kontroverza

,,Ja nie som k ľuďom veľmi haptická. Vlastne, iba k tebe.“ ,,Ty si zo mňa dobre v piči.“ zasmial sa a rozkašľal. ,,Tuberák.“ ,,Bol som chorý.“ ,,Ty si chorý, odkedy ťa poznám.“ ,,Ako je to už dlho?“ ,,O pár dní to bude osem,“ usmiala som sa. ,,Kokos, verila by si vtedy…“ ,,Hej, verila. Ty si bol strašne krásny.“ ,,Bol […]

Ľahol si vedľa mňa a jeho obrovský chrbát vyzeral ako plátno, na ktoré sa dá maľovať končekmi mihalníc donekonečna. Schúlila som sa mu v náručí, prechádzala nechtami cez znamienka na ramenách a privierala oči pokojom. Zahľadel sa mi do dúhoviek, usmiala som sa na neho a šťastne mu zaborila prsty do vlasov. ,,Ty máš v sebe strašné temno,” vytrhlo ma z nadšenia. * * * […]

Sťahovala som sa celkovo štrnásťkrát za posledných sedem rokov. To je veľmi veľa sťahovania. Aj veľa preklínania toho, kto ma naučil čítať, lebo moje krabice s knihami pribúdajú, ale svalovej hmoty nie je viac, a keďže som klasik, industriálne domy bez výťahov na vysokých poschodiach sú môj fetiš. Stála som pri chladničke a utierala vínové poháre, ktoré sa nedajú […]

Pohľad z okna liečebne pre psychicky narušených môže byť vskutku depresívny. Nie je tomu ale vždy tak. Dostala som sa do Pezinka dobrovoľne. Sadla som na vlak, prišla a povedala, že by som si chcela prenajať izbu. Sú školení na šialencov, tak to nebrali nijako extrémne, primár, ktorý ma prijímal, bol starší pán so santaclausovskou bradou a múdrymi hnedými očami. Veľmi […]

,,Teba vôbec nezaujíma, čo robím?“ spýtal sa, keď sa vrátil z kúpeľne a pozrel na svoje kancelárske kreslo, ktoré bolo v rovnakom uhle, ako keď odchádzal. ,,Viem, čo robíš. Klikáš,“ mykla som ramenom s nosom zabodnutým do vlastného počítača. ,,Klikáš ty, zlato,“ povedal takmer urazene. ,,Povieš mi, čím sa živíš?“ nepozrela som sa na neho. […]

,,Čo robíš?” ,,Robím ti audioknihu.” ,,Ďalšiu?” ,,Tá prvá bol len taký pokus.” ,,Príjemný pokus.” ,,Bolo to krátke. Našla som čosi lepšie.” ,,A čo?” ,,Malého princa.” ,,Toto klišé mám rád.” ,,Mávala som od Exupéryho radšej Letca.” ,,A už nie?” ,,Nie, už som ochotná priznať mejnstrímovému davu, že Malý princ má svoje čaro.” ,,Čo tak […]

Sedela som na lavičke v Medickej a sŕkala pivo z plastového pohára. ,,Vyzeráš veľmi šťastne,” povedala som človeku, ktorý pre mňa už roky znamená veľa. Lebo priateľov, ktorých vám život prihrá iba tak a vaše vzťahy sa vykryštalizujú až po mnohých rokoch do prijateľnej podoby, nie je tak veľa. ,,Aj sa cítim,” usmial sa. ,,A ty? Si šťastná?” Právnici často […]

Môj otec je veľmi dobrý šofér. Za celý život mal len jednu búračku, aj to nie vlastnou vinou, čomu málokto rozumie, lebo sú prípady, keď jazdí ako šialenec. Napríklad, keď ide o život či pohodlie jeho detí. Pred pár rokmi spadol stan na Pohode a ani kyvadlovka tam nebola skôr, ako on. Včera mi volala mama, vraj ako sa mám. Povedala som jej pravdu, pretože mi bolo tak […]

Verte či nie, pripadal mi aj zozadu taký krásny, že som mu niekoľkokrát počas prvého mesiaca, spôsobila mierne pridávenie lyžičkou od čaju, keď som sa na neho pritisla, kým klikal a sŕkal zároveň, a nečakal moje prsia na svojom zátylku. ,,Ty si ale strašne kontaktná,“ zasmial sa. Nikdy to nemyslel ako výčitku, bolo to iba konštatovanie. Páčilo sa mu, že som taká […]

,,Prišiel som na tie lievance.” ,,Panebože.” ,,Pustíš ma dnu?” ,,Panebože.” ,,Budem stáť vonku dlho?” ,,Poď…” ,,Nemyslela si si, že prídem, však?” ,,Nie, ale preventívne som si oholila nohy.” ,,Ukáž.” ,,Chcel si lievance!” ,,Nemal by som tu byť.” ,,Ale mal.” ,,Ak sa rozplačeš, odídem.” ,,Ak odídeš, rozplačem sa.” ,,Ani neviem, čo tu […]