kontroverza

Zabávam sa tým, že klamem. Som ako ten týpek z Trainspottingu. Nejedu v drogách, jedu v lidech. Klamem každého a klamem stále. Keď ma už nebaví klamať reálnym ľuďom, tak klamem virtuálnym. V tom som, najnovšie, našiel svoju najväčšiu pasiu – robím si zbierku naivných píč. Ukladám si ich fotky, mená a výroky do albumu, ktorý si – z času na čas – prelistujem, aby som sa pobavil na tom, aké sprosté tie ženy sú.

Neviem si spomenúť, koľko ich už bolo. Takých, ktoré naleteli na fejkové fotky stiahnuté z Pinterestu nejakého random škandinávskeho či juhoafrického modela. Stačilo si k tomu vymyslieť pôsobivý príbeh a skákali mi na háčik. Rýchlo, bezbolestne, oddane. A keď už som mal pocit, že sú namotané akurát tak dosť na víziu toho, čo som im poskytoval ako fakty, tak som vytiahol zaručený a hyperúčinný spôsob, ako ženu opustiť bez toho, aby proti tomu dokázala namietať – tvrdil som, že moja ex zistila, že je tehotná a ja sa chcem zachovať ako grant. Zožrali to. Všetky. Lebo žiadna žena nebude bojovať s dieťaťom. Nie je im to prirodzené. Poddajú sa. Také už skrátka sú.

Raz večer sa mi ozvalo dievča. Frustrované a nasrané na celý svet. Chvíľu som sa s ňou bavil a potom som rozohral svoju hru. Nečakal som, že na ňu skočí, pôsobila múdrejšie, ako tie ostatné. Dlho som si myslel, že šlo len o dočasné pominutie zmyslov z jej strany.

Sedel som v Medickej a prvé jarné lúče sa opierali do ešte holých stromov. Na druhý koniec lavičky si prisadlo dievča. A ja som podľa fotiek vedel, že je to ona. Posielala mi totiž vlastné. Hlupaňa.
Raz mi povedala, že býva blízko, tak som nepovažoval za divné, že sa tam objavila.
Vstal som a chcel odísť.
,,Vaša Eminencia?“ prehodila si nohu cez nohu a dívala sa pred seba, nie na mňa.
Zastal som a chvíľu mlčal.
,,Ahoj,“ povedal som napokon a prisadol si.
,,Máš sa?“ stále sa dívala pred seba a nie na mňa.
,,Odkiaľ si vedela, že som to ja?“
,,Bruno ma veľa naučil. Nabudúce si nezapínaj verejnú wifi,“ uškrnula sa. ,,Prečo si mi klamal?“
,,Už je to aj tak jedno, nie?“ odkašľal som si a ona si zapálila cigaretu stále sa nedívajúc na mňa.
,,Nie je. Hovor,“ vyfúkla.
,,Asi som si myslel, že takého, aký som, by ma nikto nemohol mať rád.“
,,V tom máš asi pravdu.“
,,Au…“ udivil som sa. Bola drsná. Nečakal som to.
,,Koľko bolo takých, ako ja?“ spýtala sa a sánka sa jej napínala v nevôli plakať.
,,Takých ako ty? Žiadna. Takých, ktorým som klamal… neviem… desiatky,“ cítil som sa ako na terapii.
,,Povedala som ti toľko o svojom súkromí…“ privrela oči.
,,Veď ja to nikomu nepoviem.“
,,Nemal si nárok na žiadnu informáciu,“ precedila nasrano cez zuby.
,,Prepáč…“
,,Vieš, čo je na tom všetkom najhoršie?“
,,Povedz.“
,,Každé dievčatko, bez ohľadu na mieru emancipácie, túži, aby ju niekto požiadal o ruku. Nemusíme byť nutne niečie manželky, ale chceme, aby to niekto urobil. A aby sa to stalo iba raz. Povedal si, že si ma vezmeš a nemyslel si to vážne… a nech už by prišiel ktokoľvek, nikomu to neuverím. Zničil si mi jednu z najdôležitejších chvíľ v živote ženy,“ zahryzla sa do spodnej pery.
,,Odpustíš mi?“ bolo mi do plaču, keď som sa na ňu pozeral.
,,Nie. Toto ti neodpustím nikdy,“ povedala rozhodne a vážne.
,,Nenávidíš ma?“ spýtal som sa váhavo.
,,Hej.“
,,Aj to ťa naučil Bruno?“ odfrkol som.
,,Presne tak.“
,,Chceš mi ublížiť?“ zamyslel som sa. Vedel som, že keby chcela, mohla by. Mala Bruna. Mohla ublížiť komukoľvek. Ten chlap bol ako nášľapná kybermína.
,,Nie. Ty to zvládneš aj sám,“ vstala a hlboko sa mi pozrela do očí. ,,Už to nikdy viac nikomu neurob.“
,,Máš moje slovo,“ prikývol som a kým jej prvá slza vypadla z oka, stihla si dať slnečné okuliare.

Otočila sa na podpätku a v pokoji odkráčala preč.
Nikdy som nemal takú chuť sa za niekým rozbehnúť.
Nikdy som nemal takú chuť niekomu povedať, že tá láska, ktorú sme si navzájom distribuovali, bola skutočná.
Nič iné z toho, čo som jej o sebe povedal, nebolo.
Ale že som ju ľúbil, to bol fakt.
Stále ju mám rád.
Stále si prajem, aby som mohol vrátiť čas a zachovať sa v tej chvíli inak.
Prajem si, aby ma prestala nenávidieť a dala mi šancu jej to vysvetliť.

Prajem si byť menší sráč.