kontroverza

Nikdy som si nemyslela, že ľudia, ktorí boli v mojom živote v tých najkritickejších momentoch, v ňom raz nebudú. A nielen, že v ňom nebudú, ale že si nebudem môcť spomenúť, prečo to tak je. S Nikolou som prežila viac, ako s hocikým iným vo veľmi krátkom čase. Takže keď som si spomenula na to, že existuje, zavolala som jej a spýtala sa, ako sa má.

,,No tak z toho, že vidím práve teba, som riadne v piči,“ rozosmiala sa a mne sa vybavilo tisíc spoločných zážitkov z čias, keď sme boli obe single a milovali drámu. A nevhodných mužov. A drogy. A tak.
,,Nespomínam si, kedy a prečo sme sa prestali rozprávať,“ povedala som trochu previnilo.
,,Ani ja,“ mykla ramenom a postavila telefón o pohár vody.
,,Čo máš ADHD?“ zasmiala som sa.
,,Hej, aj ty?“ vypleštila oči a potom sme sa už dlho iba smiali, lebo k tomu nebolo čo dodať.
,,Furt mi vykrádaš život, ty freak,“ vzdychla som.
,,Ja neviem, prečo to robím,“ pokrútila hlavou a zapálila si cigaretu.
,,Lebo som úžasná a zaujímavá?“ zapálila som si tiež.
,,Jop, to bude ono,“ zasmiala sa. ,Čo máš nové?“

A ja som jej rozprávala. Hodiny. A potom rozprávala ona mne. A zistili sme, že sme si vlastne volali zbytočne, lebo žijeme stále duplicitný život. Nič sa nezmenilo, nikto nevie, kto koho kopíruje, sme len ako dve hrozná.

,,Čo tvoja kniha?“ zahryzla do jablka.
,,Je to na dobrej ceste. Preto ti volám, potrebujem doplniť príbeh, nespomínam si na pár… vecí,“ neviem, ako som na ne mohla zabudnúť, ale… skrátka som ich vytesnila.
,,Lebo sme boli furt nafetované alebo najebané, nič si z toho nerob,“ mávla rukou.
,,Pamätáš si Pilota?“ odkašľala som si.
,,Hej, to si teda pamätám,“ rozosmiala sa a skryla si tvár do dlaní, lebo si evidentne spomenula na niečo, o čom sa za vidna a cez telefón nerozpráva.
,,Nevieš, jak to vtedy skončilo?“ vzdychla som.
,,Ty si to nepamätáš?“ zobrala si mobil do ruky a jej tvár som videla v makro.
,,Nie…“
,,Šak to je jak How I met your mother dopiče, jak si to môžeš… okay… Rozišla som sa s Adamom, išla som k tebe, týždeň sme slopali a tebe potom hentá grécka socha napísala, že máš ísť do péčka aj so svojimi pocitmi, že ho to nezaujíma. Tak sme išli do Forrestu a bol tam ten čašník, čo nás mal rád a my sme si prisahali, že už nikdy, nikdy, ale naozaj nikdy nebudeme mať nič s nikým z Lufthansy. Trvalo to od pondelka do piatku, viem to veľmi presne, lebo v sobotu okolo obeda si sa zobudila a povedala, že toto bude víkend Stať sa môže všetko a že dosť bolo kokotov z neba a je čas nájsť niekoho z pekla. A o dvadsať minút ti napísal Bruno,“ vyprskla do smiechu a ja som v mozgu márne hľadala spomienky na to, o čom hovorila.
,,Myslíš, že mi PTSD vymazalo pamäť?“ spýtala som sa vlastne viac-menej sama seba.
,,No ešteže išiel do piče, inak by si tam vôbec nevliezla a Bruno by nám všetkým chýbal,“ smiala sa a úzkostlivo si objímala pokrčené kolená.
,,Ty si z toho celého bola tuším viac mimo jak ja,“ byť divákom príbehu z prvého radu a nevidieť síce všetky dejstvá, ale aj tak ich vidieť najviac, je asi veľmi špeciálny pocit. Je to asi také, ako keď si niekto pred vami číta vašu knihu. Proste čudné, ale veľmi privilegované.
,,Akože, je to kokot, lebo raz v živote som ho potrebovala a aj to sa nedal nájsť! Neviem, načo som mu robila roztlieskavačku,“ prevracala očami a ja som si po rokoch opäť spomenula na to, aká NCIS Las Petržalka sa rozbehla, keď si Nikola nedopatrením na pofidérnom BDSM fóre našla frajera s rovnakým skillsetom, ako mal Bruno. Akurát to nebol až taký gentleman, lebo jej po rozchode hackol blog a namiesto jej rozkošných článkov o nehynúcej láske si tam pártisíc ľudí hodiny pozeralo jej nudes.
,,Dnes už mi je to smiešne, vtedy nebolo,“ rozosmiala som sa. Traumatizovane.
,,Bol to jeden z najhorších dní môjho života,“ povedala Nikola vážne.
,,Aj môjho,“ priznala som.

Som uspôsobená na riešenie problémov. To je jedna z mála výhod ADHD – v stresovej situácii dokážete rýchlo vymyslieť funkčné riešenie, akurát neviete, ako ste to urobili. Takže keď mi Nikola zavolala, aby som šla okamžite na jej web a uvidela som ju tam, ako ju Boh a kozmetické salóny s depilačnými expertami stvorili, bolo mi jasné, že sa to tam neobjavilo preto, lebo jej došli témy…

,,Ja som si asi naozaj myslela, že ty vyšleš nejaký mentálny signál a Bruno sa proste objaví. Jak Aladin a lampa, chápeš,“ zasmiala sa.

Kým bola na ceste ku mne, s nervami v kýbli a počítačom v kabelke, mala som vymyslieť, ako to vyriešime. Lebo keď si pozriete všetky epizódy Criminal minds, asi ste už odborník na hocičo. Ja som ale definitívne odborník na zháňanie ľudí, takže prvá kritická otázka – ktorá blogerka v mojom telefónnom zozname práve teraz jebe so securiťákom? – padla skôr, ako Nikola otvorila dvere môjho bytu. Bola som si istá, že tam nejaká bude, poznám svoje bitches. Zvolala som konzílium – Kejt zbalila big dick energy z british govermentu a Tina nejakého Hannibala z Esetu. To bude snáď za hodinku hotové, they said… 
,,Ja očakávam dodatočné ospravedlnenie!“ povedala som.
,,Akože začo?“ spýtala sa udivene táto učebnicová obeť kyber zločinu.
,,Ja som zvolala Justice league a keď sa po 4 hodinách nič nedialo, pozrela si sa na mňa urevaná a zúfalá z podlahy, kde si sa knísala dopredu a dozadu a s najtragickejším výrazom na svete si sa ma spýtala: Kde je Bruno?“ bolo to hrozné.

Nielen preto, že na tú otázku neexistovala odpoveď – a evidentne to mala byt moja chyba, ale preto, že keby sme neboli takí hlúpi a vymysleli si nejaké veľké červené tlačítko s nápisom V PRÍPADE POTREBY ROZBIŤ, mohli sme to mať z krku za desať minút a on by sa aspoň pobavil na Nikolinej gynekológii.

,,Ja viem, prepáč. Ja som bola v piči,“ a ja viem, že bola. Všetky sme boli. Stáli sme v mojej obývačke snáď posledné štyri Sex v meste, hlava v oblakoch blogerky a vyzerali sme, ako keby nám instantne niekto vymyl mozog. Všetky sme si predstavili, aké by to asi bolo, keby sa to stalo nám. Ako veľmi ďaleko za hranicou hocičoho je hacknúť niekomu jediný domov, ktorý jeho mentálne zdravie má. Je to vlastne asi najviac ponižujúca, poburujúca a nervydrásajúca vec, aká sa človeku, ktorý svoj život kolektuje v príbehoch, môže stať.
,,Odpustené,“ usmiala som sa.
,,A čo dnes robí ten super maličký chlapec?“ usmiala sa tiež. Keď pichači našich kamošiek predvádzali akurát tak pádny dôvod na výpoveď, dostala som spásonosný nápad. Nechápem, prečo až vtedy. Zodvihla som telefón a zavolala jedinému človeku, ktorý dokázal vyriešiť všetky moje hádanky. Napriek tomu, že žiadna z nich nebola pre neho. Prišiel vždy, keď som potrebovala Bruna. Nie, keď som ho chcela. Ale keď som ho naozaj, naozaj potrebovala. Mal asi meter šesťdesiat a vedľa tých dvoch dvojmetrových mastodontov vyzeral ako dieťa. Zatvoril sa s Nikolou do mojej spálne a keď odtiaľ vyšli, ona mala späť svoj blog a on nevyzeral roztekane, takže ho zato asi ani nemusela vyfajčiť. Objal ma a keď odchádzal, povedal – Nabudúce zavolaj len mne. A bolo to perfektné.
,,Učí, si predstav,“ zasmiala som sa.
,,Videl moju piču a povedal si, že dosť bolo internetového hnusu, hej?“ nemohla sa prestať smiať a ja s ňou.
,,White hati nič nevydržia,“ rozhodila som rukami.
,,Mala si si ho vziať, bol super,“ zasnívala sa.
,,Bol nižší ako ja…“
,,No a čo? Ale on by ti blog nehackol!“ pádny argument. 
,,Keď ma chceš kopírovať, vyberaj si lepšie kusy. Hento bol fakt hnoj, Nikol,“ spomenula som si na toho jej Mr. Robota a popravde, vyzeral skôr ako Mr. Roboš.
,,Tina a Kejt ešte píšu?“ uvedomila si, že ich už nečítala roky.
,,Zrušili blogy deň po tvojom PičaLeaks, kámo,“ zasmiala som sa, ale vtedy to smiešne nebolo.
Because, here is the thing… Môj telefón je plný dievčat, ktoré majú obsah. A v dobe povrchnej, ak máš obsah, máš doma nejaký druh ajťáka, ktorý ho vie oceniť. Pre špeciálne deštruktívne typy autoriek budú security guys vždy prvá voľba, lebo sa rady a často dostávame do problémov a vtedy je dobre, keď ich má kto vyriešiť. Žiadna z nás ale nečaká, že človek, ktorý vás má chrániť, bude práve ten, pred ktorým sa bude treba chrániť. Piče naivné.
,,Fakt?“
,,Fakt,“ tak veľmi verili svojim mužom…
,,A ty si si ho nechala po všetkom, čo si s Brunom zažila, lebo tvoje rizikové správanie nemá mieru alebo prečo?“ zapálila si ďalšiu.
,,Bruno by mi nikdy nič také neurobil, bol to minister môjho vnútra, come on!“ zapálila som si tiež, lebo keď ju vidím fajčiť, zabúdam na predsavzatia.
,,S kým žiješ teraz?“ spýtala sa a obe sme sa rozosmiali.
,,Prečo a ty?“
,,Ja sedím u Adama na záhrade a nechcem o tom hovoriť,“ rozosmiala sa na plné hrdlo.
,,Ty sprostaňa nepoučiteľná,“ krútila som hlavou a smiala sa, lebo niektoré ženy v živote skrátka potrebujú svoj kus deštrukcie, aby boli spokojné.
,,Taký je lajf,“ pokrčila plecia a vyfúkla dym. ,,Dobří piloti se vracejí.“
,,Už asi viem, prečo sme sa spolu prestali kamošiť – lebo si jebnutá!“
,,Are you insane like me, and in pain like me?“ začala vzdychať soundtrack, ktorý sme v čase, keď bola súčasťou nášho príbehu aj ona, počúvali ležiac na podlahe s počítačom na kolenách a vodkou v obehu.
,,Tiež si musíš všetko pamätať…“ zakryla som si tvár dlaňami a ona sa smiala presne tak, ako vtedy, keď sme sa po týždni neriadeného lesbického sexu jedno ráno zobudili a zistili, že sme asi predsalen na chlapov.
,,Lebo ty na všetko zabúdaš!“
,,Dík za doplnenie storky, idem o tom povedať svojej terapeutke a po pár lexaurinoch to možno aj dopíšem do časovej osi,“ bola som rada, že som ju videla.
,,Kontrička?“
,,Áno?“
,,Dík, že aj keď spolu nehovoríme roky… si stará známa nás všetkých, It means a lot,“ žmurkla, poslala mi vzdušný bozk a znova mi dokázala, že život, v ktorom máte komu zavolať, keď vám niekto hackne dušu, celkom stojí zato.