kontroverza

Sex nie je to najdôležitejšie vo vzťahu. Dosť dôležité sú aj kvety a sladkosti. Najhoršie na dokonalých chlapoch, ktorí ignorujú Valentína, je, že je to väčšinou ich jediná chyba. Ale dokáže to byť pre emóciami a marketingom opantané ženy tak výrazný nedostatok, že aj keby ťa po iné dni lízal na dobré ráno s kyticou v jednej a nutelou v druhej ruke, vyhodila by si mu na oči, že na Valentína ti len hodil lúčne kvety natrhané spred záhradky od dverí a keď si mala v očiach diabla, ktorý ho túžil vykastrovať, tak z vrecka vybral horalku.

,,Čo robíš?“ spýtala sa ma pred rokmi moja vtedajšia kolegyňa so šálkou čaju v dlaniach a potmehúdskym úsmevom.
,,Píšem e-mail, ak dovolíš!“ uškrnula som sa a nabádala ju, aby sa mi prestala dívať cez rameno.
,,A komu?“ žmurkla na mňa a sadla si oproti.
,,Leovi,“ odkašľala som si. Akože som nenútená. Akože o nič nejde. Akože vôbec som nemala chuť obtrieť sa pyskami o podpis mailu a zaslať mu pachovú stopu označkovaného teritória.
,,Že ho miluješ?“ usrkla si.
,,Že mu posielam tie texty, čo odo mňa chcel!“ prekrútila som očami.

Spomínam si, ako som ten mail odoslala. Mal v predmete „Hlásky jednej červenolásky“. A on to vôbec nepochopil, lebo Formanovu tvorbu nepozná. Popriala som mu deň plný lásky a „cucflekov od inšpirácie“. A on to vôbec nepochopil, lebo nevedel, že je Valentín. Po pár rokoch mi povedal, že si myslel, že mi iba jebe. Zlatý.

Dal mi postaviť terasu s privátnym vchodom z mojej kancelárie. Na prízemí, s jedným francúzskym oknom a vysokými dubovými knižnicami. Urobil to presne tak, ako som to chcela. Nie tak, ako si on myslel, že by to bolo lepšie. To som na tom celom asi ocenila najviac. Konečne sa so mnou nedoťahoval na pičovinách. Nechcela som ďalšie okno a trvala som na kráľovskom tróne namiesto kancelárskej stoličky. Dívam sa okolo seba a myslím na všetky tie Valentíny, ktoré sme nestrávili spolu, ale vedľa seba. Neboli až také zlé…

,,Je to najveternejšie jazero v Európe,“ povedal mi rok na to na zamrznutých Kaskádach.
,,Nie, to teda nie je,“ krútila som hlavou a smiala sa.
,,Tak možno nie, ale chodia sem trénovať windsurfisti!“ zasmial sa tiež.
,,A kde sú?“ rozhliadla som sa po veľkej priehrade. Nebol tam nikto.
,,Asi doma v teple,“ potiahol uzimene nosom a usmial sa.

Bola mi príšerná zima. Fúkalo a ja som čakala, že to bude mať nejakú pointu, ale žiadna neprišla. Myslela som si, že mi chce veľkolepo pri vode na Valentína povedať, že je do mňa a nevie, čo s tým. Alebo že nechal lietadlom na nebo napísať, že som to najlepšie, čo ho kedy stretlo. Alebo dáku inú maličkosť, ktorú v amerických filmoch robia muži na Valentína štandardne!

Cez otvorené dvere som sa pozerala do redakcie, kde chodili ľudia so srdiečkovými havajskými vencami okolo krku a cítila som sa ako mäkké avokádo. Zrelo. Nečakala som, že sa dnes udeje niečo veľké. Lebo som ho poznala a vedela som, že on robí veľké veci vtedy, keď sa mu chce. Nie keď mu to diktuje kalendár. Alebo moja maternica.

,,Hm. Valentín,“ vstal raz ráno z postele.
,,Hej. Ale to oslavujú len páry,“ mávla som rukou a on sa zasmial.
,,Hej? Nič nechceš?“ zodvihol obočie a podal mi tričko.
,,Ba. Chcem frajera, čo ma bude radšej vyzliekať ako obliekať,“ zamrmlala som si.
,,Tak ale…“ rozosmial sa zúfalo.

Máloktorý muž má gule na to, aby dva dni pred Valentínom svojej frajerke povedal, že nie sú frajeri. Len kamaráti s benefitmi. A aj tých benefitov zas netreba tak veľa, nie sme predsa „firma s mladým a dynamickým kolektívom“, ktorá by potrebovala špeciálne „ovocné dni“, aby si o nej ľudia nemysleli, že po večeroch členovia predstavenstva vraždia filetovacím nožom bezbranné mačiatka. Vyjebaní slniečkari nám dokurvili ešte aj realistické predstavy o firemnej kultúre!

,,Tak lebo frajeri, to je také iné už. Na to teraz nemám čas,“ povedal s hlavou zaborenou medzi mojimi prsiami.
,,To je milé, že si myslíš, že nie sme frajeri. Máš nárok na názor, samozrejme,“ pohladkala som ho po vlasoch a on sa rozosmial. ,,A nesmej sa toľko, trasieš mi cecky!“
,,Vedel som, že to takto dopadne,“ šteklil ma.
,,Akože ako?“
,,Že raz ti podám prst… a budeš ho tam chcieť mať furt,“ smiali sme sa už obaja.
,,Si ale že nekonečne sprostý,“ hrýzla som ho do ramena.
,,Tak ale nemeň stále pravidlá hry, to nie je fér. Dohodli sme sa naposledy, že ešte nie… a pozri sa, čo robíš!“ skríkol na mňa so smiechom, keď som mu olizovala krk a žužlala sánku.
,,Vyšukaj ma už, pre živého boha!“ zrúkla som rovnako hlasno.
,,Ježiiiiš,“ smial sa nahlas a ja som ten zvuk milovala, lebo keď sa smial, bola som šťastná tiež.
,,342×97!“ zašepkala som mu do ucha a lízala mu lalôčik.
,,Uhm… mmm…“
,,Snáď ťa nerozruší jedno malé dievča,“ vysmievala som sa mu a prechádzala nechtami od hrudnej kosti až k bedrám.
,,33 174,“ povedal asi po desiatich minútach.
,,No to ti trvalo,“ smiala som sa mu a neprestávala ho bozkávať. Chcela som podotknúť čosi o tom, že Kubo by to mal vyrátané skôr, ako by som dokončila to druhé číslo, ale nechcela som jeho ego donútiť pretiahnuť ma. Chcela som k tomu donútiť jeho dušu.

Nemohla som vedľa neho ležať a nedotýkať sa ho. Nedokázala som ho mať blízko a nefetovať jeho pokožku, neolizovať kvapky jeho potu zo zátylku a nenasávať solárom jeho teplo.
,,Okamžite na svoju stranu postele a spať!“ povedal so smiechom, pleskol ma po zadku a zakryl sa.
,,To je ako všetko?“ spýtala som sa nevrlo.
,,Čo by si ešte chcela?“ zasmial sa a hľadal si ideálnu polohu na spánok.
,,Tak teda šťastného Valentína,“ pobozkala som ho na rameno, otočila sa chrbtom a počítala zlomené srdiečka namiesto ovečiek, kým som nezaspala.

Sŕkala som akýsi ovocný koktail, ktorý mi namiešala Naty. Bolo to milé dievča. S počmáranou hlavou, dredami a tridsiatimi dvoma piercingami na tele. Robila u nás happiness managera a keď sme ju prijímali, Leo krútil hlavou a smial sa, že toto manažérske rozhodnutie ide teda za mnou. Ale Naty využila šancu a všetci ju milovali. Bola náš firemný Maverick. Šialená, no citlivá mladá žena, ktorá vždy presne vedela, čo potrebujem. Sadla si oproti mne a podala mi farebný drink.
,,Čo v tom je?“ nedôverčivo som sa na ňu pozrela a odpila som si skôr, ako mi odpovedala.
,,Kokosová vodka, kokosové mlieko, pomarančový džús, limetková šťava, liči, ľad a trochu emka,“ usmiala sa.
,,Výborne,“ dala som si veľký hlt cez sklenenú slamku. ,,Tomu hovorím Valentín!“ zodvihla som pohár a pripila si na lásku, ktorú cítim k ľuďom, ktorí mi podávajú drogy v nápojoch.

Minulý rok mal byť náš Valentín s Leom dokonalý. Mal sedemnásť ľudí vo firme a keby na pár dní vypadol z obehu, vôbec nič by sa nestalo. Na začiatku mi vravel, že mám počkať. Že už len chvíľu a bude to fajn. Že to len potrebuje rozbehnúť. Po roku to už potreboval len poriadne zamanžovať. Po ďalšom roku to už bolo treba len udržať na tejto úrovni. Nechcel tú guľu povinností pustiť, lebo by sa rozsypala a on nemal čas to všetko zbierať.

,,Máš otrasný time management,“ povedala som mu, keď vošiel do mojej kancelárie a díval sa, ako aranžujem kvety vo váze.
,,A ty máš pekné kvety,“ usmial sa a ľahol si na moju koženú leňošku.
,,Hej,“ hladkala som im lupene.
,,A čo je s mojim time managementom?“ privrel oči.
,,Nemali sme mať už dve deti a tri mačky?“ hodila som po ňom Forbes.
,,To sako mi nepristane, mala si pravdu,“ díval sa na titulku.
,,Ja mám vždy pravdu,“ vyšla som na terasu a zapálila si cigaretu.

Už mal všetko, o čom tvrdil, že to potrebuje, aby sme mohli byť spolu. Spomínam si, ako som si vtedy vyložila nohy na malý ratanový stolík a on vyšiel za mnou. Mal zvráskavené čelo a už nejaký čas nevyzeral na 25. Ženy niekedy dúfajú, že s vráskami prichádza aj múdrosť. Ale vždy nakoniec pochopia, že jediné, čo s vráskami príde, je Garnier.

A tak som si tam sedela a premýšľala. Nad štyrmi rokmi, počas ktorých sa Valentín odohrával len kdesi na vnútornej strane mojich viečok. Hoci… sedela som vo firme, ktorú založil, na terase, ktorú postavil, pri redakcii, ktorú ma nechal viesť. Dovolil mi milovať ho koľko som chcela. Nikdy na mňa nebol zlý. Nosil ma na miesta, kam by som sama nešla a nútil ma skúšať veci, ktoré ma traumatizovali. To robí iba človek, ktorý ľúbi. Inak ako ja, ale predsa. Potichu. Bez wordingu, len v obraze. Nehovoril, že ma ľúbi, ale poskladal mi rubikovu kocku, keď som si s ňou nevedela rady a nechal mi ju na nočnom stolíku. Robil pre mňa veľa krásnych vecí.

,,Kto tu má dnes svoj sviatok?“ spýtal sa, keď jeho ruka vošla do dverí s kyticou z Million Roses.
,,Wau,“ vstala som a vzala si od neho štýlový kýblik. ,,To som naživo ešte nevidela,“ hladkala som ich po lupeňoch.
,,Ja viem, že máš rada tulipány, aby bolo jasné. Do zoznamčeku mojich hriechov to zapisovať netreba. Ale raz si mi to ukazovala na Instagrame a povedala si, že skutoční chlapi…“
,,…nosia svojim ženám neskutočné kvety,“ dopovedala som myšlienku.
,,Presne tak,“ usmial sa.
,,Ty si to normálne pamätáš,“ zasmiala som sa nadychovala vône miliónových ruží.
,,Poď,“ podal mi ruku a držal ma za ňu vychádzajúc z dverí mojej kancelárie. Nevyšla som do redakcie od rána. Sedela som na terase a rozjímala o našich posledných Valentínoch a celkom som zabudla na včely, ktoré sa rojili za mojimi dverami.

Odlamoval veľké trojuholníčky čokolády a rozkladal si ich po tele.
,,Nech sa páči,“ dal si ruky za hlavu a od krku po pás bol celý čokoládový.
,,Si môj švédsky stôl?“ zasmiala som sa a vzala si kúsok čokolády z jeho pravej bradavky.
,,Budem čím len chceš,“ pohladkal ma po vlasoch.
,,Čo sa ti to stalo?“ chcela som sa tváriť podozrievavo, ale nešlo to. Usmievala som sa ako idiot.
,,Sľúbil som to. Plieskala si mi valentínsku trojku o hlavu celé roky,“ zasmial sa.
,,Čo som ti?“
,,Čokoláda – kvety – sex. Čokoláda – kvety – sex. Stále si to vravela. A ja som chcel, fakt… už pred dvoma rokmi som chcel… Ale bolo to skoro. Nemal som priestor na to, aby som ťa mohol mať rád takto. Cením si, že si počkala,“ pobozkal ma na čelo.
,,Cením si, že som mala na čo,“ vtisla som mu bozk a zhlboka dýchala, keď mi v našej starej posteli hladkal brucho.
,,Život si vždy cestu nájde,“ pobozkal ma na pupok a položil naň hlavu.
,,Ešte tam nič nie je,“ zasmiala som sa a zaborila mu brušká prstov do vlasov.
,,Ale je. Počujem ju,“ uškrnul sa, zavoril oči a všetka láska, ktorá sa v ňom za tie roky zbierala, plnila moje vnútro.

Sedela som na terase, ktorú mi postavil a sŕkala ovocný drink. Z francúzskeho okna vykukla ruka s ubaleným jointom.
,,Čo robíš?“ spýtal sa a sadol si oproti mne.
,,Daydreamujem,“ vytrhlo ma zo stavania vzdušných zámkov, fiktívnych tehotenstiev a veľkých gest.
,,O čom?“ zapálil ho.
,,O dokonalosti,“ usmiala som sa.
,,Neexistuje,“ pokrútil hlavou.
,,Máš pravdu,“ prikývla som a uvedomila si, že piaty Valentín v rade oslávim sama so sebou.

Do dverí vošla Naty so širokým úsmevom.
,,Krásneho Valentína!“ objala ma a podala mi darčekovú tašku. ,,Prvá pomoc pre singles,“ zasmiala sa.
Bol tam USB kľúč s romantickou komédiou od Jennifer Aniston, kýlik zmrzliny, fľaša vína, vibračné vajíčko a vreckovky, keby mi z môjho života bolo doplaču.
,,Aj tebe, zlatíčko,“ vytiahla som zo šuflíka dve letenky na Bali.
,,To si robíš…“ udivene sa na to dívala a pišťala.
,,Vezmi frajera,“ usmiala som sa.

Doobjímala ma a odišla. Leo stál celý čas vo dverách na terase a díval sa na nás.
,,Ty si našej happinessáčke kúpila výlet na Bali?“
,,Odlieta sa dnes večer. Zaslúži si pekného Valentína,“ usmiala som sa.
,,To aj ty,“ povedal.
,,Valentín je párový sviatok. A ja frajera nemám,“ mykla som ramenom.
,,Ale veď…“ dvere do mojej pracovne sa otvorili.
,,Sorry, že vás ruším. Leo, je tu Simona Lasková, čaká ťa v kancli,“ usmiala sa jeho asistentka.
,,Hneď som tam, dík,“ kývol jej smerom.
,,Bež. Nenechaj Lásku čakať. Tá nemá päť rokov času…“ potľapkala som ho po ramene a pobozkala na líce.

Uvelebila som sa na mojom obskurne okázalom tróne a privrela oči. Premšýľala som, prečo som stále tu. Prečo spávam vedľa neho, aj keď o to ani nestojí, len to toleruje. Prečo sa nemôžem nabažiť jeho vône. Prečo sú najkrajšie rána tie, ktoré trávim hladkaním jeho dokonale hladkého tela.
,,Lebo tak je to správne,“ povedala som nahlas a zavolala do Million Roses.

Vyzeral zaskočene, keď preberal od kuriéra zásielku kvetov a čítal lístok s textom:
,,Nestrácaj vášeň pre to, čo robíš a ja nestratím vášeň pre Teba. Sľubujem.“

Pozrel sa na mňa a mal vo výraze smútok, radosť, vďačnosť aj výčitku.
Lebo taká je láska k niekomu, kto nie je z tohto sveta.

Vošla som do kancelárie a na stole ma čakalo Milión Ruží s lístočkom: ,,Už môžem.“