Verím, že narodenie prvého dieťaťa je pre rodičov veľký stres. Prvých pár rokov sa ho v podstate nesnažia vychovávať, snažia sa ho iba udržať nažive a neprisadnúť. Možno aj to je dôvodom, prečo 95% ľudí na celom svete nenávidí svoje krstné meno. Ani mne sa to moje nikdy nepáčilo. Rokmi som si však zvykla na jeho rôznorodé obmeny a vďaka mojim priateľom už neznie […]

Biela stena oproti mojej posteli nikdy nebola taká zaujímavá, ako keď som mala dopísať posledných dvadsať strán diplomovky. Rovnako tak nikdy neboli zaujímaví pokecoví baliči, ale situácia si vyžadovala promtné riešenie, tak som trávila dni aj noci v bezbrehej komunikácii s chlapom, ktorý toleroval nielen kaliber môjho verbálneho kanónu, ale aj moje vnútorné rebélie […]

Naozaj rád sa budím na slnečné lúče. O dosť radšej sa budím na fajku. A zo všetkého najradšej sa budím na vôňu pečenej slaniny. “Ty si kedy vstala?” spýtal som sa jej s ešte zalepenými očami, keď tancovala na Lisu Minnelli v mojej kuchyni a mojej košeli. “Som neskonale sexy v tvojej košeli, však áno? All the single ladies, all the single ladies…” tancovala a […]

Vyhodil som veľké žlté vrece do smetí a urobil pár krokov k múriku v mŕtvom uhle, za ktorým bola lavička. Mŕtvy uhol sme to volali preto, lebo to v rámci sídliska bolo jedno z mála miest, kam nebolo vidieť z okien môjho bytu. Eva tam sedela a skladala Rubikovu kocku. Prisadol som si a usmial sa. ,,Ahoj,“ naklonil som sa k nej a pobozkal ju. ,,Servus,“ položila ju […]

Posledné dva týždne leta som mal vždy najradšej. Vedel som, že to horúce peklo končí, že čoskoro príde chvíľa, keď bude popoludní tma a ja už nebudem môcť chodiť len v tričku. Ale kým tomu tak bolo, chcel som si to užiť. Ležať na terase, sŕkať pivo a zhlboka dýchať. Cítil som, ako starnem a videl, ako veľmi sám som ostal. Nemohol som sa spoľahnúť na nikoho, kto […]

Nepoznám nikoho, kto by rád vynášal smeti. Pritom, je to naozaj jednoduchý úkon – každý z nás chodí denne von z bytu, ak je mobilný a zamestnaný. Napriek tomu, keď zbieham schody, s nevôľou sa dívam na veľké vrece odpadkov pred dverami, ako keby som verila tomu, že niekto zo susedov sa stane cez noc gentlemanom a vynesie to za mňa. Lebo nosenie smetí je mužská robota. […]

Kúpila som si farbu na vlasy. Viete, čo to znamená, však? Nové vlasy, nový život, nové plány… A tak som začala premýšľať, či by aj o mne Majk Spirit mohol povedať, že som nový človek. Ak by o mne niekedy Majk Spirit hovoril, dajte mi vedieť, zapíšem si do denníčka. Mám zato, že človeka tvoria jeho hodnoty. A tie moje sa rozhodne rokmi absolútne nezmenili. Vždy […]

Povedal, že ma je dáko priveľa. Sedela som oproti nemu na oranžovom gauči a upierala zrak na veľké biele rolldoory, lebo som vedela, že keby som sa teraz pozrela jeho smerom, roztriasla by sa mi brada. „Máš pravdu, zbytočne som premotivovaná,“ usmiala som sa. „Trochu sa upokoj, láska nie sú plavecké preteky. Nemusíš sa vysiliť a utopiť, stačí sa nechať […]

Každý mi hovoril, že si mám kúpiť psa. Nikto na svete vraj nemá úprimne rád mačky, len gayovia a staré dievky. A bosorky. Asi som tri v jednom, ale neveľmi mi to prekáža. Kúpila som si mačku. Britskú modrú. Volá sa Jej Veličenstvo Kráľovná Alžbeta. Pre priateľov Betty. Nasťahovali sme sa do nového bytu na Palisádach pred mesiacom. Ja, Betty a Katarína. Čím viac sme […]

Moje vaječníky produkovali čoraz viac lásky. Bolo citeľné, že sa vždy pohli jeho smerom, keď prešiel okolo, alebo sa otočil v posteli na druhý bok. Chodili sme spolu mesiac. Aj keď v jeho veku sa vraj nehovorí, že s niekým chodí. „V akom svete sa oslavuje mesiac ako výročie?“ spýtala sa ma Linda pri káve a zákusku. „V každom. A ak neprestaneš tie vzorky […]