kontroverza

Podarilo sa mi prerátať sa. Už veľakrát. Keď som si myslela, že niečo je nejaké. A bolo to nijaké. Alebo to ani nebolo. Nestalo sa vám? Ale iste áno, nehanbite sa to priznať, rozpaky skryté za monitorom nik nevidí. Sú ľudia, o ktorých neviete, čo si máte myslieť. To je normálne. Ale keď už máte zmätok v tom, čo si myslieť o sebe samom, vtedy prichádza problém a dosť […]

Tvrdiť, že sme spolu chodili, by bolo prehnané, lebo väčšinu času sme boli zatvorení v byte… ale tvorili sme pár, povedzme. Bola som u neho častejšie, ako u seba, chodievala som z práce do Ružinova, namiesto do Starého mesta a pôsobilo to, že mu to nevadí. Každé ráno som sa ho spýtala, či mám po práci prísť a on prikývol. Tak som teda vždy prišla. Raz večer sme […]

Otvorili sa pred nami obrovské katedrálové dvere. V prekrásnej vile na Palisádach hral tichý klavír a točité drevené schodisko vyzeralo ako z filmov, v ktorých po ňom kráča princezná čakajúca na prvé uvedenie do spoločnosti. ,,Panebože, to je Pollock?“ ukázala som na monumentálnu maľbu vo vstupnej hale. Liam sa usmial. ,,Ale to je reprodukcia, však áno?“ […]

,,V tomto bare by som chcela byť nahúlená,“ dívala som sa na hnedo-fialové steny porastené brezou. ,,Vaše prianie je nám rozkazom,“ povedal územčistý barman, ktorý keby mal dva metre, tak by mi svojimi obláčikovými prsiami a obrovským chrbtom niekoho nápadne pripomínal. Vzdychla som si pri spomienke a potriasla hlavou. ,,Ty si sa sem dnes prišla mega rozbiť, […]

Milujem pohľad na jeho krásnu tvár, keď ju osvetľuje iba monitor. Málokedy si zapína niečo iné, ako malú lampičku na stole. Neznáša veľké svetlo. Ja tiež nie. Zdvíham žalúzie iba v noci, mám rada malé svetielka vo veľkej tme. Bruno pracoval a vôbec nezaregistroval, že už som pri vedomí. Ležala som na gauči a mazala si na brucho krém proti striám. Možno som tak […]

,,Si nevieš predstaviť, aká som rada, že ťa konečne vidím!“ ,,Aj ja som rada, byť chlap, tak predierujem bielizeň tým nadšením.“ ,,Ale akože vytrepať sa do štvrtého bez výťahu je vážna šupa.“ ,,Zato mám pre teba darček, poď dnu.“ ,,Ty si šla do Starbucksu, len aby si dala napísať na kelímok Nikola? Akože naozaj?“ ,,Musela som, si […]

,,Nemala by si piť toľko kávy.” ,,Nemal by si mi hovoriť, čo by som nemala.” ,,Pukne ti srdce.” ,,Ustálo už väčšie šupy, ako pár litrov kofeínu.” ,,Ale ja to nemyslím metaforicky, naozaj to v tejto miere nie je zdravé.” ,,Nevadí, nejakú neresť si môžem dovoliť.” ,,A čo cigarety, tráva a sladkosti?” ,,Tak si môžem dovoliť viac nerestí, no a čo!” ,,No ako […]

Neviem, či ste si niekedy uvedomili, aký je rozdiel medzi mužskou a ženskou posteľou. Muž má v posteli len to nevyhnutné, minimalistické, úplne základné. Ideálne neutrálne. Žena má v posteli kopu farieb, malých vankúšov, plyšové zvieratká a všetko to vonia krásne a sladko. U chlapa nevonia vôbec nič, lebo by ho to rozptyľovalo. Sedel som na jej posteli s fialovými […]

Mám rada vôňu moču. To je veta, ktorou začínala Katarínina prijímačková práca na scenáristiku. Spomínam si na to, lebo žiadna iná práca tak rozhodne nezačínala. Myslela som na to zvláštne slovné spojenie, keď som sa brodila lesom v plátených teniskách a hľadala GPS súradnice toho miesta, ktoré som si vymyslela sama. Muselo to byť niekde preč. Niekde, kam nie je také […]

V rohu spálne bolo krásne biele prvorepublikové kreslo a vysoká lampa s tienidlom. Sadla som si doň a dívala sa pred seba. Na jeho zhužvané plachty, ktoré sa krčia pri každom prehodení sa v posteli. Zaujímalo by ma, čo ho tak trápi, že stále nespí. Z jednej strany má veľké okno, ktoré už nie je otvorené na vetračku, lebo prituhuje, a z druhej skriňu. Na stene za ním sú […]