kontroverza

,,V tomto bare by som chcela byť nahúlená,“ dívala som sa na hnedo-fialové steny porastené brezou. ,,Vaše prianie je nám rozkazom,“ povedal územčistý barman, ktorý keby mal dva metre, tak by mi svojimi obláčikovými prsiami a obrovským chrbtom niekoho nápadne pripomínal. Vzdychla som si pri spomienke a potriasla hlavou. ,,Ty si sa sem dnes prišla mega rozbiť, […]

Milujem pohľad na jeho krásnu tvár, keď ju osvetľuje iba monitor. Málokedy si zapína niečo iné, ako malú lampičku na stole. Neznáša veľké svetlo. Ja tiež nie. Zdvíham žalúzie iba v noci, mám rada malé svetielka vo veľkej tme. Bruno pracoval a vôbec nezaregistroval, že už som pri vedomí. Ležala som na gauči a mazala si na brucho krém proti striám. Možno som tak […]

,,Si nevieš predstaviť, aká som rada, že ťa konečne vidím!“ ,,Aj ja som rada, byť chlap, tak predierujem bielizeň tým nadšením.“ ,,Ale akože vytrepať sa do štvrtého bez výťahu je vážna šupa.“ ,,Zato mám pre teba darček, poď dnu.“ ,,Ty si šla do Starbucksu, len aby si dala napísať na kelímok Nikola? Akože naozaj?“ ,,Musela som, si […]

,,Nemala by si piť toľko kávy.” ,,Nemal by si mi hovoriť, čo by som nemala.” ,,Pukne ti srdce.” ,,Ustálo už väčšie šupy, ako pár litrov kofeínu.” ,,Ale ja to nemyslím metaforicky, naozaj to v tejto miere nie je zdravé.” ,,Nevadí, nejakú neresť si môžem dovoliť.” ,,A čo cigarety, tráva a sladkosti?” ,,Tak si môžem dovoliť viac nerestí, no a čo!” ,,No ako […]

Neviem, či ste si niekedy uvedomili, aký je rozdiel medzi mužskou a ženskou posteľou. Muž má v posteli len to nevyhnutné, minimalistické, úplne základné. Ideálne neutrálne. Žena má v posteli kopu farieb, malých vankúšov, plyšové zvieratká a všetko to vonia krásne a sladko. U chlapa nevonia vôbec nič, lebo by ho to rozptyľovalo. Sedel som na jej posteli s fialovými […]

Mám rada vôňu moču. To je veta, ktorou začínala Katarínina prijímačková práca na scenáristiku. Spomínam si na to, lebo žiadna iná práca tak rozhodne nezačínala. Myslela som na to zvláštne slovné spojenie, keď som sa brodila lesom v plátených teniskách a hľadala GPS súradnice toho miesta, ktoré som si vymyslela sama. Muselo to byť niekde preč. Niekde, kam nie je také […]

V rohu spálne bolo krásne biele prvorepublikové kreslo a vysoká lampa s tienidlom. Sadla som si doň a dívala sa pred seba. Na jeho zhužvané plachty, ktoré sa krčia pri každom prehodení sa v posteli. Zaujímalo by ma, čo ho tak trápi, že stále nespí. Z jednej strany má veľké okno, ktoré už nie je otvorené na vetračku, lebo prituhuje, a z druhej skriňu. Na stene za ním sú […]

,,Čítavam ťa každé ráno v metre.” ,,Viem. Zvyk je železná košeľa.” ,,Nepáči sa mi, čo píšeš.” ,,Klameš.” ,,Myslíš?” ,,A komu sa to nepáči? Tebe alebo Jemu?” ,,Nám obom.” ,,Prečo?” ,,Lebo žiarlime.” ,,Zvláštne.” ,,Na tom nie je nič zvláštne.” ,,A prečo žiarlite?” ,,Lebo venuješ pozornosť niekomu inému.” ,,Jemu som ju venovala štyri roky. […]

Mám rada začiatok jesene. Obdobie, keď ešte občas svieti slnko, ale už je na žabky seriózne zima. Kráčala som z obchodu s taškou plnou vecí, ktoré reálne nepotrebujem a keď som uvidela svoj Mŕtvy Parčík, neodolala som a sadla si do húštiny na lavičku, na ktorej som vždy dúfala, že stretnem Bruna. Najkrajším dôkazom mojej vlastnej márnivosti boli sovičkové vreckovky, […]

Zobudila som sa do krásneho rána. S Brunom na obrazovke a holými nohami. Vravel, aby som si zatvorila okno, ale naivne som dúfala, že to príde urobiť za mňa. Radšej umrznúť, ako stratiť nádej… tak som umrzla. ,,Čo dnes budeš robiť?” spýtal sa. ,,Neviem, volá ma na rande jeden chlap.” ,,Aký chlap?” ,,Má čosi cez tridsať a je veľmi slušný.” ,,Tak to by si asi […]