Kričí na mňa tvoje ticho

Mlčal. Mlčal tak hlasno, až mi z toho praskali bubienky. Celé dni sa bezprízorne pozeral do monitoru a bol ticho. Hádzal plechovky do plastového koša a krčil ich rovnako, ako moje vnútro. S každou, ktorú vyhodil, sa odo mňa vzďaľoval. Každá znamenala dve hodiny jeho ticha. Ticha, ktoré medzi nami tvorilo bariéru a mňa bolelo viac, ako všetky hrozné veci, ktoré kedy povedal, či chcel povedať.

Upieral zrak na veľký monitor a kmital očami z jednej strany na druhú. Nežmurkal.
,,Absencia žmurkania je znakom sociopatie,“ povedala som mu raz a on sa uškrnul.
Keby som to povedala dnes, nezasmial by sa. Výraz jeho tváre by sa ani o kúsok nezmenil.

Dívala som sa na jeho odraz v monitore a sediac na gauči dúfala, že ten pohľad zachytí. Nič. Zachytil, cítil, nereagoval.
Vstal, vzal si z chladničky kúsok syra, strčil si ho do úst a cestou ku kancelárskemu kreslu sa na mňa ani raz nepozrel. Konečne som pochopila, čo znamená tichá domácnosť.

Vzala som si zo stola pozámkový blok a na jeho okraje si kreslila srdiečka a kvetinky, lebo nič iné nakresliť neviem. Vpisovala som si do nich naše iniciály a medzi ne infantilné znamienko súčtu. Položila som ho na stôl, prešla ku chladničke, vzala si jogurt a znova si sadla na gauč so psom na stehnách.

Po niekoľkých hodinách sa postavil, vybral zo šuflíka ubalený joint a keď prechádzal okolo stolíka, na moment zastal a zadíval sa na moje kresby. Nepovedal nič, len vyšiel na balkón a ja som zacítila dobre známu vôňu.

,,Ešte dlho ma budeš trestať?“ spýtala som sa stojac bosými nohami na balkónových dlaždiciach.
Mlčal. Vyfukoval dym pred seba a bezprízorne pozeral do diaľky. Ostré črty sa mu prehlbovali a prehĺtal sliny akosi ťažšie, ale nepozrel sa na mňa. Ani na moment.
,,Bruno?“
Nič.

Dofajčil, vošiel dnu, vzal z linky granule pre Darwina a nasypal mu ich do misky. Do vedľajšej nalial čistú vodu a opäť sa posadil k počítaču. Nasadil si slúchadlá a zapol akúsi prednášku na YouTube.

Aktívna ignorácia musí dať zabrať, pomyslela som si. Postavila som sa, prešla do kuchyne a začala piecť. Nepremýšľala som, len som vytiahla z chladničky všetko, o čom som vedela, že to má rád a po hodine pred neho postavila trojuholník citrónového cheesecakeu. Nepovedal nič. Ani sa naň nepozrel.

Prikývla som, že chápem. Zhlboka som sa nadýchla premáhajúc plač, vzala som si z kresla prehodený kabát a kabelku a mierila ku vchodovým dverám.

Kľúč od jeho bytu som si dala dolu z krúžku s koalou a položila ho a botník. Chytila som kľučku, zahryzla sa do spodnej pery a spoza môjho chrbta sa ozvalo smutné:
,,Počkaj…“

Bola to len hra

15.07.2026

Chcela by som nebyť taká dobrá v čítaní výrazov tváre. Občas by som si rada hovorila, že to, čo vidím, si určite len nahováram. Ale ono to tak nikdy nie je. Viem, čo vidím, keď to vidím. Kým som Toma stretla, trvalo to jedno sťahovanie cez pol sveta, šesť mesiacov času a jeden dosť vážny infarkt, aby som samú seba presvedčila, že tentokrát už to bude inak. Že to [...]

Polmaratón žiarlivosti

21.06.2026

Celý môj doterajší život skončil v troskách. V ušiach mi stále zvonili zvuky našej hádky a jediné, čo som chcela, bolo byť konečne preč. Ďaleko od tohto chaosu, od môjho panického ataku, od respiračných problémov a myšlienok na to, kto sa teraz odsťahuje. Vedela som celkom presne, kam mám ísť. Obula som si sivé Skechersy, navliekla sa do úboru, v ktorom vyzerám ako [...]

Roztlieskavačka

27.01.2026

Kdesi som čítal, že entity, ktoré stretávame, sú dvojaké. Niekto je človek a niekto len zážitok. Spomínam si, že som to vnímal zbytočne negatívne. Vravel som si, že by som nechcel byť pre niekoho len zážitkom. A potom som stretol ženu, ktorá pre mňa bola takým zážitkom, že som pred to slovo už nikdy nedal LEN. Oženil som sa síce hlúpo, ale rozviedol som sa veľmi [...]

kontroverza

...tá s tou cigou.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 379
Celková čítanosť: 1223510x
Priemerná čítanosť článkov: 3228x

Autor blogu

Odkazy