Bola ako moje dieťa. Chcela som ju chrániť od všetkého zlého, čo som v živote napáchala, aby si myslela, že som normálna. Robilo ju to šťastnou. Nič dôležité som jej nehovorila, iba také omáčky o tom, čo som varila a ako sa má Linda. Nikdy som jej na otázku „Čo bolo v škole?“ neodpovedala: „Nič,“ ako ostatní rovesníci. Vždy som jej podrobne vylíčila, akú […]

Milujem čokoládové cukrárenské piškóty. Jedla by som ich na tony. Sú chrumkavé a vláčne, majú nugátovú náplň, ktorá sa rozteká po jazyku a keď ich strčíte do mlieka, máte zrazu kakao. Chrúmala som ich sediac na balkóne a jedna mi spadla na zem. Bolo to jasné znamenie. Musela som sa odsťahovať. Okamžite. Teda, nemusela… mohla som ostať v jeho byte celkom sama a […]

Raz ráno som si uvedomil, že som sa zobudil do doby, v ktorej klikanie na tie správne klávesy je tým najdôležitejším úkonom. To, ako píšete, je odrazom toho, ako sa cítite, akí ste, ako veľmi vám záleží na tom, aby sa vaše slová dostali ku konkrétnemu človeku či ľuďom. Sedával som v open office s desiatkami ďalších ľudí a počúval, ako svedomito ťukajú do […]

Sedela som na mäkkej zelenej stoličke a muž v uniforme oproti mne neobratne ťukal do počítača moje údaje a svedeckú výpoveď. Na nástenke za ním boli fotky policajného zboru s Kaliňákom. Tí muži sa prsili, ako keby vedľa nich stál sám Boh. Akvárium pod nástenkou bolo zelené a zanesené špinou, tri polomŕtve ryby sa obtierali o sklo. Rozkysnutý nechutný poručík vošiel […]

Strašne som ju nechcel mať rád. Bola ako neriadená strela, niekedy som sa až bál, čo jej zasa napadne. Nadchla ju kadejaká bohapustá sprostosť. Raz mi priniesol kuriér balík. Obrovský! Bolo v ňom asi milión dekoračných vankúšikov. Normálne sady. Prúžkované, bodkované, tematické k filmom, ktoré som mal rád, nažehlené fotografie, ktoré sa mi páčili a na jednej […]