Založ si blog

Denník neurotickej copywriterky: Yeah, but autority

Ak ktokoľvek z vás nepochopil slovnú hračku ukrytú v názve, mrzí ma to, skrsla v mojej chorej hlave veľmi znenazdajky. Ak ju pochopil admin tohto portálu a stiahne mi článok z hlavnej stránky, tak by som len rada upozornila katolíkov a iný plebs, že v titulku článku, ba ani v perexe, vôbec žiaden vulgarizmus nie je.

Zato zvyšok tohto článku nimi bude, pravdepodobne, prepchatý. Takže odporúčam, aby ho nečítali osoby mladšie ako štyridsať rokov a keď už, tak len pod dohľadom skúseného mentalistu. Alebo iného kokota.
Ah, či mi to dobre spravilo!

Nikdy som nemala problém s autoritami. Som prirodzene submisívna. V súkromí. Dokonca preferujem dominantné typy osobností. V súkromí. Ale keď ide o prácu, nie som typ človeka, ktorý by pritakával, keď niekto rozpráva pičoviny. Pochopiteľne, nie som natoľko jebnutá, že by som nebola ochotná pritakávať, keď niekto hovorí k veci. Žiadne secesné správanie. Žiadna „rebélia pre rebéliu“.

Spomínam si, ako som kedysi pracovala v jednom kníhkupectve. Manažérka predajne mala asi 22 rokov a jej IQ nebolo o nič vyššie. Dokázala nájsť problém tam, kde by normálny človek nehľadal ani riešenie. Keď prišlo na pretras, že som do interného firemného dokumentu dopísala slovo perom a nie fixkou, pozastavila som sa nad jej psychickým zdravím. Ale keď jej začalo vadiť, že oslovujem kolegu zdrobneninou mena, definícia jej mentálnej subnormy už bola úplne zrejmá. Tak som sa jej spýtala, kto jej v živote ublížil natoľko, že sa musí správať ako piča. Otázka bola, viac-menej, rečnícka, lebo hneď nato som ju požiadala o vytlačenie výpovede a šla som s veľkou gráciou do piče.

V poslednom ročníku vysokej školy sme odovzdávali námety na absolventské scenáre. Namiesto mučivej ťažoby o rakovine, mŕtvych deťoch a chromých psoch, som sa rozhodla napísať scenár na animák pre deti. Moja ročníková vedúca, mimochodom autorka scenára na najhorší slovenský film Polčas rozpadu, nebola spokojná. Pretože absencia spomínaných tém, milostného trojuholníka a generačnej výpovede, nevyhovovala jej predstavám o umeleckom diele. Posledná veta, ktorú som jej povedala, bola: ,,Deň, keď na konci mojich filmov budú vybuchovať granáty a kariéra Mareka Geišberga, bude dňom, keď zomrie slovenská kinematografia!“. Viac sme sa nevideli.

Jeden z mojich pedagógov častokrát hovoril: ,,Umenie, to nie je len tak si prdieť do púpavy.“ Súhlasím s tým, dokonca by som to rada parafrázovala – ani reklama nie je len tak si prdieť do púpavy. Sú ľudia, ktorí pracujú v rovnakej agentúre na rovnakom poste pokojne aj 15 rokov. Niektorí preto, že sú celých 15 rokov naozaj dobrí a niektorí preto, lebo 10 rokov boli dobrí a zvyšných 5 rokov agentúra nechce, aby ich pretiahla konkurencia. Takže berú plat za to, že nerobia ani holý kokot, lebo svoje si už odrobili. A keď náhodou príde niekto mladší, koho nápady, názory sú klientom viac pochopené, reklamný dinosaurus má chuť robiť zmeny a ak s nimi nesúhlasíte, odvoláva sa na svoju autoritu. Áno, väčšinou mám naozaj v hlbokej úcte ľudí, ktorí pracujú dve hodiny denne, aj to len pro forma.

Takže empíria dokázala, že jebať autority. Nemusíte na to byť pankáči, anarchisti, ani nihilisti.
Len úplne normálni ľudia s názorom.
#sedliackyrozum
#dopiče

Bež ako o život

11.06.2024

Nerada mením svoje zvyky. Keď sa v niečom udomácnim, očakávam, že to tak zostane navždy. Či už ide o vzťahy, jedlo alebo bežecké trate. Keď som pred rokom naposledy bežala po tejto dráhe, položila som donuty na smetiak a rozlúčila sa s Filipom. Jeho žene sa nepáčilo, že chodí behať s niekým, kto má prsia, tak sa prišiel rozlúčiť. Je to valídny argument. Nebola som [...]

Sláva víťazom

14.04.2024

Dvere za posledným narušeným chudákom sa zatvorili a Timo si unavene sadol do kresla na recepcii. Bezprízorne sa díval von. Bolo tam úplné ticho, iba jemné pradenie vonnej lampy rušilo naše bezrečie. Pozerala som sa pred seba a nad čímsi premýšľala. Nespomínam si už nad čím, mala som celkom prázdnu hlavu. Nemám rada, keď sa to deje. Vadí mi to. Ak môj mozog nemá [...]

Koniec sveta

01.04.2024

Mám slabosť pre miesta, kde zastal čas. Také, kde neexistuje sentiment minulosti, ani ťažoba budúcnosti. Miesta, ktoré sú iba tu a iba teraz. Nájdete ich, keď budete kráčať naboso po mokrom piesku a zarývať sa doň pätami. Jedno také poznám. Vždy, keď tam prídem, ocitnem sa v bubline dokonalého Teraz. Nikdy tam nikto nie je, len ja a chlap, ktorý býva na útese celkom [...]

Francúzsko, Paríž

Vo Francúzsku pobodali vojaka hliadkujúceho pred olympiádou

16.07.2024 07:35

Udialo sa tak niekoľko dní pred otváracím ceremoniálom olympijských hier.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová

Nemecko zakázalo extrémistický časopis, urobilo tiež raziu vo filmovej spoločnosti

16.07.2024 07:22

Faeserová zároveň zakázala aj činnosť spoločnosti Conspect Film GmbH, ktorá sa zaoberá výrobou a distribúciou filmov a videí.

Donald Trump, ucho, obväz

Trump s obviazaným uchom na zjazde Republikánskej strany, ľudia skandovali bojuj

16.07.2024 07:00

Keď Trump vkročil do haly v Milwaukee, kde sa zjazd koná, prítomní skandovali "Bojuj! Bojuj! Bojuj!" a zaťali ruky v päste.

dron

Milión dronov za rok? Na Rusov sa v ukrajinských pivniciach pripravuje armáda strojov

16.07.2024 06:38

Námestník ukrajinského ministra pre digitalizáciu chce, aby Ukrajinci vyrábali za rok milióny dronov.

kontroverza

I know the voices in my head aren’t real, but sometimes their ideas are absolutely awesome.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 321
Celková čítanosť: 950936x
Priemerná čítanosť článkov: 2962x

Autor blogu

Odkazy