kontroverza

Dvere do malého domčeka v ružinove mi otvorila vysmiata žena s krásnymi očnými linkami. ,,Vitajte,“ usmiala sa a podala mi ruku. ,,Rada vás vidím,“ vyzliekala som si kabát a prechádzala do kancelárie so symbolom vody na dverách. ,,Ako sa máte?“ vzala si veľký zápisník a prehodila nohu cez nohu. ,,Dobre,“ mykla som ramenom. ,,A Leo?“ ,,Still friend […]

CHOĎ VYNIESŤ SMETI – stálo v správe, ktorá mi prišla z akéhosi podivného singapurského portálu. Nestihla som sa ani nadýchnuť a už sa mi začali lesknúť oči. Zohla som sa po vrece v koši. Bolo napoly prázdne. Vytiahla som ho, nahádzala doň všetko, čo som okolo seba našla a obula som sa. Leo sedel na gauči s mačkou v lone a hral akúsi strieľačku. ,,Idem vyniesť […]

Pri vyberaní mena pre dieťa zistíte, koľko ľudí vlastne neznášate. Preto som sa už pred rokmi rozhodla, že svojim deťom dám mená, ktoré si nedokážem priradiť ku žiadnej tvári zo svojho okolia. ,,Čo robíš?“ spýtala som sa, keď som našla Miu ležať na ružovom koberci uprostred detskej izby. ,,Premýšľam, prečo ste sem dali tú tapetu,“ pozerala sa uprene na […]

Spávala som s Kurtom Cobainom. Bol to prvý muž, ktorý ma videl nahú. Prvý, ktorý ma videl masturbovať. Prvý, na ktorom som si skúšala bozkávanie. Mala som pri posteli plagát jeho nadrozmernej hlavy z Bravíčka a predstavovala som si, že tá ruka v mojich nohavičkách je vlastne jeho. Od podlahy po strop bola moja izba zaplnená plagátmi. Bolo to v dobe, keď boli všetky na […]

Sedel som na stoličkách, ako sú tie vaše. Niekedy na lepších, lebo kvalita stoličky je priamoúmerná kvalite zadku, ktorý do nej vrýva svoj odtlačok. Bukowski napísal knihu „Všechny řitě světa i ta má“ a je to prvá vec, ktorú vidím, keď ráno vojdem na kancelárie. Strategicky som si ju umiestnil na prvé miesto, na ktoré mi padá pohľad, aby som nezabudol, že […]

Prestupovala som pred Leovou kanceláriou a zhlboka dýchala. Neónové svetlá na socialistickej chodbe boli vypnuté a brizolitová omietka smrdela starinou. Až za jeho dverami bolo 21. storčie. Pred nimi to bola doba, v ktorej vám človek vynadal, ak ste mali prihlboký výstrih, prikrátku sukňu alebo priveľké reči. Bola som nervózna. Klamem. Bola som úplne hyterická. Nevedela som, […]

Môj svet sa zmenšil. Zmrzskol sa na jednu ružovú žuvačkovú bublinu, v ktorej sme len my dvaja. Ja a on. A často sa bavíme o tom, že by to chcelo ďalších ľudí, väčší priestor a rýchlejšie tempo. Ale napokon aj tak skončíme v jednom aute, jednom byte, na jednom gauči podávajúc si jeden joint. Lebo zatiaľ je ten mikrovesmír funkčný. Zatiaľ nás to nebolí. ,,Kde chceš […]

Venujem sa profesionálnemu gaučingu. Myslím si, že je to gendrová záležitosť. Ženy sú gaučane. Zaspáva sa nám tam najlepšie, pretože sme po celom dni väčšinou tak vyčerpané, že zložíme hlavu na prvý vankúšik z ikeáckeho výpredaja, ktorý doma uvidíme. ,,Dáš si cicu?” pozrel sa Leo na svoju mačku a ona zamňaukala. Položil jej misku s jedlom pod stôl a potom sa […]

Mám také miesto, kam chodím, keď chcem, aby bullshity v mojej hlave prestali metastázovať. V malom meste s veľkou energiou, v byte, ktorý je tak akurát pre 2 ľudí a 1 mačku, je balkón. Vidno z neho pár ulíc, jednu zvonicu a strom, ktorý sa, z času na čas, nechá pohladkať. Sedávam na detskej plastovej stoličke v rohu a odklepávam popol do pivovej fľaše. Je tam ticho a […]

,,Colas Breugnon,“ usmial sa a sadol si vedľa mňa na obrubník pred domom. ,,Už ani neviem, kedy si o mne naposledy niekto myslel, že som dobrý človek,“ odklepávala som si z cigarety do mláky, v ktorej sa zrkadlila koruna stromu. ,,Skoro som zabudol, že niektorým metaforám rozumieš len ty,“ pohladkal ma po chrbte. ,,Ako sa máš, Bruno?“ pobozkala som ho na […]