kontroverza

Mlčal. Mlčal tak hlasno, až mi z toho praskali bubienky. Celé dni sa bezprízorne pozeral do monitoru a bol ticho. Hádzal plechovky do plastového koša a krčil ich rovnako, ako moje vnútro. S každou, ktorú vyhodil, sa odo mňa vzďaľoval. Každá znamenala dve hodiny jeho ticha. Ticha, ktoré medzi nami tvorilo bariéru a mňa bolelo viac, ako všetky hrozné veci, ktoré kedy povedal, […]

Vyhodil som veľké žlté vrece do smetí a urobil pár krokov k múriku v mŕtvom uhle, za ktorým bola lavička. Mŕtvy uhol sme to volali preto, lebo to v rámci sídliska bolo jedno z mála miest, kam nebolo vidieť z okien môjho bytu. Eva tam sedela a skladala Rubikovu kocku. Prisadol som si a usmial sa. ,,Ahoj,“ naklonil som sa k nej a pobozkal ju. ,,Servus,“ položila ju […]

Posledné dva týždne leta som mal vždy najradšej. Vedel som, že to horúce peklo končí, že čoskoro príde chvíľa, keď bude popoludní tma a ja už nebudem môcť chodiť len v tričku. Ale kým tomu tak bolo, chcel som si to užiť. Ležať na terase, sŕkať pivo a zhlboka dýchať. Cítil som, ako starnem a videl, ako veľmi sám som ostal. Nemohol som sa spoľahnúť na nikoho, kto […]

Nepoznám nikoho, kto by rád vynášal smeti. Pritom, je to naozaj jednoduchý úkon – každý z nás chodí denne von z bytu, ak je mobilný a zamestnaný. Napriek tomu, keď zbieham schody, s nevôľou sa dívam na veľké vrece odpadkov pred dverami, ako keby som verila tomu, že niekto zo susedov sa stane cez noc gentlemanom a vynesie to za mňa. Lebo nosenie smetí je mužská robota. […]

Kúpila som si farbu na vlasy. Viete, čo to znamená, však? Nové vlasy, nový život, nové plány… A tak som začala premýšľať, či by aj o mne Majk Spirit mohol povedať, že som nový človek. Ak by o mne niekedy Majk Spirit hovoril, dajte mi vedieť, zapíšem si do denníčka. Mám zato, že človeka tvoria jeho hodnoty. A tie moje sa rozhodne rokmi absolútne nezmenili. Vždy […]

,,Si v pohode?“ spýtala sa Nikola stojac mi vo dverách spálne. Pokrútila som hlavou. ,,Bruno?“ Prikývla som. ,,Neozval sa?“ Pokrútila som hlavou. ,,Ale už si ticho dva dni,“ znepokojene si sadla vedľa mňa. Mykla som ramenom. ,,Môžem pre teba niečo urobiť?“ Znova som pokrútila hlavou. ,,Ostanem tu, keby si si to rozmyslela, dobre?“ Prikývla som. […]

,,Čo robíš?“ postavila som sa za neho a pobozkala ho na temeno. .,Klikám,“ usmial sa. ,,To hádam nie,“ zasmiala som sa a objala ho zozadu. ,,Rečou tvojho kmeňa, samozrejme.“ ,,Smiem sa pozrieť?“ ,,Nemala by si.“ ,,Dobre,“ pobozkala som ho znova do vlasov a otočila sa. ,,To ale neznamená, že sa nemáš pozrieť. Len, že by si nemala.“ […]

Ak niečo naozaj nemám rád, tak je to zima. Snažil som sa zvyknúť si na ňu a jej prejavy, ale stále sa mi to nepodarilo. Nemám veľmi rád ani leto, lebo sa vtedy ľudia potia a smrdia, ale zima je ešte horšia. Neznášam, keď mi ide z úst para. Vyzerá to, ako keby som fajčil a to je zlozvyk, ktorý naozaj nie som ochotný tolerovať. Prechádzal som z vyhriateho nákupného centra […]

Povedal, že ma je dáko priveľa. Sedela som oproti nemu na oranžovom gauči a upierala zrak na veľké biele rolldoory, lebo som vedela, že keby som sa teraz pozrela jeho smerom, roztriasla by sa mi brada. „Máš pravdu, zbytočne som premotivovaná,“ usmiala som sa. „Trochu sa upokoj, láska nie sú plavecké preteky. Nemusíš sa vysiliť a utopiť, stačí sa nechať […]

Otvoril dvere do bytu a ja som si inštinktívne čupla čakajúc na nejakého psa. ,,Zlatá,“ usmial sa a kývol hlavou smerom dnu. ,,Je tu pekne,“ zarazila som sa. ,,Znie to prekvapene.“ ,,Nie, len… ale nič.“ ,,Poď,“ sadol si na kancelársku stoličku, zapol veľký monitor a pozrel sa na mňa úplne vážne. ,,Na čo sa pozerám?“ ,,Chcela si […]