Nie som fanúšik šťastných koncov. Ani ako čitateľ, ani ako autor. Vždy mi prišlo, že šťastné konce sú pre slabomyseľných. Takých, ktorí nevedia vymyslieť nič lepšie. Šťastné konce sa hrozne preceňujú. Nie som sama, kto si to myslí. Alfred Hitchcock raz povedal: „Ak môj film urobí nešťastným aspoň jedného človeka, moje poslanie bolo splnené.“ A ak […]

Naozaj by ma zaujímalo, kto vymyslel, že Vianoce sú časom pokoja a radosti. Evidentne niekto, kto nemal rodinu. V mojom svete boli Vianoce vždy synonymom pre stres a paniku. Pritom, vždy som ich mal rád. Páčili sa mi gýčové americké filmy, kde sa rodiny vydekorovali z podoby a všetko svietilo a voňalo jablkami a škoricou. Také Vianoce si človek zaslúži! Nie slovenské rady na […]

,,Nič sa od teba nechce, len tam príď a vyzeraj k svetu,“ povedala mi Bobby do telefónu, v ktorom som počula cvakať jej zapaľovač. V skutočnosti sa volala Andrea. Hovorili sme jej Bobby, lebo nápadne pripomínala postavu manažérky so seriálu Joey. Prostoreká korpulentná žena, ktorej nikto nevie povedať nie. Nechcela som ísť na žiadne podpisové turné k mojej knihe. […]

,,Koľko mužov je príliš veľa mužov?“ spýtala som sa chalanov roztrúsených po verande. Zasmiali sa. V tejto skupine je to veľmi intertextuálny humor. Ale v závere sa budete smiať tiež, sľubujem. Peťo sedel na záhradnej hojdačke s pivom v ruke a díval sa do diaľky. ,,Neviem, záleží, kto sa pýta… ak ty, tak by som povedal, že asi dvesto,“ napil sa. Našla […]

Dvere za posledným narušeným chudákom sa zatvorili a Timo si unavene sadol do kresla na recepcii. Bezprízorne sa díval von. Bolo tam úplné ticho, iba jemné pradenie vonnej lampy rušilo naše bezrečie. Pozerala som sa pred seba a nad čímsi premýšľala. Nespomínam si už nad čím, mala som celkom prázdnu hlavu. Nemám rada, keď sa to deje. Vadí mi to. Ak môj mozog nemá […]

Mám slabosť pre miesta, kde zastal čas. Také, kde neexistuje sentiment minulosti, ani ťažoba budúcnosti. Miesta, ktoré sú iba tu a iba teraz. Nájdete ich, keď budete kráčať naboso po mokrom piesku a zarývať sa doň pätami. Jedno také poznám. Vždy, keď tam prídem, ocitnem sa v bubline dokonalého Teraz. Nikdy tam nikto nie je, len ja a chlap, ktorý býva na útese celkom […]

Každý, okrem teba, má rád ticho. Nepoznám nikoho, kto by ho neznášal viac ako ty. A ani nepoznám nikoho, kto by ho mal radšej ako ja. Mám ticho tak rád, že za ním často utekám aj pred ľuďmi, na ktorých mi záleží. Občas si rád sadnem na lavičku nad mesto a tvárim sa, že je to tá z La La Landu. Posadím sa tam a keby som vedel hompáľať nohami tak ako ty, robil by som […]

Existujú stovky slovných hier, ktoré vám vedia efektívne zachrániť večer. Slovné hry sú najlepšie, lebo k nim nič nepotrebujete, len ústa. A tie má drvivá väčšina z nás. Moji spolužiaci z vysokej školy sú ľudia, ktorí značne formovali môj charakter v čase, keď som možno ešte žiadny nemala. Bolo nás len sedem. Na umelecké odbory je to vlastne Woodstock. Nevidela […]

,,Mám rada bary, kde sú drinky drahé a ženy lacné,“ bola jej odpoveď na moju otázku, prečo chodí do Rotoru každý deň. Keď som s Robin hovoril prvýkrát, mal som pocit, že ju už poznám. Stretával som ju pravidelne, sedávala pri bare s veľkou šálkou capuccina a zapálenou cigaretou a čítala noviny, ktoré boli v stojane pre všetkých. Občas smerom k barmanovi […]

Nebudem čakať, kým budeš mať čas. Nebudem sa v noci budiť s úzkosťami, ktoré nie sú moje, len preto, že ty nie si dosť veľký a prebudený na to, aby si chápal, o čo tu ide. Ktosi mi povedal, že sa len točím v kruhu a zbytočne. S prvou časťou vety súhlasím. Ale my obaja vieme, že to nie je zbytočné. Nejako takto som pred šiestimi mesiacmi začala tvoju kapitolu. […]