kontroverza

Existujú stovky slovných hier, ktoré vám vedia efektívne zachrániť večer. Slovné hry sú najlepšie, lebo k nim nič nepotrebujete, len ústa. A tie má drvivá väčšina z nás. Moji spolužiaci z vysokej školy sú ľudia, ktorí značne formovali môj charakter v čase, keď som možno ešte žiadny nemala. Bolo nás len sedem. Na umelecké odbory je to vlastne Woodstock. Nevidela som ich roky, bol čas, aby sme sa znova stretli a na jeden večer zabudli na svoje rodiny a deti. Muzika bola nachystaná, jedlo tiež a ja som nervózne poskakovala pri kuchynskej linke vyhliadajúc ich z okna.

,,Si strašne zlatá, keď sa tak tešíš,“ povedal Hank a pobozkal ma.
,,Spoznáš celú moju mladosť,“ vzdychla som.
,,Som zvedavý, či dostoja svojej povesti! Mám veľké očakávania, počúvam o nich už roky…“ usmial sa a zvonček pri dverách zazvonil.
,,Dig ona!“ ozvalo sa z druhej strany dverí, keď som otvorila. Krik, smiech, objatia, nevhodné pokriky… nič sa nezmenilo. Sedem ľudí, dve autá, tona drog a alkoholu… návrat v čase.
,,Neverím, že som ťa nevidel 15 rokov, neverím tomu a vyslovene to odmietam,“ povedal Braňo s najkrajšími mihlanicami na svete. Braňo bol vždy super. Nie umelec, ale obchodník. Lebo aj takých občas nájdete zablúdených v divadelných šatniach.
,,Ja neverím, že ešte žiješ a neprefetovala si sa!“ šťuchol do mňa Martin s tanierom plným jedla, sadajúc si na gauč vedľa mňa. Kedysi bol z nás všetkých najviac deep autor. Dnes píše slogany pre Marlboro.
,,No dobre a ja neverím, že ani jeden z vás už nemá vlasy! Ešte niekto niečomu neverí?“ zakričala som smerom k ľuďom prechádzajúcim sa po mojej obývačke.
,,Ja neverím, že som tu boha piči jediný, kto má deti. Čo vám jebe?“ zasmial sa Marek. Na škole to bol ten dvojmetrový, večne najebaný kamarát v metalovom tričku a s vlasmi po pás.
,,Tebe jebe, šak aj ja mám deti!“ otočila sa od obrazu Barbora. Premiantka. Nič moc autor, ale skvelá manažérka.
,,Jaj fakt, zabudol som, že existuješ, moja vina,“ zodvihol jej smerom pohár a všetci sa zasmiali.
,,Ja nemôžem uveriť, že ty kokot si stále s Kikou,“ ukázal na Martina a pripomenul nám, že jeden z nás je zadaný od školských čias, no na statuse či kvalite jeho vzťahu som nijako nevidieť.
,,Drž piču, Laco,“ zasmial sa Martin a my s ním.
,,Ty máš odvtedy koľkého frajera?“ zamyslel sa Braňo a ukázal na mňa.
,,Asi osemdesiateho,“ vzdychol Hank a položil misky s orechami na stolík medzi nás. Moji priatelia sa veľmi dobre bavili. A mňa bavilo, ako prirodzene sa dokáže zapojiť do diskusie s nimi, hoci ich pozná dve minúty. Znesiem trochu roastu, som predsa z umeleckej školy! Tam nechodia padavky. Len na herectvo. A to nikoho nezaujíma.

Po pár hodinách, mierne pripití a značne sfajčení, sme sedeli na terase obalení dekami dívajúc sa na nebo.
,,Hej, fetky, mám pre vás hru,“ povedal Hank od dverí.
,,Konečne nejaký program na tomto evente,“ zamrmlala svetobežkyňa Viera ležiaca na tulivaku pri okrasnej tuji. Viera sa po skončení štúdia vybrala do sveta sprevádzať turistov. Predovšetkým po ceste medzi svoje stehná, ale nikto z nás ju zato nesúdil. Keď bola v miestnosti.
,,Bože, Viera, pamätáš, jak si sa vyspala s troma za večer na tej párty v Tope?“ rozosmial sa Marek pri spomienke.
,,Okamžite zmeňme tému!“ povedala pohoršená a pobavená Viera.
,,Na jakú? Jak si Laco honil, zaspal pri tom a potom sme sa na to išli všetci pozrieť?“ kontroval Martin.
,,Oh, bože,“ vzdychla som. ,,Ten obraz nikdy nedostanem z hlavy.
,,Aj ty, Brutus?“ zagánil na mňa pýriaci sa Laco.
,,Láska, čo tá hra?“ otočila som sa smerom k Hankovi.
,,Spomínala si, že ste hrávali Klobúk…“ vybral jeden spoza chrbta.
,,To hádam nie!“ postavila sa Barbora a vzala ho do rúk. ,,To sme odkedy nehrali!“ dívala sa na môj slamák ako na poklad. Kedysi veľmi dávno sme na škole zaviedli krčmovú hru. Trávili sme v krčmách veľa času, lebo sme zbierali námety na príbehy. Nemohlo nám to však brániť v tom, aby sme tie príbehy aj zapisovali, keď už sa diali. A tak sme so sebou stále nosili bloky a perá. A raz večer sa nič zaujímavé nedialo, tak sme sa dohodli, že každý napíše čosi na zdrap papiera, vložíme ho do klobúka a potom vyžrebujeme jeden nápad na to, čo budeme robiť, o čom budeme písať a tak. Raz som z klobúka vyžrebovala „Napíš erotickú poviedku a prečítaj ju pred kamošmi“. A tak sme všetci písali a čítali. Bol to veľmi zvláštny a nečakaný večer.
,,Ja už som vám tam nejaké konverzačné témy nahádzal. Odporúčam jednu vyžrebovať a dajte si kolečko. Kto sa zasekne, môže žrebovať ďalšiu tému.“
,,Ja chcem žrebovať!“ povedala Barbora rázne.
,,Prečo ty?“ spýtal sa Martin.
,,Lebo ja som tu matka a ticho!“ nepriestrelný argument. Barbora vložila do klobúka a prehrabávala sa papierikmi so zavretými očami. ,,Hovorte, ktoré sú najlepšie veci na svete,“ prečítala.
,,Ooo, toto bude super! Začínam!“ povedal Martin. ,,Keď sa spýtaš mamy, čo bude na obed a je to tvoje obľúbené jedlo!“
,,To je rozkošné, jak ty si nedospel,“ zasmiala sa Viera. ,,Keď sedíš na pláži pri západe slnka s niekým, koho máš rád a nikto iný tam nie je,“ zasnívala sa.
,,Okamžite pocitovka na pohľadnicu,“ uškrnul sa Marek. ,,Keď na tebe zaspí mačka, to je mega,“ hladkal moju mačku po hlave, kým mu priadla v lone.
,,Keď sa na teba usmeje cudzí človek, to ja milujem,“ priznala som. ,,A keď ti niekto cudzí pochváli outfit, to je najviac! Preto to robievam,“ zaspomínala som si na situácie, kedy sa mi to takmer stalo osudným.
,,Chváliš cudzím ľuďom outfity? To je cool,“ uznala Baška. ,,Keď vidíš padať hviezdu!“ vykríkla.
,,Alebo keď je spln a ty sedíš vonku sám a fajčíš,“ vyfúkol Braňo dym.
,,Hej, všade je ticho, len ty a ciga a nekonečný overthinking,“ zasníval sa Martin.
,,Keď sa naozaj dobre vyspíš a vstaneš oddýchnutý!“ preťahoval si Laco chrbát.
,,To sa mi nestalo, odkedy mám deti,“ povedala Barbora.
,,To sa mi nestalo nikdy,“ doplnil ju Martin. ,,Keď nezaspávaš sám! To je najlepšia vec na svete,“ zroloval jointa a poslal ho ďalej.
,,Keď rozosmeješ malé dieťa,“ sadol si Marek na stôl a nohy si vyložil na stoličku pod ním.
,,To je silné!“ uznala som.
,,Hej, sa cítiš jak vyjebaný hrdina a pritom si si len kýchol,“ prekrútil Marek očami.
,,Deti sú situačný humor s krvným obehom,“ mykla som ramenom.
,,To by som chcel na tričko,“ ukázal na mňa, vytiahol telefón z vrecka a zapísal si tento skvelý nápad.
,,Keď s niekým povieš naraz to isté a potom sa začnete smiať,“ hovorila Viera s plnými ústami. ,,A ešte tieto grilované veci sú tá najlepšia vec na svete,“ namáčala si kusy kuraťa do omáčky.
,,Keď dostaneš odpoveď na otázku, ktorá ťa roky trápila!“ vykríkla Barbora.
,,Ježiš, to milujem. Alebo pesnička, čo ti hrala mesiace v hlave a keď si bol na pokraji zrútenia, tak si sa to spýtal na Reddite tak, že si opísal nezmyselný videoklip a niekto ti do 10 minút napísal, čo to je!“ hrýzla som do stonkového zeleru utopeného v drinku. ,,Rajčinový alkohol, kto toto vymyslel?“ dívala som sa do pohára.
,,Keď zabiješ chrobáka v hlave, je to veľké víťazstvo, uznávam. Ale keď je vonku 30 stupňov, ale ty máš v mrazničke ešte neotvorenú zmrzlinu, to je iná reč,“ vzdychol Martin a privrel oči.
,,Zmrzlina je celkovo jaký vynález. To ma vie až dojať. Jak keď vidíš starých ľudí, ktorí sa držia za ruky,“ usmiala sa Baša.
,,Čerstvo odtrhnutá jahoda, to je najlepšia vec na svete,“ skoro som ju cítila v ústach.
,,Alebo keď počuješ pesničku, ktorú si kedysi miloval, ale už si na ňu úplne zabudol!“
,,Keď nájdeš jediné voľné parkovacie miesto.“
,,Keď niekomu povieš, že sa ti páči a on povie, že aj ty jemu.“
,,Keď dostaneš kvety len tak…“
,,Vôňa starých kníh!“

Ľudia vykrikovali jeden cez druhého najlepšie veci na svete. Hank nám nosil jedlo a namiešané drinky a mne robilo veľmi dobre, že som to tam nemusela manažovať a mohla som si užiť čas s ľuďmi, ktorých zase 20 rokov neuvidím.
,,Keď ideš od kaderníčky fakt spokojná s účesom a cítiš sa jak bohyňa,“ vstala Barbora a naliala si ďalší pohár vína.
,,Keď vidíš niekoho, ako sa usmieva na telefón,“ žmurkol Laco na Martina.
,,Oh, to milujem, side chick situation,“ zasmiala som sa.
,,Prečo hneď side chick?“ zasmial sa Laco.
,,Nikto sa neusmieva na telefón, keď píše manželke,“ mykla som ramenom.
,,Wáu! To je úžasne cynické,“ rozosmial sa.
,,Keď nájdeš v sekáči super kúsok oblečenia, ktorý ti dokonale sedí!“ teatrálne sa dlaňou ovievala Viera.
,,Keď k tebe príde pes a ukáže ti bruško,“ kontrovala Baša.
,,Keď sedíš v električke a počuješ nejaký divný dialóg a pozrieš sa na človeka, čo ho počul tiež, ale nič nepoviete, len sa usmejete a vymeníte si odsudzujúce pohľady,“ spomenula som si na historku spred mnohých rokov, keď sme sa s cudzím chlapom v električke šupovali na výroku ženy sediacej za nami, ktorá utišovala kamarátku, ktorej práve zomrela mama: „Ale šak je dobre, keď má človek čo dediť“.
,,Keď zaspíš na gauči a niekto ťa prikryje dekou,“ usmial sa Braňo.
,,Keď čítaš knihu a niečo v nej ťa nahlas rozosmeje!“ prechádzal sa Marek po našej obývačke dívajúc sa na tituly kníh v poličkách.
,,Sobota večer s tvojim obľúbeným jedlom, človekom a seriálom,“ otočila som sa na Hanka a pobozkala ho.
,,Studený melón v lete!“ zobrala si Viera jednohubku.
,,Keď vidíš plakať muža, lebo sa mu narodilo dieťa,“ usmiala som sa pri ten predstave.
,,Keď náhodne nájdeš niečo, čo si stratil a myslel si si, že to už nikdy nenájdeš. Koľko radosti som ja už mal z kľúčov, Tamagočiho alebo peňaženky,“ zasníval sa Martin.
,,Keď sa s niekým smejete tak, že plačete a už ani nemôžeme rozprávať, lebo každá ďalšia vec, ktorú by ste chceli povedať, znie len ako pískanie,“ zasmial sa Braňo.
,,Ja to neznášam, vždy ma z toho potom bolia svaly na hlave,“ no naozaj.
,,Svaly na hlave?“ zamyslel sa.
,,Hej, tam vzadu na zátylku… proste keď sa veľa smejem, bolia ma svaly na hlave,“ rozhodila som rukami.
,,Keď ťa niekto pobozká na čelo,“ povedal Hank a urobil tak.
,,Ste strašne roztomilí,“ zašepkala Baša.
,,Ja viem,“ zašepkala som tiež.

Moji priatelia sa skvelo bavili a môj muž sa skvelo bavil na nich. Musí byť inak čudné byť súčasťou kolektívu, ktorý zažívate prvýkrát. Je to ako prvý deň v škole alebo v práci. Všetci majú pocit, že sa na nich upierajú všetky pohľady, málokto to vie ustáť s gráciou. Ale Hank to vedel. Mal spoločnosť rád a spoločnosť milovala jeho. A ja tiež, lebo túto schopnosť máme spoločnú. Obaja dokážeme byť živým jadrom večierka a potom prísť domov a mlčať celé hodiny, kým sa nám dobijú baterky.

,,Keď vidíš naživo svoju obľúbenú kapelu,“ hra neprestávala.
,,Keď na diaľnici vystrčíš ruku z auta a vietor z nej urobí vo vetre vlajúcu zástavu!“ napodobňoval Braňo prohyb rukou vo vzduchu.
,,Keď niekomu pustíš pesničku a jemu sa tiež páči!“ vzdychol Laco.
,,To sa v histórii ľudstva nikdy nestalo,“ namietal Martin.
,,Nechaj ma snívať,“ hodil po ňom Laco otrávene vankúš.
,,Keď niečo píšeš rukou a máš fakt dobré pero a cítiš sa ako Shakespeare,“ raz som dostala úžasné Parker pero a mala som pocit, že čokoľvek napíšem, podpíše to Virginia Woolf.
,,Keď vidíš video nevšedného zvieracieho priateľstva,“ dojala sa Viera
,,Keď stretneš na semafóroch rovnaké auto, ako máš ty a so šoférom sa na seba usmejete,“ hej, to je super!
,,Keď ťa hudba núti behať rýchlejšie,“ zavrtel Marek bokmi.
,,Keď ti niekto, koho máš rád, povie, že je na teba pyšný,“ usmiala som sa. To je vždy výnimočný okamih.
,,Keď máš nejaké verejné vystúpenie, ktorého sa obávaš a podarí sa!“ vstal Laco a začal hádzať šípky do terča v obývačke.
,,Ten deň, keď sa ti podarí urobiť si rovnaké očné linky,“ privrela Baška slastne oči.
,,Keď k tebe priletí lienka a sadne ti na prst,“ usmial sa Marek.
,,Alebo! Keď stretneš niekoho, kto sa narodil v rovnaký deň ako ty! Poznáte niekoho takého?“ vyzvedala Viera.
,,Ja mám takú kamošku, je to mega, nikoho iného nepoznám, kto sa narodil vtedy keď ja.“
,,Ja vôbec nikoho, musí to byť some kind of magic.“
,,Asi ako keď si v aute a z rádia zahrajú tvoju obľúbenú skladbu?“ usmial sa Martin.
,,Alebo keď počuješ cinkať kocky ľadu v pohári,“ zatriasol pohárom od mojita Braňo.
,,Keď ťa tvoj partner predstaví ako svoju priateľku alebo manželku,“ zaafektovala Barbora.

Išli sme takto celý večer, vlastne celú noc. Čím viac sme toho vypili a vyfajčili, tým bol zoznam nezrozumiteľnejší a očakávania prehnanejšie. Moji priatelia jeden po druhom poodpadávali a ja som šla do sprchy. Keď som vyšla von, Hank opatrne prikrýval dekami opilcov na gauči, kresle aj podlahe. Bolo to ako kedysi na intráku. Len dnes to nie sú študenti, ale rodičia. A nepilo sa z plastových pohárov. Ale inak v tom nie je veľa rozdielov.

Dnes tu padlo veľa najlepších vecí, pocitov a situácií na svete. Ani neviem, či sme si uvedomili, že sa vlastne v jednej takej nachádzame tiež. Že nám naše rodiny vytvorili priestor, aby sme sa vôbec po rokoch mohli stretnúť. Že aj keď sme sa dlho nevideli, stále sme členmi jednej milujúcej svorky. Že mať partnera, ktorý vás príjme so všetkým, čo obsahujete, aj keby to mala byť partia opitých mileniálov, je veľké požehnanie.

Svet každého z nás obsahuje kopu najlepších vecí. Skúste si spomenúť na také, ktoré vám robia najväčšiu radosť. Deň bude o dosť lepší. Sľubujem.