Tristan. Tak sa naozaj volal a od chvíle, ako sa mi predstavil, som si vravela, že to meno chcem opakovať často. Sedela som vtedy na barovej stoličke a on si sadol na tú vedľajšiu po tom, čo sa mi nevrlo pozrel na kabát prehodený cez ňu. ,,Nie je to príliš sladké?“ ukázal pohárom bieleho suchého na môj cosmopolitan. ,,Popravde, je to dosť hnusné, lebo tam cítim […]
Pokračovanie článku