kontroverza

,,Ty čo robíš vonku?“ spýtal sa ma, keď som v polovici apríla stála pred vchodom do domu a nechávala na seba snežiť.
,,A ty čo robíš v týchto končinách?“ zadívala som sa na neho s toľkou láskou, že takmer dostal diabetes.
,,Som šiel okolo,“ mykol ramenom.
,,Paráda,“ usmiala som sa a znova otočila tvár k nebu.
,,Dáme si čaj?“ drgol do mňa.
,,Poď,“ ukázala som smerom ku dverám a vyštverali sme sa tie štyri poschodia upachtení a premrznutí.
,,Iba úplný idiot stojí dobrovoľne v tomto počasí vonku,“ fúkal si teplý vzduch na ruky.
,,Tam je deka… chceš zelený, čierny, biely, ovocný, taký zo Sri Lanky, čo vyzerá ako hlina…?“ prehrabávala som sa poličkou s čajmi.
,,Odkiaľ máš čaj zo Sri Lanky?“
,,Od šéfa.“
,,Dám si ten,“ mávol rukou. ,,No čo?“ spýtal sa a odkašľal si.
,,Čo by si chcel počuť, Hyvko?“ oprela som sa neisto o kuchynskú linku.
,,Ako dlho si zatvorená v tomto byte?“
,,Mesiac a jedenásť dní.“
,,A povieš mi prečo?“ vyzeral takmer nahnevane.
,,Nechce sa mi veľmi chodiť von,“ pokrčila som ramenami.
,,To mávaš akože fulltime home office?“
,,Hej.“
,,A to nikomu nevadí?“
,,Som copywriter, môžem pracovať od hocikiaľ, kde je internet.“
,,Fetuješ?“ zvraštil čelo.
,,Nie. Už ani veľmi nehúlim. Asi dva špeky som mala tento mesiac,“ konvica vypla a ja som mu zaliala cudzokrajný čaj páchnuci po zemine.
,,Si chorá?“ znova pokrčil čelo.
,,Nie, som v pohode,“ usmiala som sa kŕčovito.
,,Tak prečo máš na stolíku toľko liekov?“ vstal a vzal do ruky krabičky hodené na konferenčnom stolíku.
,,To sú len…“
,,Berieš antidepresíva? Zase?“ sadol si na gauč.
,,Necítila som sa dobre.“
,,Tak si si naordinovala instantný serotonín?“ napínali sa mu svaly na sánke.
,,Ty sa na mňa hneváš?“ nechápavo som sa posadila do kresla oproti nemu.
,,Toto obdobie už máme za sebou. Nikdy si nebola úplne šťastný typ a roky sa dívam na sériu tvojich príšerných rozhodnutí, ale toto je fakt tá najväčšia pičovina, akú si kedy robila a ja som dúfal, že ťa to prešlo…“
,,Chce to len čas.“
,,Hovno chce čas,“ povedal, vybral z vrecka rubikovu kocku a hodil mi ju. ,,Vyhoď tie lieky a začni skladať.“
,,Rubikova kocka mi pomôže z depresie?“
,,Z depresie ti pomôže, keď tu konečne vyvetráš, oblečieš sa, umyješ si vlasy a vyjdeš von. Je mi jedno, kam pôjdeš, proste choď. A pri tom skladaj.“
,,Ja neviem skladať,“ položila som ju na stôl.
,,Vezmi to do ruky a skladaj!“ povedal direktívne.
,,Si veľmi pekný,“ dala som si kolená pod bradu a zadívala sa na neho.
,,Nebudeš plakať, že nie?“
Pokrútila som hlavou a z pravého oka mi vypadla slza.
,,Pôjdem preč!“ vyhrážal sa.
,,Chýba mi,“ usmiala som sa trpko.
,,Veď ani nebol naozajstný!“
,,Ale bol.“
,,Nikdy si ho nevidela. Skladaj tú kocku.“
,,Neviem skladať kocku!“
,,Aj môj syn vie skladať kocku a to ešte nerozpráva!“
,,Ako sa má bábätko?“
,,Má sa dobre. Teraz ide o teba.“
,,Chcela by som ho vidieť.“
,,Nebudeme tú debatu viesť znova,“ povedal rázne a ja som vedela, že s touto témou neprerazím ani v tomto stave.
,,Mala som sex,“ mykla som hlavou smerom k balkónu a zapálila si cigaretu.
Hyva stál vedľa mňa, díval sa na ošarpané steny vo vnútrobloku a potom si sadol do kresla a mňa strčil do druhého.
,,S kým? A nemám rád, keď fajčíš.“
,,S takým chlapom… a ja viem… chcela som, aby mi do toho niekto zapičoval. On preto zvykol pičovať veľa,“ usmiala som sa.
,,A aké to s tým chlapom bolo?“
,,On bol snaživý a ja nemožná.“
,,Takže si si skúsila, aké to je z opačnej strany tvojich vzťahov,“ zasmial sa.
,,Je to dosť nakokot, popravde,“ odklepla som.
,,Vieš o tom, že si strašne stará na takéto opúšťanie sa?“
,,Mám 27.“
,,Veď to. Mala by si mať frajera, decko na ceste a trojizbák v Ružinove. A namiesto toho tu kvasíš v tomto staromestskom punku celkom sama a ľutuješ sa. Zbytočne máš prsia, keď si ich tu syslíš pre seba.“
,,Ja by som sa asi teraz nechcela rozprávať s nikým iným ako s tebou.“
,,Prečo?“
,,Si jediný, kto je rovnako chytrý ako on.“
,,Prestaň si ma tu premietať do neexistujúceho človeka.“
,,Ako myslíš, že vyzerá?“ spýtala som sa a on si uskrol z čaju.
,,Starý, tučný, škaredý. A ten čaj chutí fakt ako hlina,“ zaksichtil sa do šálky.
,,To si naozaj nemyslíš…“
,,Naozaj si myslím, že chutí ako hlina.“
,,Hyvo!“
,,Tak ma už roky nikto nenazval… čo ťa chytila nostalgia?“ uchechtol sa.
,,Prestaň meniť tému.“
,,Chceš počuť pravdu? Tak dobre. Pravdepodobne je to presne ten typ chlapa, z ktorého by si mala mokré nohavičky, lebo tvoj vkus je úplne bizarný. Je mladý, je chytrý a namotal ťa jak puberťáčku. Ale je preč. Tá ikona už nikdy nebude svietiť namodro. Neozve sa. Odišiel. Lebo, na rozdiel od teba, má svoj život. Začni tiež nejaký žiť,“ vstal a vošiel dnu.
Prešiel do obývačky, vzal zo stola krabičky liekov a kocku.
,,Toto vyhoď a skladaj,“ hodil mi ju.
Pobozkal ma na líce a odišiel.
Sedela som v kresle, otáčala hrany kocky a nedívala sa na farby.
Neviem, ako dlho som tam sedela, boli to hodiny, dni… ktovie.
,,Čo robíš?“ zaznelo mi v telefóne s Hyvovým číslom na displeji.
,,Sedím.“
,,Poď do Medickej a správaj sa ako človek,“ zložil.
Vstala som, obliekla sa, vyšla z domu a rozhodla sa so všetkým sebazaprením prejsť dve ulice. Vonku svietilo ostré jarné slnko, ale ešte bola zima.
Prešla som bránou Medickej záhrady a pri fontáne stál Hyva aj s dieťaťom,ktoré som si už dávno priala vidieť.
,,Ahoj,“ čupla som si a pohladkala chlapčeka po vlasoch. A rozplakala sa. Ako vždy.
,,Povedal som – ako človek!“
,,Prepáč,“ sadla som si na studenú zem vedľa fontány a dívala sa na jeho syna, ako v ruke zviera rubikovu kocku.
,,Ukáž tejto divnej panej, ako sa to robí. Skočím si po pivo,“ ukázal smerom k Domčeku a šiel.
Dieťa som si posadila do lona, tuho som ho objala a keď sa na mňa nechápavo pozrelo a malým prstom mi utrelo slzu z líca, zvraštilo čelo. Presne ako jeho otec, keď ma vidí plakať.
Vybrala som z vrecka kocku, ktorú mi nechal v byte a snažila sa napodobňovať aktivitu dieťaťa. Po chvíli sa na mňa zadívalo, vzalo mi kocku, poskladalo ju a vložilo mi ju späť do ruky.
Lebo občas sa stane, že ak neviete poskladať vlastný život, musí vám niekto pomôcť.
Presne, ako jeho otec…

hyva feat. kontroverza