali riadiť premávku, všetci zomrú. Keby som sedela na dispečingu taxi služby, vznikali by o tom meme stránky. Môj panáčik na Googli ide vždy opačne ako ja. Je to ponižujúce a fascinujúce zároveň. Nikdy nezabudnem na pocit, keď sme šli po diaľnici [...]

Dievča, ktoré behalo za vlkmi

24.11.2024

Doumývala som dlážku v kuchyni a pri tom koncertovala na Bohemian rhapsody, keď ktosi zazvonil. Boha, zas to mám moc nahlas, vzdychla som si a šla otvoriť dvere pripravená ospravedlňovať sa susedom. Je sobota ráno, nie je ani osem a ja už hodinu neprestajne drhnem celý byt nevedno prečo. Nemohla som spať, niekedy okolo piatej som sa naraňajkovala a začala prať, utierať prach a [...]

3420 dní

23.11.2024

Veril by si, že už je to toľko? Život má 25 000 dní a ja som ti darovala šťastnú sedminu z nich. Bez rozmyslu. Sebareflexie. Bez okolkov. Čakanie na teba je zenový koan. Niečo, čo sa nikdy nestane, ale masochisticky rada to mám, a vždy sama sebe sľúbim, že už s tým prestanem, ale potom ma to v mozgu začne omínať. Poviem si, že to predsa tentokrát bude [...]

toreck

VIDEO: Riskantná operácia: Ukrajinci odpálili panelák plný ruských vojakov

07.12.2024 20:05

Odpaľujú celé paneláky v nádeji, že v ich ruinách pochovajú ruských vojakov, ktorí sa skrývajú vnútri.

Notre-Dame

NAŽIVO: V Paríži slávnostne otvorili opravenú katedrálu Notre-Dame

07.12.2024 19:22, aktualizované: 20:25

Verejnosti sa Notre-Dame opäť otvorí 8. decembra.

Karel Hirman

Novým členom predsedníctva mimoparlamentnej strany Demokrati sa stal Hirman

07.12.2024 17:31

Delegáti na sneme prijali tiež uznesenie, v ktorom vylučujú spoluprácu so stranami Hlas, Smer, SNS a Republika.

Russia Ukraine War

Prešov bude spolupracovať s ukrajinským Ternopiľom v oblasti energetickej efektívnosti

07.12.2024 15:50

Ukrajinské mesto, ktoré doposiaľ patrilo medzi tie menej postihnuté vojnou, zažilo práve v čase stretnutia rozsiahle útoky na svoju infraštruktúru.

kontroverza

Autor robí zo svojej múzy šľapku a stáva sa jej pasákom. Vitajte v mojom bordeli.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 335
Celková čítanosť: 999570x
Priemerná čítanosť článkov: 2984x

Autor blogu

Odkazy