kontroverza

Môj svet sa zmenšil. Zmrzskol sa na jednu ružovú žuvačkovú bublinu, v ktorej sme len my dvaja. Ja a on. A často sa bavíme o tom, že by to chcelo ďalších ľudí, väčší priestor a rýchlejšie tempo. Ale napokon aj tak skončíme v jednom aute, jednom byte, na jednom gauči podávajúc si jeden joint. Lebo zatiaľ je ten mikrovesmír funkčný. Zatiaľ nás to nebolí.

,,Kde chceš spať?“ zhadzovala som zo seba kusy oblečenia prechádzajúc sa bytom. Leo ku mne nechodí často, väčšinou sa chúlim ja na jeho gauči, nie naopak.
Prešli sme celé Staré mesto, kým sme našli ten najlepší burger, tie najlepšie hranolky, dva najlepšie donuty a dvanásť najlepších pív.
,,Na prúžkovaných!“ ukázal na posteľ v mojej spálni. Moja terapeutka by sa chytila tejto formulácie a povedala by, že namiesto S TEBOU povedal NA PRÚŽKOVANÝCH, aby bolo jasné, že mu nejde o sex. Veď ani mne nešlo! Čo je úzkoprsý!
,,Vľavo?“
,,Vľavo,“ prikývol.
Ľahla som si, prvýkrát v živote, na pravú stranu postele a zistila, že je fatálne nevyležaná. Ale bola som rada, že tá časť, na ktorej spávam štandardne, bude voňať ako on. Alebo ako jeho mačka. Nikdy neviem, kto od koho preberá pachy.

,,Tie návliečky sú fakt pekné,“ hladkal rukou námornícku prúžkovanú perinu.
,,Sám si pekný,“ mávla som rukou a izba sa mi tak trochu vlnila. ,,Izba je najebaná. Krúti sa,“ povedala som a dala jednu nohu dolu z postele, ako mi to radili všetci moji alko-priatelia.
,,Mohla by som niečo skúsiť?“ zašepkala som.
,,Ak to nebude invazívne,“ mykol ramenom a rozosmial sa.
,,Daj mi ruku.“
,,Kam?“
,,Proste polož ruku na paplón, bože môj,“ vzdychla som. Položil na perinu ľavú ruku a ja som do nej vložila dlaň a preplietla si s ním prsty. ,,A teraz mi niečo rozprávaj a ignoruj to,“ usmiala som sa.
,,Tak ale… vieš, že to nemám rád… veď vlastne ani ty to nemáš rada!“ takmer skríkol, ako si uvedomil tento objav. Občas ma naozaj počúva. Zarážajúce.
,,Daj tomu chvíľu, chcem len niečo skúsiť. Porozprávaj mi, čo budeme zajtra jesť…“ privrela som oči.
,,Urobím ti nenormálny stejčík… mmmm… s krustičkou zo zeleného korenia, taký akurát fajnovo šťavnatučký…“ tiekli mu sliny.
,,S gratinovanými zemiakmi?“ zalizla som sa.
,,Nesmieš syr,“ povedal a palcom ma pohladkal po hánke ruky, za ktorú som ho držala.
,,Nevadí… urobíš mi tú syrovú omáčku?“
,,Tú, čo robím ku krídelkám?“
,,Uhm,“ zahryzla som si do spodnej pery.
,,A grilovanú zeleninu s oliváčom a rozmarínom,“ naklonil sa a zašepkal mi do ucha.
,,Je divné, že ma to rajcuje?“ zašepkala som tiež.
,,Nie je. Foodporn,“ pokrčil plecia a zasmial sa.
Ležali sme v posteli, rozprávali sa o jedle a stále sme sa držali za ruky. Bolo to intímne a asexuálne zároveň. Kontrast, ktorý vytvárala táto situácia, dráždil storytellera v mojom vnútri, akoby mi cmúľal môj imaginárny atramentový klitoris.

Hladkala som mu prepletenými prstami brušká tých jeho a on sa ani nepohol.
,,Prečo sme sa mali držať za ruky?“ spýtal sa do tmy.
,,Pamätáš, čo si mi povedal na to, keď som sa spýtala, či sa vodíš za ručičky s frajerkami?“
,,Že nie, lebo sa mi potí ruka. Šak ty si povedala to isté.“
,,A teraz sa ti potí ruka?“ usmiala som sa.
,,Nooo… nepotí,“ zvraštil čelo.
,,Premýšľala som nad tým a viem, prečo sa nám potia ruky. To nie je biologická reakcia. Vôbec nejde o trenie!“ podoprela som sa lakťom a nadšene mu vysvetľovala výsledky svojej analýzy. ,,Keď si niekde vonku, držaním sa za ruku deklaruješ príslušnosť k nejakej inej ľudskej bytosti. Je to nevypovedaný záväzok. Potí sa ti ruka, lebo je ti neprirodzené demonštrovať záväzky pred celým svetom. Potrebuješ vzťah, ktorý nebude záväzkom, a ktorý nikto nebude musieť uznať a odobriť na to, aby mohol existovať,“ usmiala som sa.
,,Ty niekedy tú hlavu aj vypínaš?“ rozosmial sa.
,,Nepotí sa ti ruka, lebo si v pohode a nemáš stres!“ zahučala som teatrálne.
,,Dobre veď, dobre!“ smial sa ďalej.
,,A vôbec, pusti ma!“ snažila som sa vymaniť, ale chytil ma pevne a smial sa ďalej.
,,Nie!“ podložil si druhou rukou hlavu a díval sa na mňa.
,,Nerob,“ vytiahla som si perinu nad hlavu.
,,Šak ti nič nerobím!“
,,Ale ja by som chcela, aby si mi niečo robil,“ povedala som schovaná pod paplónom a on sa strašne smial.

Vzal vrchný lem námorníckeho paplóna a dal mi ho dolu z hlavy.
,,A čo by si chcela, aby…“ nedopovedal vetu a alkohol, marihuana a tuky, ktoré som v ten večer prijala, sa rozhodli, že zatemnia môj triezvy úsudok a vystúpia zo svojej komfortnej zóny a z Leovej friend zóny.
Neviem, ako dlho som ho bozkávala, ale nezastavil ma. Bolo to ako prvýkrát. Ako úplne prvýkrát, keď som sa dotkla perami iného človeka. Mala som pocit, že som znova prišla o akési mentálne panenstvo.
,,Takéto to je, keď je to ten pravý,“ povedal romantik v mojom vnútri.
,,Takéto to je, keď sú dvaja ľudia najebaní,“ oponoval mu cynik v mojom vnútri.
A kým sa títo dvaja spolu hádali a bavili ma svojimi dialógmi, ja som premýšľala, čo mu poviem, keď už budem schopná hovoriť. Ako mu vysvetlím toto chvíľkové pominutie zmyslov. Pôjde to aj ďalej? A ak áno, kam až? A ak teda „až tam“, čo bude ráno? Budeme už pár? Alebo len kamoši, čo sa spolu vyspali? Budeme sa o tom rozprávať? Alebo sa len tváriť, že sa to nestalo?
,,Prestaň,“ povedal s perami na mojich.
,,Hm?“
,,Premýšľať. Prestaň. Počujem to a ruší ma to,“ povedal kdesi medzi bozkami a moja hlava si prvýkrát v živote ne(z)myslela vôbec nič.