,,Neveril som, že ťa ešte niekedy uvidím, tobôž na Valentína,“ povedal Bruno a sadol si na lavičku vedľa mňa. ,,Vďaka, že si ten odkaz pochopil a prišiel.“ ,,Chcela si niečo súrne?“ ,,Len ťa vidieť. Si krásny. Stále. A unavený. Už zase,“ usmiala som sa. ,,Šťastný a smutný zároveň.“ ,,Aj ty mi chýbaš,“ naklonila som sa a pobozkala ho […]

Sťahovala som sa celkovo štrnásťkrát za posledných sedem rokov. To je veľmi veľa sťahovania. Aj veľa preklínania toho, kto ma naučil čítať, lebo moje krabice s knihami pribúdajú, ale svalovej hmoty nie je viac, a keďže som klasik, industriálne domy bez výťahov na vysokých poschodiach sú môj fetiš. Stála som pri chladničke a utierala vínové poháre, ktoré sa nedajú […]

Pohľad z okna liečebne pre psychicky narušených môže byť vskutku depresívny. Nie je tomu ale vždy tak. Dostala som sa do Pezinka dobrovoľne. Sadla som na vlak, prišla a povedala, že by som si chcela prenajať izbu. Sú školení na šialencov, tak to nebrali nijako extrémne, primár, ktorý ma prijímal, bol starší pán so santaclausovskou bradou a múdrymi hnedými očami. Veľmi […]

,,Teba vôbec nezaujíma, čo robím?“ spýtal sa, keď sa vrátil z kúpeľne a pozrel na svoje kancelárske kreslo, ktoré bolo v rovnakom uhle, ako keď odchádzal. ,,Viem, čo robíš. Klikáš,“ mykla som ramenom s nosom zabodnutým do vlastného počítača. ,,Klikáš ty, zlato,“ povedal takmer urazene. ,,Povieš mi, čím sa živíš?“ nepozrela som sa na neho. […]

,,Čo robíš?” ,,Robím ti audioknihu.” ,,Ďalšiu?” ,,Tá prvá bol len taký pokus.” ,,Príjemný pokus.” ,,Bolo to krátke. Našla som čosi lepšie.” ,,A čo?” ,,Malého princa.” ,,Toto klišé mám rád.” ,,Mávala som od Exupéryho radšej Letca.” ,,A už nie?” ,,Nie, už som ochotná priznať mejnstrímovému davu, že Malý princ má svoje čaro.” ,,Čo tak […]

,,Prišiel som na tie lievance.” ,,Panebože.” ,,Pustíš ma dnu?” ,,Panebože.” ,,Budem stáť vonku dlho?” ,,Poď…” ,,Nemyslela si si, že prídem, však?” ,,Nie, ale preventívne som si oholila nohy.” ,,Ukáž.” ,,Chcel si lievance!” ,,Nemal by som tu byť.” ,,Ale mal.” ,,Ak sa rozplačeš, odídem.” ,,Ak odídeš, rozplačem sa.” ,,Ani neviem, čo tu […]

Povedal si, že v mojom živote bolo všetko v poriadku, kým som nespoznala teba. Neviem, či je to celkom tak. Bola som na škole, ktorá ma ubíjala, v meste, ktoré som nenávidela, byte, ktorý sa mi nepáčil a milovala som muža, ktorý mi celý čas egoisticky klamal. Najskôr som bola tvoj rukojemník, potom tvoja voľnočasová aktivita, potom tvoja a kamoška a potom… potom sa […]

Neverím na telepatiu. Neverím na nič, čo nie je podložené reálnymi vedeckými štúdiami. Verím vo vesmír a recykláciu energie, verím, že človek, čo vymyslel pivo v plechovkách, by mal dostať Nobela a verím, že zvieratá mi rozumejú viac ako ľudia. Ona verí na telepatiu. Lebo ona verí na všelijaké sprostosti. Aj na karmu a na ľudské dobro. Verí aj na dobro vo mne, hoci […]

…sa ráno zobudiť a ako prvú vidieť tvoju usmievajúcu sa tvár. …ti namiesto pozdravu vynadať, že sa na mňa pozeráš, keď spím. …ti povedať, že si na raňajky dám to, čo vždy, a ty by si vedel, čo to je. …si sadnúť k rannej káve v nohavičkách, tielku a tvojom župane. …protestovať proti tomu, aby si ho opral, lebo keď vonia tebou, vonia […]

Často sme sa smiali na tom, aké by to bolo, keby sme sa stretli iba tak. Keby sme do seba vrazili na ulici, alebo v potravinách, alebo by sme vedľa seba sedeli v lietadle cestou na dovolenku a určite aspoň do Austrálie, nech máme dosť času cítiť sa hlúpo. ,,Privoláme si to,“ napísala som mu raz pobavene. ,,Ja by som si to asi rád privolal.“ ,,Ja by som si to aj rada […]