,,Už asi dve hodiny máš rovnaký výraz,“ usmial sa. ,,Premýšľam.“ ,,Nad čím?“ ,,Neviem prísť na jedno slovo.“ ,,S tým ti asi nepomôžem.“ ,,Preto ťa tým neobťažujem,“ poslala som mu vzdušný bozk. ,,Prečo vlastne píšeš?“ ,,Lebo navarené už máme,“ zasmiala som sa. ,,Nemyslím teraz. Celkovo. Prečo vlastne píšeš?“ […]

Zbehla som dolu v sukni tisícich farieb a s rozpustenými vlasmi. Lebo aj moje sukne, aj moje vlasy, mal rád. Stál s rukami vo vreckách pred vchodovými dverami a krčil si ramená od zimy. ,,Ahoj,” usmiala som sa a zhlboka nadýchla. ,,Čau,” urobil to isté. ,,Ideme?” ukázala som smerom k ceste. ,,Parkujem vedľa.” ,,Nepotrebujeme auto, prejdime sa,” mykla som ramenom a Bruno na […]

,,Láska?“ zavolala som. ,,Áno?“ ozval sa Bruno z kuchyne. ,,1:0!“ skríkla som. ,,Do riti,“ zahromžil. Hrali sme hru, ako často ho dokážu moje psychohry nachytať a vysvetlia mu, že je človek. Napríklad niekto, kto nechce, aby ste ho tak oslovovali, nezareaguje. Trafená hus, viete ako. ,,Chýbala som ti?“ prehodila som mu ruky okolo krku. Stál so svojimi […]

,,Fakt si myslím, že by sme mali ostať kamoši.“ ,,Dobre,“ sedela som doklepávajúc piatu kapitolu. ,,Dobre?“ ,,Uhm,“ prikývla som a nevenovala mu pohľad. ,,Tak potom dobre, keď dobre,“ takmer s odfrknutím sa otočil k monitoru. ,,Si urazený, že sa nehádžem o zem?“ usmiala som sa. ,,Pracujem.“ Rozosmiala som sa na celý byt. ,,Ty si úplná […]

,,Ahoj.“ ,,Ahoj.“ ,,Neverila som, že mi zdvihneš.“ ,,Potrebuješ niečo?“ ,,Hneváš sa?“ ,,To je jedno.“ ,,Nie je.“ ,,Tak asi hnevám.“ ,,Máš odo mňa v maili čosi, čo by ťa mohlo zaujímať.“ ,,Čo také?“ ,,Môj masívny nesúhlas s tým, čo tu predvádzaš.“ ,,Ten som si už vypočul včera.“ ,,Tento má trochu […]

Tvrdiť, že sme spolu chodili, by bolo prehnané, lebo väčšinu času sme boli zatvorení v byte… ale tvorili sme pár, povedzme. Bola som u neho častejšie, ako u seba, chodievala som z práce do Ružinova, namiesto do Starého mesta a pôsobilo to, že mu to nevadí. Každé ráno som sa ho spýtala, či mám po práci prísť a on prikývol. Tak som teda vždy prišla. Raz večer sme […]

Milujem pohľad na jeho krásnu tvár, keď ju osvetľuje iba monitor. Málokedy si zapína niečo iné, ako malú lampičku na stole. Neznáša veľké svetlo. Ja tiež nie. Zdvíham žalúzie iba v noci, mám rada malé svetielka vo veľkej tme. Bruno pracoval a vôbec nezaregistroval, že už som pri vedomí. Ležala som na gauči a mazala si na brucho krém proti striám. Možno som tak […]

,,Nemala by si piť toľko kávy.” ,,Nemal by si mi hovoriť, čo by som nemala.” ,,Pukne ti srdce.” ,,Ustálo už väčšie šupy, ako pár litrov kofeínu.” ,,Ale ja to nemyslím metaforicky, naozaj to v tejto miere nie je zdravé.” ,,Nevadí, nejakú neresť si môžem dovoliť.” ,,A čo cigarety, tráva a sladkosti?” ,,Tak si môžem dovoliť viac nerestí, no a čo!” ,,No ako […]

Neviem, či ste si niekedy uvedomili, aký je rozdiel medzi mužskou a ženskou posteľou. Muž má v posteli len to nevyhnutné, minimalistické, úplne základné. Ideálne neutrálne. Žena má v posteli kopu farieb, malých vankúšov, plyšové zvieratká a všetko to vonia krásne a sladko. U chlapa nevonia vôbec nič, lebo by ho to rozptyľovalo. Sedel som na jej posteli s fialovými […]

Mám rada vôňu moču. To je veta, ktorou začínala Katarínina prijímačková práca na scenáristiku. Spomínam si na to, lebo žiadna iná práca tak rozhodne nezačínala. Myslela som na to zvláštne slovné spojenie, keď som sa brodila lesom v plátených teniskách a hľadala GPS súradnice toho miesta, ktoré som si vymyslela sama. Muselo to byť niekde preč. Niekde, kam nie je také […]