Volala sa Hana a mala veľké modré oči. Z tučnučkých líc sa jej na tvári robili nabobtnané pampúšiky. Uprostred mäkkej hlavy mala čierne číro. A na konci každej končatiny rovnaký počet špekačkových prstov. Vypuklé brucho s neestetickým pupkovým gombíkom jej prekrývala biela plachta. Neplakala, len sa uprene dívala okolo seba. Ja som plakala veľmi. Od šťastia a […]

Milujem zvuk vlastných podpätkov. Je to znak toho, že už sa blížim. Kráčala som Obchodnou a široko-ďaleko ako jediná klopkala. Bolo ponuro, pred pár hodinami pršalo a zatiahnutá obloha hádzala zvláštne tiene na ošarpané budovy v centre mesta. “Tak ktorý dostanem?” spýtala som sa muža stojaceho pred klenotníctvom. “Ten so smaragdom, jedného dňa,” povedal a otočil […]

Je veľmi skoré ráno. Presne tá časť dňa, keď susedia bývajúci nado mnou zobúdzajú deti do školy, mažú na chleby maslo a celým panelákom sa ozýva: “Ešte 5 minút”. Sedím na posteli obalená perinou, ktorú som pred rokom a pol kupovala v jysku a nie pre seba a premýšľam, či je nevyhnutné, aby som vás tým zaťažovala. Ale pravdepodobne áno, keď už ste sa rozhodli […]

Prvú polovicu života nám rodičia veľa klamú. Hovoria, že darčeky nosí Ježiško, že peniaze pod vankúšom necháva Zúbková víla, že čokoládové vajíčka znáša zajac a že matematiku v živote využijeme. Druhú polovicu života musíme klamať my im. O tom, že v piatok večer sme boli s kamarátmi na kávu a v kine, namiesto krčmy a tmavého rohu, kde zvykne stáť týpek, […]

“Myslíš, že aj iné mamy chodia takto ráno po rožky?” spýtala som sa môjho brata, keď som mala asi 12 rokov. Začal vtedy chodiť do školy a mal roztomilé tučnučké líca. “Jasné, to robí každá mama,” mykol ramenom. Dnes má môj brat 20 rokov a keď sa náhodou stretneme doma všetci spolu, neveriacky krúti hlavou nad tým, že sa našej mame chce chodiť o pol šiestej […]

Vtrhla do mojej kancelárie celá rozčúlená, vraj ako si to predstavujem, že som na ňu hodil ďalšie povinnosti a že to už nezvláda. Že potrebuje byť občas aj doma a len tak si oddýchnuť, milovať sa so svojim priateľom alebo si niečo uvariť. Sedel som vo svojom veľkom koženom kresle a díval sa, ako jej naviera žila na čele. „Okey, tak choď domov, ja to […]

Milujem piatkové rána. Nie iba preto, že je koniec týždňa a firma prevzala zahraničnú stratégiu neformálneho oblečenia, ale hlavne kvôli Kataríne a jej článkom. Vždy v piatok ráno si cestou do práce kúpim osem pizzových fornettov, capuccino a stierací los a kým sa naraňajkujem a zistím, že som zasa nič nevyhral, čítam si jej nový článok. Teraz píše cestopisy. […]

Som úplne namotaná na Halinu Pawlovskú. Má nehorázne prsia a brutálnu riť. Páčia sa mi veľké rite na ženách. Asi preto, že tá moja je úplne neúmerná telu a v podstate ju vôbec nevidno. Vždy som chcela mať riť ako kombajn. Ale teda, nie o tom som chcela. Mám rada Halinu aj preto, lebo je to šikovná scenáristka a vtipná žena. Vtipné ženy sú najlepšie, lebo sú […]

Sedela som vo veľkom rozheganom kresle v rohu miestnosti a dívala sa na neho, ako sa snaží sústrediť na Kapitoly z pediatrie. Krčil sa na širokej okennej parapete a striedavo okno otváral a zatváral. V polovici júna sa všetkými mestami nesie okrem puchu začínajúceho leta aj puch strachu študentov vysokých škôl, ktorí vedia, že posledné dva týždne ich budú stáť všetko […]

Keď sme si chodili obzerať byty, vedela som presne, čo chcem. Trojizbák, blízko centra, veľký balkón a bezchybná kuchyňa. To boli moje požiadavky a Noro s nimi súhlasil. Napokon sme ho našli. Krásny, slnečný, s vonkajšími roletami, rohovou vaňou a balkónom, z ktorého bol perfektný výhľad. Začali sme sa zahniezďovať. Teda, skôr ja. Dohodli sme sa, že prázdna izba bude […]