kontroverza

Niektorí ľudia by sa, evidentne, nemali stretávať. Lebo keď tak robia, vždy niekto, nedopatrením, zomrie. Po nekonečnom čakaní na vlak, pod ktorý sa niekto nepríčetne hodil, vystúpila na bratislavskej hlavnej stanici. Celkom iná, ako som si ju pamätala. Alebo chcela pamätať. Krásna. Krajšia, ako kedykoľvek predtým. Alebo sa len mne zmenili kritériá na ženskú atraktivitu, […]

Keby som si dnes mala dať indiánske meno, volala by som sa Vnútorný Boj. Bola som sama veľmi dlho. Príliš dlho na to, ako vyzerám, na to, aká som super a tobôž na to, ako veľmi mám rada sex. Bola som sama tak dlho, že som si o sebe začínala myslieť, že zas až tak dobre nevyzerám, ani nie som až tak super a sex mi prestal chýbať úplne. ,,Mám takého kamaráta,” […]

Ona: ,,Nečakala som, že vezmeš to pozvanie vážne.” Ona: ,,A ja som nečakala, že ťa ešte niekedy uvidím… respektíve, že ty budeš chcieť vidieť mňa.” Ona: ,,Naposledy sme sa nerozlúčili bohvieako…” Ona: ,,Hnevala si sa veľmi?” Ona: ,,Veľmi.” Ona: ,,A dlho?” Ona: ,,Dlho.” Ona: ,,Ešte sa hneváš?” Ona: ,,Nie, myslím, že už nie.” Ona: ,,Prečo?” […]

Ľudia majú rôzne fetiše. Aj ja mám pár. Napríklad si chodím čítať na matfyz, aj keď moje matematické schopnosti skončili niekde pri malej násobilke. Páčia sa mi múdri chlapci. Chlapci, ktorí netušia, ako veľmi je ich inteligencia sexy. Chlapci v džínach a basic tričkách, ktorí sa väčšinu času cez slnečné alebo dioptrické okuliare pozerajú do zeme. Lebo nemajú […]

Keby Kundera vedel, čo spôsobí a ako sa v spoločnosti zacyklí jeho pojem Neznesiteľná ľahkosť bytia, bol by rovnako prekvapený, ako Platón, keby ho niekto exhumoval a povedal mu, čo dnes pre nás znamená platonická láska. Každopádne, mala som neznesiteľne ľahké bytie. Na štvrtom poschodí historického domu, s balkónom od Hitchcocka a dokonale ignorantskými susedmi. […]

Vynášať kôš je vraj čisto mužská doména. Môj muž chodil domov z práce neskoro a tak som prebrala mnoho mužských domén. Vymieňala som žiarovky, prenášala nábytky, vyprázdňovala nádobku vysávača… Mali sme každý vlastný byt, no väčšinu času trávil môj muž u mňa. Mimochodom… môj muž. To oslovenie som mu prisúdila hneď, ako sme spolu začali […]

Spomínate si na časy, keď sa za umenie a názor trestalo, vraždilo a zatváralo? Tie časy neskončili. Piatok bol jedným z najsmutnejších dní v mojom živote. Zlanárila som môjho muža z celkom iného sveta, aby mi podával vreckovky, keď sa pôjdem rozlúčiť s tým najzvláštnejším a najesenciálnejším miestom v tejto krajine – industriálnou zónou umeleckého […]

Najväčšie výhody rodičovského rodinného domu si človek uvedomí, keď je dospelý a rodičia odídu dovolenkovať. Lebo vtedy vám dajú kľúč od baru a jediná požiadavke je: “Polej trávnik”. Sedela som na záhradnej hojdačke, sŕkala ľadové mojito a pukala karcinogénne guličky v bielej marlborke. Keď sme doma, ja a môj brat, mama vždy ráno vypína zvonček. Aby nás […]

Zobudil som sa na to, že mi Áres s Hérou sedia na posteli a dívajú sa na mňa s vodítkami v ústach. “Už idem,” povedal som rozospato a pretieral si oči. Zvonka na mňa svietilo jasné slnko cez obrovské ateliérové okná a ja som to miloval. Naschvál som si do bytu nedával žiadne žalúzie, závesy, nič. Len čisté sklo a svetlo, ktoré muselo byť aspoň okolo mňa, keď už […]

Servus, Hugo, nikdy neviem, či medzi pozdrav a oslovenie sa píše čiarka alebo nie. Lebo podľa mňa áno, ale neviem, ako podľa Slovenčiny. A je mi jasné, že Slovenčina sa má písať s malým eS, ale páči sa mi jej pompéznosť, keď je veľko-lepá. Dnes ti píšem, človeče, aby som sa posťažovala. Nezvyknem sa často, ale prosím ťa, niečo urob s tými ľuďmi, ktorých si mi […]