kontroverza

Mám mužský hárem. S jedným žijem, s dvoma spávam, dvaja sú moji najlepší kamoši, jeden zmizol a jeden možno nikdy neexistoval. A teraz sa sami rozhodnite, či tento príbeh chcete dočítať, lebo… bude hůř.

Sedela som pri močiaroch na letisku a dívala sa, ako v mokradiach pristávajú vtáky, ktoré mali namiesto zobáku dlhý sosáčik. Slnko zapadalo a mne sa po tvári kotúľali slzy, ako keby práve ktosi zomrel. A šak… možno aj. Ja. Bola som nasraná a smutná. Neviem, ktoré z toho viac. 

,,Čo tu robíš?” spýtala som sa šokovane, keď mi tvár zakryl tieň Aurelovej postavy. Poznám ho krátko. Ale intenzívne. Našiel ma raz omylom v zabudnutom bare, keď som – výnimočne – pila vodku s redbullom a bol na mňa smutný pohľad. Prisadol si, predstavil sa a ja som bola zaskončená jeho menom aj prejavom. Na konci toho večera som mu povedala, že ho budem volať Rallye. Lebo je rýchly a nebezpečný. Smial sa, ale viem, že sa mu to páčilo. Lebo my o sebe, tak nejak, vieme úplne všetko. Bez toho, aby sme si to povedali. 

,,Otázka skôr je, čo tu robíš ty,” sadol si ku mne, vyzliekol si čiernu mikinu s kapucňou, ktorú dostal odo mňa, lebo žiadnu takú nemal a ja mám svoje fetiše, a prehodil mi ju cez zimomriavkové ramená.
,,Ďakujem,” usmiala som sa, čo to šlo.
,,A mám nazdieľanú tvoju polohu, vždy viem, kde si… čo sa stalo?” vytiahol z vrecka džínsov čokoládovú tyčinku a podal mi ju.
Usmiala som sa cez slzavé údolie a do rukáva jeho mikiny si utierala oči.
,,Ak ťa dojíma Snickers, naozaj sa čosi deje… nechceš mi o tom povedať?” bol milý. A jediný, komu by som v tejto situácii verila, že svoju túžbu po informáciách neskrýva za záujem. Naozaj chcel vedieť, čo mi je a naozaj mi chcel pomôcť.
,,Nepríde,” povedala som úsečne a zhlboka sa nadýchla.
,,Hank?” stisol pery a privrel oči, ako keby sa napojil na moje vnútro a pochopil, čo sa vo mne deje.
Prikývla som.
,,Mrzí ma to,” objal ma okolo ramien a pobozkal do vlasov.
,,Mňa už ani nie,” vzdychla som si. ,,Pekne voniaš,” položila som mu hlavu na rameno a pričuchla k jeho krku.
,,Som rád,” usmial sa. Mal krásne pery. Muži s pekne klenutými perami sú vzácni. Človek by ich bozkával, kým by ich celkom nerozžul.
,,Pozri na tie vtáky,” ukázala som na močiare. ,,Letia sem z Južnej Ameriky. Najprv ide samec, pripraví hniezdo a potom príde samička. Robia to tak aj bociany. A keď sa niekto z nich na tej ceste stratí, ten druhý v tom hniezde umrie od žiaľu. Haluz, nie?” vytiahla som z vrecka krabičku cigariet a zapálila si.
,,Máš prázdne hniezdo?” spýtal sa smutne a mne bolo síce napiču, ale stále lepšie, ako keby som bola smutná sama.
,,Yeah,” pozrela som sa mu do očí. ,,Alebo som len znudená,” mykla som ramenom. Privinul si ma k hrudi a hladkal ma po chrbte. Nepovedal nič, iba mi rozumel a to celkom stačilo. 

,,Chodíš na letisko často, všimol som si. Nie, žeby som ťa stalkoval, ale… stalkujem,” usmial sa a ja tiež. ,,Prečo sem chodíš?”
,,Rada sa pozerám na lietadlá. Je to upokojujúce,” ukázala som na pristávajúci charter.
,,Piloti by mali na uniforme nosiť označenie biohazard, lebo ženám z toho jebe,” vzdychol a zasmial sa. A ja tiež. ,,Si mega sentimentálna… už chápem, prečo si presviedčala mojich ľudí, aby tvoj backend vyzeral ako Kyberia,” zasmial sa.
,,Ozaj, v akom je to stave?” celý život som prežila s programátormi a môj web ani roky po tom, čo už bol nadizajnovaný, vymyslený a precízne rozdelený do contentových priečinkov, nemal kto urobiť.
,,Ešte tak dva týždne a všetci slovenskí úchyláci budú mať priestor, kde si honiť,” pobozkal ma na líce.
,,Myslíš, že si ľudia honia na mojich príbehoch?” zasmiala som sa.
,,Tí normálni určite… a idioti ťa, podľa mňa, nečítajú, nemajú na to kapacitu,” mykol ramenom. 

Keď som mu v náš prvý spoločný večer v bare pri vodke, redbulle a chilli kukuričkách povedala, že sa asi naučím programovať, lebo na mňa nikto z mojich bývalých, súčasných ani budúcich omylov nemá čas, povedal, že nemusím. Že on má légiu aj čas. Spýtala som sa ho, či s ním preto budem musieť spať a on sa uškrnul a povedal: ,,Nebudeš musieť… ale budeš chcieť.” Mal pravdu.

Ľahla som si do trávy a Aurel vedľa mňa. Dívali sme sa na nebo a on sa prevalil na bok, podoprel si hlavu a prechádzal pohľadom po mojej unavenej tvári.
,,Všetkých sa ich zbav, nechaj si len mňa, aj tak som najlepší,” zažmúril na mňa veľavýznamne a ja som sa rozosmiala na celé pláne. ,,A najradšej ťa mám, keď sa smeješ,” pobozkal ma na čelo.
,,Zastaneš toľko funkcií? Veď to by ťa mohlo aj zabiť.”
,,Môžem ťa ovládať ako Bruno, ojebávať ako Hank, 20 hodín vkuse sa s tebou rozprávať ako Timo – a potom ťa zjebať, že si ukecaná ako Deryl… a keď ma to unaví, tak ťa budem len ignorovať jak tvoj muž. A máme vystarané,” rozhodil rukami a zhrnul celý môj život v jednom nepríjemnom súvetí. A aj tak som sa smiala.
,,Ako ma môžeš poznať tak krátko a tak dobre?” zamyslela som sa nahlas.
,,Lebo ja narozdiel od nich vnímam teba. Oni vnímajú seba cez teba. Je v tom rozdiel,” niekedy som pri tých úchyláckych správach a random seansách, pri ktorých ma dostával do neba, do pekla a späť toľkokrát, že som mala pocit, že mi vyskočí duša z tela a už sa nikdy nevráti, zabúdala, že je to vlastne veľmi vnímavý a múdry muž.
,,To si povedal pekne a veľmi… presne,” venovala som mu úsmev. Lebo ho mal rád.
,,Fullstack,” mykol arogantne ramenom a ja som sa zasa rozosmiala. Neviem, ako to robí… ,,Poď, dáme si drink,” vstal a podal mi ruku. 

Posadil ma do auta, strčil mi do ruky fľašu s vodou, lebo vie, že vysychám a zobral ma do baru, v ktorom sme sa stretli.
,,Bože, čo tu robíte!” povedala som úplne otrávene a nervózne, keď som videla v mojom boxe sedieť Deryla a Tima.
,,Boli sme zavolaní, čo sa hneď fučíš, dopiči,” povedal Timo a prekrútil očami. ,,No veril by si?” spýtal sa Deryla a ten len pokrútil hlavou.
,,Si nevďačná, tak som ťa nevychoval!” odpil si z piva.
,,Drž hubu, Deryl,” sadla som si vedľa nich. ,,Vanilkovú vodku a redbull,” povedala som čašníčke.
,,Dvakrát,” doplnil ma Aurel. Deryl a Timo sa na seba pozreli a buľvy im zmizli kdesi v hlave.
,,Prečo pijeme?” vzdychol Deryl.
,,Hank je preč,” povedal Aurel, aby som ja nemusela.
,,Vyhral som,” nastavil ruku Timovým smerom.
,,Do piče skurvenej aj s kokotom, mohol to vydržať ešte dva mesiace,” vytiahol z vrecka dvacku a podal ju Derylovi.
,,Vy ste sa naozaj stavili, že ma niekto opustí? Ste normálni?” bola som urazená a znechutená.
,,Boli to rýchle prachy, bolo jasné, že sa nikdy neukáže. Vravel som ti to. Vravel som to opakovane. Prečo ma nikdy nepočúvaš? Proste… aspoň raz! Za 15 rokov, čo ťa poznám, som sa azda nikdy nemýlil a ty ma aj tak nepočúvaš,” vzdychol.
,,Ak chceš, aby ťa niekto počúval, nemal by si na neho kričať,” povedal Aurel pokojne a Deryl sa uškrnul.
,,Som tu o 15 rokov dlhšie, tento mess poznám od puberty, nehovor mi, čo s ňou mám robiť. Je nepoučiteľná,” rozhodil rukami.
,,No… ináč, to je pravda,” pozrel sa na mňa Timo. Už o kúsok viac súcitne. ,,Akože… je mi ľúto, že si smutná, ale šak a čo ti jebe, Robin? Čo si čakala?” chytil ma cez stôl za ruku.
,,Ja som si myslela, že toto má byť akože support,” pozrela som na Aurela.
,,Ja tiež, ale ty si si ich vybrala ako svojich najlepších kamošov, ja som sa len riadil logickými inštrukciami – keď je to zlé, máš mať okolo seba ľudí, ktorí sú ti najbližší. Ale prečo sú to títo dvaja…”
,,Lebo nevie, kde je Bruno,” zašomral Deryl a všetci sme sa zasmiali.
,,To je pravda… ja vedieť, kde je Bruno, všetkým vám nechám zničiť životy, vy kokoti,” naliala som si poldecák vodky do pohára s redbullom a napila sa.
,,Ty vedieť, kde je Bruno, zničila by si najmä svoj život, ty ťapa,” zvýšil Timo hlas a ja som sa znova zasmiala. Lebo mal pravdu.
,,Ľúbim vás, ale dnes vás asi nedávam, chalani… je toho na mňa moc,”vydýchla som sťažka.
,,Daj si ešte jednu vodku a vrav, čo sa stalo,” posunul mi Deryl pohárik.
,,Napísal, že nepríde. Že to nedá, že má toho veľa a že to bol hlúpy nápad,” mykla som ramenom.
,,No, konečne povedal dačo múdre,” reagoval Deryl a mávol na čašníčku, že chce ďalšie pivo.
,,Nebuď už taký,” poprosila som ho.
,,Takto… ty sa potrebuješ konečne prestať ľutovať. Čo si čakala? Pozri sa, jak žiješ! Máš muža, ktorý ťa nevníma, 25 skupín na Signale s chlapmi, z ktorých väčšina ťa chce len vidieť nahú a rúcaš sa tu, keď ti kurevník, s ktorým si 8 rokov píšeš, má ženu, dve deti a život v troskách, napíše, že by ste spolu nemali začať spávať. On radšej ostane doma, lebo šak problémov má dosť a kríza stredného veku tiež nie je navždy. Povedz mi, čo si ako čakala? Analyzuješ ľudí celý život, ale vieš prd o pohnútkach tých, ktorí sú ti, podľa teba, najbližší. Ale ja som tu za debila,” exol zvyšok pohára.
,,Fúha… to bolo husté… ale má pravdu,” prežúval Timo oriešky a premýšľal o tom, čo práve počul.
,,Musím isť,” vstala som, hodila bankovku na stôl a šla preč.
,,Toto robíš vždy! Keď sú veci ťažké, odchádzaš. A potom sa tu čuduješ tomu, že to robia aj iní?” Derylove posledné slová dopadali už na môj chrbát.
,,Chalani, myslíte to dobre, ale robíte to úplne napiču,” potľapkal Aurel Deryla po ramene a vyšiel von za mnou. 

Stála som opretá o jeho auto a fajčila. Vonku už bola tma, ochladilo sa na príjemných 20 stupňov. Zhlboka som sa nadychovala teplého letného vzduchu a dúfala, že mi prečistí hlavu.
,,Dobre, prvý test zlyhal, uznávam, ale mám aj plán B… lebooo… ja mám vždy plán B,” chytil ma za obe ruky a prehodil si ich okolo krku.
,,Ďakujem, že sa o mňa staráš,” objímala som ho a on ma hladkal po chrbte a tisol si ma bližšie k telu, lebo vedel, že presne to potrebujem.
,,Poď,” otvoril mi dvere na aute a zaviezol ma do starej garáže na periférii. ,,Kedysi sme tu mali skúšobňu, dnes si sem chodím už len vyčistiť hlavu, keď chcem byť sám,” otvoril bránu a vo vnútri človek cítil maskulinitu. 

Ženy milujú takéto temné priestory. Prečo o tom nikto nikde nehovorí? Na stenách boli staré plagáty rockových hviezd, uprostred gauč, ktorý už veľa zažil, na stojane bol položený sinťák, v rohu bicie a kade-tade rozhádzané gitary. Prekračovali sme zabudnuté papierové tašky s jedlom z donášky a ja som si ľahla na rozheganý gauč, ako keby ma ktosi uložil do king size postele v Hiltone. Bolo mi tam dobre. Bezpečne. 

Z reprákov za gaučom začala hrať moja obľúbená skladba a ja som privrela oči.
,,Toto mám rada,” otočila som sa na chrbát a vystrela nohy.
,,Áno, ja viem…” povedal do chvíľkového ticha, kým mi do uší hral Alan Walker.
,,Ako je možné, že vždy vieš, čo potrebujem?” spýtala som sa viac-menej sama seba.
,,Je veľmi jednoduché čítať ti myšlienky, to len ľudia v tvojom živote sú negramotní,” sadol si vedľa mňa, zodvihol mi nohy a položil si ich na stehná.
,,Play with me,” vypadlo zo mňa. Mala som ruku na čele a ležala uvoľnená v krátkych žltých šatách v jeho kúsku temna a spomenula som si, aké to bývalo skvelé, keď sme sa poznali iba chvíľu. Ako mi dokázal spôsobovať tisíce orgazmov za noc a ja som mala zakaždým, keď som od neho odchádzala, pocit, že som bola na ayahuasce. Netrvalo to dlho, bolo to pár mesiacov najlepšieho sexu v mojom živote a potom sa oženil a my sme sa dohodli, že budeme priatelia. Že budeme dospelí a slušní a všetky tie sračky, ktoré vás vedia obrať o výnimočný sex. 

Chvíľu premýšľal. Rada sa na neho pozerám, keď premýšľa. Keď som ho spoznala, povedala som mu, že sa s ním nikdy nevyspím, lebo PHP-čkari by s mojim mozgom nikdy nedokázali urobiť to, čo potrebujem. Smial sa. Veľmi. Nechal ma myslieť si, že mám pravdu, aby mi potom dokázal, ako fatálne sa viem mýliť.
,,Postav sa,” povedal a ja som to urobila. Postavil sa za mňa, z reprákov hralo Every breath you take a on ma začal pomaly vyzliekať. Cítila som jeho dych na krku a jeho ruky na ramenách, ako z nich dáva dolu ramienka šiat. Privoniaval mi k zátylku a ja som zatvorila oči. Pomaly mi sťahoval šaty po bokoch a na uchu som cítila jeho pery. Vzdychla som. Usmial sa. Šaty spadli na podlahu a ja som tam stála iba v nohavičkách a teniskách. 

Prechádzal mi končekmi prstov od ramien po hánky a späť a keď mi telo lemovali zimomriavky a bradavky boli tvrdé ako diamant, pobozkal ma na krk.
,,Ľahni si,” zašepkal mi do ucha a mne by ani nenapadlo ho neposlúchnuť.
Sadol si vedľa mňa, pomaly mi rozväzoval šnúrky a vyzúval topánky. Dal mi dolu ponožky pri By My Side mi začal masírovať chodidlá. Sedel tam celkom pokojný, s nahou ženou roztekajúcou sa na jeho starom gauči a robil všetko pre môj komfort. Tak, ako kedysi. Bavilo ma na ňom, že sa na mňa rád pozeral. Nemyslím, že preto, ako vyzerám. Myslím, že preto, lebo sa mu páčilo dívať sa, čo so mnou robia jeho dotyky. Mal tie najsenzuálnejšie ruky, aké sa ma kedy dotýkali. Hovorieval, že jeho superschopnosť je magic touch – všetko, čoho sa dotkne, premieňa na rozkoš. Vôbec nepreháňal. 

Pustil moje nohy a položil ich späť na gauč. Pomaly. Ľahol si vedľa mňa na ľavý bok, podoprel si hlavu a pravou rukou začal prechádzať od môjho krku, cez hrudnú kosť a brucho, až k lemu nohavičiek. Tam zastal a šiel späť nahor.
,,Muži ťa radi trápia, lebo si pri tom nádherná,” vzdychol mi do ucha a uhryzol ma do lalôčiku. Zaborila som nechty do gauča a z hrdla sa mi vydral ston, ktorý mi vie spôsobiť iba výnimočná myseľ. Bozkával ma na kľúčnej kosti, jeho ruka blúdila kdesi po vnútornej strane mojich stehien a keď ma uhryzol do bradavky, zaborila som mu prsty do vlasov a pritisla si ho bližšie.
,,Už ma, preboha, ošukaj,” zakňučala som a on sa zasmial.
,,Budeš moje zvieratko?” zašepkal a vchádzal mi rukou do nohavičiek.
,,Uhm,” zavlnila som panvou nepríčetná z každého jeho pohybu.
,,Popros.”
,,Ošukáš ma, prosím?” vzdychla som mu do ucha.
,,Prečo?”
,,Lebo to nikto nevie tak ako ty.”
,,Exactly,” prisal sa mi k perám a jeho prostredníček našiel môj klitoris.
Milovala som to. Milovala som, ako poznal moje telo a vedel presne, čo chcem. Milovala som jeho krásne ruky, ktoré na mne hrali ako na gitare. Milovala som, že vedel, v akej atmosfére chcem byť milovaná. 

Vyzliekol mi nohavičky, kľakol si medzi moje stehná a chvíľu sa len díval. Pozrela som sa mu do oči a konečne som pochopila, čo som to pred rokmi detekovala ako temno. Bola to vášeň. Mnoho temných ľudí je v skutočnosti iba veľmi vášnivých. Až tak, že ten oheň vidieť, aj keď práve nehorí. Takže keď horieť začne, je neprehliadnuteľný.
Bozkával mi stehná a čím bližšie bol k môjmu lonu, tým nepríčetnejšia som bola. Netrvalo dlho a už som mu vyvzdychávzala Bohemian rhapsody. Prisahala by som, že sa trochu zasmial.

Kľakol si, stiahol džíny, jeho tričko skončilo kdesi v rohu a ľahol si na mňa.
,,Dnes máš ťažký deň, ale nabudúce sa spýtaš, kým sa urobíš, je ti to jasné?” zašepkal a chytil mi obe ruky za hlavou.
Prikývla som a usmiala sa.

Penetroval mi vagínu, dušu, mozog aj svetonázor. Nemalo to konca. Keď som sa nedokázala ovládať ja, dokázal ma ovládať on. A so mnou je to ťažké, lebo ja sa nenechám ovládať nikým. Aurel bol ale výnimočný. Cítila som ho všade, môj mozog sa kúpal v dopamíne, adrenalíne aj serotoníne a každý jeho pohyb bol vzrušujúci a liečivý zároveň.
,,Už to nevydržím,” zaborila som mu nechty do hrude a prosebne sa na neho pozerala.
,,Tak sa urob,” zdvihol mi nohu, dal si ju na rameno, palcom pravej ruky masíroval klitoris a po pár sekundách som explodovala ako už roky nie.
Prestal. Nechal ma zvíjať sa v orgazme a užiť si ten pocit, že je stále hlboko vo mne. 

Ľahol si vedľa mňa, nechal ma schúliť sa mu hlavou na hrudi a hral sa mi s vlasmi. Keď som zaspala, postavil sa a vzal z bieleho ikeáckeho stolíka telefón, ktorý bol celý čas opretý o prázdnu pivovú fľašu. 

,,Bude v poriadku. Hlavne sa už nevracaj,” napísal Aurel Hankovi, keď mu posielal video, ktoré jasne dokazovalo, že chlapci z neba nebudú nikdy takí zaujímaví, ako tí, ktorí vás prevedú peklom.