kontroverza

Predstavovali ste si niekedy, že pracujete v reklamnej agentúre? Alebo poznáte niekoho, kto tam robí a hovoríte si: „Bože, to je dreamjob“? To iba dokazuje, že o tom buď nič neviete, alebo že vaša predstava o dokonalej práci zahŕňa neustále stretávanie sa s tou najhlbšou, najrýdzejšou debilitou, akú ste kedy v živote stretli.

Ja už v reklamných agentúrach nepracujem. Pretože aj nadšení masochisti musia po 10 rokoch tohto mentálneho pekla uznať, že už stačilo. Dovolávať sa zdravého rozumu je vám častokrát úplne k ničomu, pretože logické rozhodnutia a kritické myslenie sú v tomto sektore absolútne nedostatkový tovar. Všetci sa tvária, že zožrali všetku múdrosť sociálnych sietí… a tak aj vyzerajú.

Aby som len zbytočne nehejtovala a neomáčkovala, uvediem vám pár príkladov toho, čo sa vám v reklamke bežne stane a vy ľutujete, že nežijete v krajine, kde je verejné ukameňovanie životným štandardom:

1) Sú ľudia, ktorí vám budú obrázky posielať v exceli. Nie ako jpeg alebo pdf. V exceli. To je to, čo nevie používať nikto okrem Sulíka. A tým ľuďom sa hovorí account manageri. To sú zamestnanci zodpovední za kontakt medzi agentúrou a klientom. Inak povedané – zbytočné a preplatené sekretárky bez mozgu, ktoré sú natoľko sprosté, že v niektorých agentúrach pracujú za 550€ na faktúru. Len aby si mohli povedať, že sú súčasťou sveta slovenskej reklamy. To je ako byť zadarmo súčasťou rukojemníckej drámy, v ktorej vás Hulk opakovane znásilňuje do análu.
2) Klamanie klientom je náš denný chlebíček. Pretože v akomkoľvek inom odvetví môžete priznať chybu, ale v reklame nie. Reklama je predsa niečo dôležité! Nie je to ako nejaká šupácka, čojáviem… medicína! Keď vám lekár odreže nesprávnu nohu, stále to nie je taký prúser, ako keď vaše posty na Facebooku majú iba 25 lajkov. A vtedy prichádzajú na scénu agentúry, ktoré majú na stene zoznam výhovoriek pre klientov, prečo niečo ešte nie je dokončené, alebo agentúry, ktoré vám tvrdia, že 8€ za kliknutie na vašu reklamu je super trhová cena.
3) Egotrip level NechTiNejebe. V každej agentúre vám budú samozvaní creative directori hovoriť, ako máte pracovať bez ega a vždy pre dobro klienta. Sú to tí istí kokoti, ktorí si idú prevziať cenu po tom, čo ju vyhrali ich zamestnanci a na pódiu ľuďom tvrdia, že je to ich zásluha.
4) Sexistické kixy. Nie tieto. To je len ďalšia nezmyselná iniciatíva ľudí, ktorí za sexistické považujú už aj to, keď vám niekto pochváli účes. V reklame je sexu a sexizmu viac než dosť, akurát sa nedostáva von z agentúr. Neni žúrky, kde by vás niekto neolizoval bez vašej vôle po piatom pive alebo kde by accountka neľutovala, že nedopatrením spadla vagínou na penis ženatého kolegu, lebo jej sľúbil lepšie parkovacie miesto.
5) Syndróm osobnej dôležitosti. Predstavte si, že robíte nejakú naozaj dôležitú prácu. Napríklad vyvíjate liek na covid. A keď ste zahĺbení do výskumu, zrazu sa vedľa vášho stola postaví 15 vašich kolegov, aby vám všetci naraz povedali, že máte začať okamžite vyvíjať liek na rakovinu / cukrovku / HIV. Pičovina, čo? V reklame nie. V reklame sa k vášmu stolu postaví 20 accountov a začnú sa prekrikovať, či je dôležitejšie, aby bol skôr hotový billboard pre Tesco alebo pre Peugeot. A pritom, poviem vám tajomstvo – vôbec nikto by neumrel, keby ani jedna z tých pičovín nelemovala Panónsku.

Skôr, ako sa rozhodnete, že chcete „robiť kreatívu“ alebo „sa pri práci zabávať“, prečítajte si tento (a ďalšie iné články v tejto sekcii) znova. Na svete marketingu nie je nič zábavné, nič krásne, nič príjemné. Celé dni sa stretávate s egotriperskými sexistickými starými kokotmi, ktorí si myslia, že keď pred 20 rokmi urobili dobrý spot na banku, ktorá už neexistuje, majú nárok na to zajebávať váš životný priestor príspevkami o toaletnom papieri, bravčovom pliecku alebo francúzskom aute.

Vyserte sa na to a choďte robiť niečo užitočné.
Napríklad hádzať lopatou.