“Myslíš, že aj iné mamy chodia takto ráno po rožky?” spýtala som sa môjho brata, keď som mala asi 12 rokov. Začal vtedy chodiť do školy a mal roztomilé tučnučké líca. “Jasné, to robí každá mama,” mykol ramenom. Dnes má môj brat 20 rokov a keď sa náhodou stretneme doma všetci spolu, neveriacky krúti hlavou nad tým, že sa našej mame chce chodiť o pol šiestej […]

Vtrhla do mojej kancelárie celá rozčúlená, vraj ako si to predstavujem, že som na ňu hodil ďalšie povinnosti a že to už nezvláda. Že potrebuje byť občas aj doma a len tak si oddýchnuť, milovať sa so svojim priateľom alebo si niečo uvariť. Sedel som vo svojom veľkom koženom kresle a díval sa, ako jej naviera žila na čele. „Okey, tak choď domov, ja to […]

Milujem piatkové rána. Nie iba preto, že je koniec týždňa a firma prevzala zahraničnú stratégiu neformálneho oblečenia, ale hlavne kvôli Kataríne a jej článkom. Vždy v piatok ráno si cestou do práce kúpim osem pizzových fornettov, capuccino a stierací los a kým sa naraňajkujem a zistím, že som zasa nič nevyhral, čítam si jej nový článok. Teraz píše cestopisy. […]

Som úplne namotaná na Halinu Pawlovskú. Má nehorázne prsia a brutálnu riť. Páčia sa mi veľké rite na ženách. Asi preto, že tá moja je úplne neúmerná telu a v podstate ju vôbec nevidno. Vždy som chcela mať riť ako kombajn. Ale teda, nie o tom som chcela. Mám rada Halinu aj preto, lebo je to šikovná scenáristka a vtipná žena. Vtipné ženy sú najlepšie, lebo sú […]

Sedela som vo veľkom rozheganom kresle v rohu miestnosti a dívala sa na neho, ako sa snaží sústrediť na Kapitoly z pediatrie. Krčil sa na širokej okennej parapete a striedavo okno otváral a zatváral. V polovici júna sa všetkými mestami nesie okrem puchu začínajúceho leta aj puch strachu študentov vysokých škôl, ktorí vedia, že posledné dva týždne ich budú stáť všetko […]

Keď sme si chodili obzerať byty, vedela som presne, čo chcem. Trojizbák, blízko centra, veľký balkón a bezchybná kuchyňa. To boli moje požiadavky a Noro s nimi súhlasil. Napokon sme ho našli. Krásny, slnečný, s vonkajšími roletami, rohovou vaňou a balkónom, z ktorého bol perfektný výhľad. Začali sme sa zahniezďovať. Teda, skôr ja. Dohodli sme sa, že prázdna izba bude […]

Nikdy ma nebral celkom vážne. Čokoľvek, čo som si vymyslela, blahosklonne odkýval a nevracal sa k tomu. Nepodporoval ma, nechválil ma. Nebol mi oporou. Odsťahovali sme sa spolu na predmestie Paríža. Stále dookola opakoval, že francúzsky vidiek je niečo práve pre nás dvoch, že tam sa nám bude páčiť. Veľa som z toho nemala, trávili sme celé dni v byte. Brunova kniha bola […]

Boli ste už niekedy v Košiciach? Je to mesto s najväčšou smolou na svete. Napriek tomu, že je krásne, by v ňom nikto príčetný nechcel žiť, lebo je to v úplnej psej riti ďaleko od civilizácie a všade naokolo sú neprispôsobivé typy, ožrani a Ukrajina. Raz za päť rokov som sa tam zvykla vybrať, pretože ma k tomu mestu viaže spomienka na niekoho, kto už neexistuje. […]

Celý týždeň som sa potil v kancli ako vôl skoro do pol noci. Dôležitá prezentácia, zahraniční investori, ak by som to pokazil, mohol by som sa rovno zastreliť. A keby som to neurobil ja, urobil by to môj šéf. Keď som prišiel domov, Linda už väčšinou spala. A keď som ráno odchádzal, ešte stále spala, lebo vonku len svitalo. Tešil som sa na deň, keď jej to budem môcť […]

Zostala som stáť vo dverách a dívala som sa ako spíš. Nikdy si nemal to srdce mi to zakazovať, lebo vieš, ako sa mi páčiš, keď si prirodzený. Jednu nohu vystretú a druhú pokrčenú na paplóne. Podišla som k oknu a otvorila ho, mal si tam strašne vydýchaný vzduch. Na chvíľu som si ľahla za teba, aby som ti svojim bruchom zohriala holé kríže. Okopírovala som siluetu […]