kontroverza

,,Friends with benefits“ je zvláštny druh vzťahu. Už som ho pred rokmi skúšala s Jakubom. Bolo to príjemné a bezproblémové, lebo to fungovalo naozaj na dvoch základných slovách – priateľstvo (pozn.red. nie láska) a benefity (pozn.red. divoké jebandálesy). Neplietlo sa do toho nič iné, len chémia dvoch kamarátov, z ktorej sa ani za roky dosť dobrého pettingu nestalo nič viac. Nikto sa do nikoho nezamiloval. Návod na to, ako sa správať, keď sa dvaja ľudia ocitnú vo vzťahu, ktorý má pre každého z nich celkom iný významový status, som na internetoch nenašla.

,,Ako vám to ide?“ uškŕňal sa nad capuccinom, ktoré som mu priniesla.
,,Dobre,“ mykla som ramenom a prehodila si cezeň utierku.
,,Robíš čašníčku?“ rozhliadol sa po kaviarni s neistým výrazom.
,,Všetci tu občas robíme… štamgasti,“ mykla som ramenom.
,,Dala si výpoveď, robíš čašníčku a máš frajera, s ktorým nespávaš,“ zopol ruky a hodil na mňa pohľad, v ktorom nebol žiaden súcit. Doberal si ma.
,,Som tu len dnes. Chcela som trochu vypnúť. Ale dosť ma to baví, tak mesiac by som to zvládla…“ zasmiala som sa.
,,Koľko pracovných ponúk už máš?“ usmial sa.
,,Štyri,“ ukázala som na prstoch.
,,To je dobré. Si bez roboty 24 hodín a máš štyri joby. Dokedy budeš oddychovať?“
,,Neviem, tak týždeň. Potom začnem dačo robiť. Zatiaľ sa mi páči byť in between jobs,“ zapálila som si cigaretu.
,,A čo ten sex teda?“ prehodil si nohu cez nohu a podoprel hlavu.
,,Ja ti o sexe neviem povedať vôbec nič, Jakub,“ vzdychla som si.
,,Tak tomu nie som ochotný uveriť,“ rozosmial sa a ja som bola rada, že sme tam sami.
,,Nie sme pár. Sme priatelia s benefitmi. Len bez benefitov. Takže sme… normálne… kamoši, čo spolu spávajú v jednej posteli a raz do týždňa to vedie k dvom hodinám maznania. Teda, ja ho hladkám a on sa nechá, aby som bola presná,“ zahasila som cigaretu.
,,To musí byť dobré trápenie,“ rozosmial sa. ,,Ide ťa jebnúť, čo?“ pokrčil nosom sprisahanecky.
..Hej. Vonia mi strašne,“ prekrútila som očami.
,,No to je dobre napiču, Vedúca,“ potľapkal ma po stehne.
,,Nie aby si tú ruku dal preč, to je prvý dotyk, čo som dostala do tejto oblasti za posledné mesiace,“ olizla som si spodnú peru a obaja sme sa zasmiali. Ale ruku na mojom stehne nechal. Pre istotu.
,,Musí to chcieť kus sebazaprenia mať ťa vedľa seba a nespať s tebou,“ bol milý, lebo videl, aká som rozhádzaná z hormonálnej nerovnováhy.
,,Vieš čo, podľa mňa pre neho ani nie. On tie potreby buď nemá alebo ich nemá pri mne. Každopádne… nič sa tam nezapína. Nech stláčam kdekoľvek. Akurát ho irituje to stláčanie. Asi vie, že nič nezasvieti, tak ma nechce len viac frustrovať. Ja neviem…“ rozhodila som rukami.
,,Budeš podvádzať?“ opýtal sa narovinu, lebo vedel, že môže.
,,No a v tom spočíva moja základná otázka… ak teda on tvrdí, že nie sme pár, môžem ja spávať s kým chcem?“ Myslela som na to, odkedy mi oznámil, že nás v jeho hlave vníma takto. ,,V podstate nemám zásadný problém s tým, že nie sme pár, len by som chcela vedieť, či teda môžem spávať s niekým iným. Lebo ja nechcem, aby on spával s niekým iným. Ale dosť by som ocenila, keby spával so mnou… a keďže nechce a nie sme pár, mám morálne právo zašukať si s kýmkoľvek!“ teatrálne som udrela päsťou do stola.
,,Ideme do skladu, hovoríš?“ oprel sa o stoličku a prechádzal prstom po šálke.
,,Problém je len v tom, že nie som tento typ človeka. Ale ešte chvíľu a budem!“ kopla som do seba panák rumu.
,,Je to hra, kto vydrží dlhšie. Či tebe zomrie libido a on bude mať doma ukľudnenú, ale frustrovanú chuderu alebo sa ty vyserieš na všetky dokonalé predstavy o monogamii a začneš jebať rad radom a chodiť domov vysmiata a bez potrieb po kontakte,“ zhodnotil situáciu. ,,A prečo s tebou vlastne nespí?“ zamračil sa.
,,Má veľa roboty,“ kopla som druhý panák.
Jakub uznanlivo prikývol.
,,No to som už väčšie pičoviny počul, ale tiež nie zlé,“ napil sa so mnou a krútil hlavou.
,,Ale sú na to aj iné dôvody. – Ja nie som dotykový typ – , napríklad,“ urobila som prstami úvodzovky.
,,Jasné, keď sa ti do postele tlačí ceckatá redheadka, tak musíš byť dotykový typ, aby si ju vyjebal jak staničnú kurvu vo Vrútkach,“ zobral si cigaretu z mojej krabičky. ,,Fuj, ale to neni dôvod, aby si fajčila toto… čo to je?“ zaksichtil sa.
,,Mentolové lakiny. Bratiska, bracho!“
,,Prechádzaš divnými transformáciami. Spomínam si na časy, keď si fajčila marsky a mužov posielala do piče, keď ťa nesekli na druhom rande. Jak to nedal na treťom, bol automaticky buzerant. Ja ti nehovorím, aby si sa šla kurviť. Ja sa len pýtam, či si ochotná prísť o takú veľkú časť svojej osobnosti. Ty si oheň, načo ťa hasí, kokot?“ rozosmial sa.
,,On hovorí, že som vietor.“
,,Lebo fúkaš jak Cinkota,“ mávol rukou a ja som ho do nej udrela.
,,Sľúbila som mu support. A prisahám bohu, chcela by som byť normálna. Ale zrádza ma vlastné telo. Musím z tej postele fyzicky odísť, aby som mu dala pokoj. On chce spať a ja sa neviem donútiť sa ho nedotýkať. Normálne sa dívam na vlastné ruky a mozog im nedáva signál, aby to nerobili. Som jak feťák, čo má vedľa seba 73 kíl heráku. Hľadám ihlu s najväčším priemerom, nech si toho môžem jebnúť koľko sa dá. A chápem, že ho to serie a že by rád spal. Alebo mal len kúsok životného priestoru, lebo ja si uvedomujem, že som všade. Ale limbický systém neojebeš. Mozog, srdce a vaječníky si ukázali naraz prstom na jedného chlapa. Len nepočítali s jeho slobodnou vôľou,“ rozhodila som rukami.
,,Toto si niekam zapisuj, to bola metaforická fatamorgána,“ rozosmial sa.
,,On sa mi niekedy ako keby čudoval, že som z neho tak v piči. Ale čomu sa čuduje? Veď je super. Akože naozaj je super. Má všetko, čo sa mi páči.“
,,Len s tebou nespí,“ žmolil si papier od cukru medzi prstami.
,,Ale kupuje mi ľadovú kávu, ktorú mám rada. A naučil ma hrať šípky,“ namietala som.
,,Stačí ti to?“
,,Nemôže to stáť a padať na niečom, čo sme spolu za dva roky urobili raz. To by bolo choré. Ustúpiť musí vždy ten, kto môže. A jeho statement je jasný,“ usmiala som sa. Trochu smutne, ale dospelo!
,,Ty ho musíš veľmi ľúbiť,“ vzdychol.
,,No, keď mi po prvom sexe povedal – A máš to! – áno… chcelo to veľa lásky neprijebať mu,“ zapálila som si ďalšiu.
,,To znie akože – dostala si, čo si chcela a daj pokoj – ,“ zasyčal.
,,Jop. Nemyslel to tak, ale v tej chvíli a tom rozpoložení som sa cítila ako keby som ho donútila k sexu pod vyhrážkou smrti. Taká jebačka z povinnosti, vieš,“ zasmiala som sa.
,,Akože… hej, no, to sa žene nehovorí,“ smial sa tiež.
,,Jakubko by mi také nepovedal,“ štipla som ho do líčka.
,,Ja som s tebou spal, preto viem, že ak to robí niekto z povinnosti, mali by ho vyhostiť za vlastizradu,“ zadíval sa na dno pohára. ,,Čo ti chýba najviac?“
,,Záujem,“ povedala som tak úprimne, ako by som to priznala len mojej psychologičke. ,,Trochu o sebe ako o žene začínam pochybovať, je mi to nepríjemné,“ oškrabávala som koženku z opierky.
,,Choď von a spýtaj sa desiatich chlapov, čo pôjdu náhodne okolo, či by ťa dali. Sme v centre, takže 8 ťa pojebe hneď, jeden bude hrať gentlemana a posledný bude buzerant,“ mávol rukou.
,,No a načo mi to je, keď sa má zaujímať ten, ktorého mám doma,“ usmiala som sa a pohladkala ho po ruke.
,,Tieto monogamné manželky a mamičky sú nakoniec vždy najväčšie kurvy,“ rozosmial sa. ,,Nebojím sa o teba, máš len útlm,“ vstal a bral si kabát.
,,Ideš?“ postavila som sa tiež a vzala poháre k baru.
,,Idem, mám meet za polhodinu v AuParku,“ naklonil sa ku mne, pritiahol si ma bližšie a bozkával ma asi dve minúty so stoporeným penisom, ktorý ma bodal do brucha. ,,Vidíš? Oheň,“ ukázal na moje oči. ,,A teraz choď domov, pozri sa na neho a aspoň v hlave si povedz – A máš to!,“ rozosmial sa a vyšiel do slnečného dňa a cinkania zvonkohry nad dverami.