kontroverza

Sedel som na stoličkách, ako sú tie vaše. Niekedy na lepších, lebo kvalita stoličky je priamoúmerná kvalite zadku, ktorý do nej vrýva svoj odtlačok. Bukowski napísal knihu „Všechny řitě světa i ta má“ a je to prvá vec, ktorú vidím, keď ráno vojdem na kancelárie. Strategicky som si ju umiestnil na prvé miesto, na ktoré mi padá pohľad, aby som nezabudol, že […]

Prestupovala som pred Leovou kanceláriou a zhlboka dýchala. Neónové svetlá na socialistickej chodbe boli vypnuté a brizolitová omietka smrdela starinou. Až za jeho dverami bolo 21. storčie. Pred nimi to bola doba, v ktorej vám človek vynadal, ak ste mali prihlboký výstrih, prikrátku sukňu alebo priveľké reči. Bola som nervózna. Klamem. Bola som úplne hyterická. Nevedela som, […]

Môj svet sa zmenšil. Zmrzskol sa na jednu ružovú žuvačkovú bublinu, v ktorej sme len my dvaja. Ja a on. A často sa bavíme o tom, že by to chcelo ďalších ľudí, väčší priestor a rýchlejšie tempo. Ale napokon aj tak skončíme v jednom aute, jednom byte, na jednom gauči podávajúc si jeden joint. Lebo zatiaľ je ten mikrovesmír funkčný. Zatiaľ nás to nebolí. ,,Kde chceš […]

Venujem sa profesionálnemu gaučingu. Myslím si, že je to gendrová záležitosť. Ženy sú gaučane. Zaspáva sa nám tam najlepšie, pretože sme po celom dni väčšinou tak vyčerpané, že zložíme hlavu na prvý vankúšik z ikeáckeho výpredaja, ktorý doma uvidíme. ,,Dáš si cicu?” pozrel sa Leo na svoju mačku a ona zamňaukala. Položil jej misku s jedlom pod stôl a potom sa […]

Mám také miesto, kam chodím, keď chcem, aby bullshity v mojej hlave prestali metastázovať. V malom meste s veľkou energiou, v byte, ktorý je tak akurát pre 2 ľudí a 1 mačku, je balkón. Vidno z neho pár ulíc, jednu zvonicu a strom, ktorý sa, z času na čas, nechá pohladkať. Sedávam na detskej plastovej stoličke v rohu a odklepávam popol do pivovej fľaše. Je tam ticho a […]

,,Colas Breugnon,“ usmial sa a sadol si vedľa mňa na obrubník pred domom. ,,Už ani neviem, kedy si o mne naposledy niekto myslel, že som dobrý človek,“ odklepávala som si z cigarety do mláky, v ktorej sa zrkadlila koruna stromu. ,,Skoro som zabudol, že niektorým metaforám rozumieš len ty,“ pohladkal ma po chrbte. ,,Ako sa máš, Bruno?“ pobozkala som ho na […]

Vždy, keď mi je smutno, je mi zima. Dnes som vytiahla po roku znova štrikovaný kardigan. Kardigan je inak smiešne slovo. Gendrovo veľmi vyhranené, pretože muži netušia, čo to je. Nevedia ani, čo je crop top alebo ako vyzerajú francúzske nohavičky. Mám rada maskulínnych mužov, ktorí nepoznajú ženské slová. Možno preto, že mi nevadí, keď mi nerozumejú. Randím iba s […]

Rozrušila ma. Vošla do kaviarne v klaunovských topánkach s rolničkami na koncoch a pomaľovanou tvárou. ,,Máte oheň?“ usmiala sa a vystrčila ruku. ,,Ja nefajčím,“ zarazene som zodvihol hlavu od počítača a premeriaval si ju. ,,Nevidím kauzálnu spojitosť,“ zamračila sa. ,,Máte ten oheň?“ ,,Nie, je mi ľúto,“ oprel som sa, založil si ruky v lone a […]

Tak, ako majú ženy veľmi jasnú predstavu už od detstva o tom, ako by mala vyzerať ich svadba, ako by sa mali volať ich deti a akým spôsobom by ich muž mal požiadať o ruku, majú aj predstavu o tom, aké by malo byť ich ideálne prvé rande. Nemyslím to celkom prvé rande v živote, to je plné stresu, zakrývania jebákov a spotených pazúch teenegeriek, ktoré sa snažia vyzerať […]

,,Príbeh je dom,” povedal a rozklepanými vrásčitými rukami zvieral knihu Alice Munro. Myslel si o mne, že som hlúpa a asi som aj bola, keď som mu nepovedala, čo si o ňom myslím ja. Musel mať ťažký život. Celý ho prežil v knihách, ktoré sa v rôznych jazykoch prelizovali do jeho hlavy a on ich zhužvané útržky vypľúval viac ako päťdesiat rokov na svojich študentov. […]