Stopárov sprievodca fantáziou

Často sa ma ľudia v živote pýtali, aký je môj typ. A odpoveď, ktorú očakávajú, väčšinou zahŕňa niečí výzor, skillset, charakterové vlastnosti alebo spoločenský status. Alebo špeciálny kink, ak nejakým trpíte. Keď sa zamyslím nad mužmi, s ktorými som zdieľala život, dušu a vagínu, nemyslím si, že by som ich mohla všetkých nasúkať do jednej škatuľky a povedať si, že sa mi páčia “výhradne vysokí” alebo “výhradne bradatí” alebo “výhradne hocičo”.

Ale keď som nad tým overthinkovala dlhšie, prišla som na to! Ako vždy na všetko, keď nad tým dumám dosť dlho. Páčia sa mi muži, ktorých obľúbená kniha je Stopárov sprievodca galaxiou. A nosia so sebou uterák. Vždy!

Niektorí z nich si myslia, že ich obľúbená kniha je Malý princ, ale… proste… dospejte už!

Je to aj moja obľúbená kniha. Preto som si ju nosila so sebou všade, kam som chodila, keď som si zamlada hľadala frajera. Bola to istota, že narazím na niekoho, kto mi bude mať aspoň šancu rozumieť.

,,Paranoidná androida!” zakričal na mňa Filip a rozpažil.
Bola som v pokluse k našej lavičke a pár metrov od neho som zastala. Ako keby vám niekto pošteklil klitoris. Na mozgu.
,,Kde máš uterák?” spýtala som sa a on sa široko usmial a pozrel na nebo. ,,Nemusíš mu za mňa ďakovať!” pretočila som očami a dobehla k nemu.
,,Nič ma nedojme viac, ako zdieľané kultúrne referencie,” objal ma a zasmial sa.
,,Aký bol víkend?” bežali sme pomaly vedľa seba.
,,Moja žena je v nejakom vnútornom konflikte, tak som naplnil špajzu nutelou, babky deťmi a ja som bol pol dňa vo fitku,” znel rozhodene.
,,Lebo keď budeš vyzerať jak škandinávsky boh, bude jej lepšie?” rozhodila som rukami.
,,Nie, ale mne bude lepšie, lebo hocikam vojdem, budú sa mi kurvy vrhať k nohám,” žmurkol a ja som zastala.
,,Nechceš mi povedať, čo sa deje? Tento emo masking je pre teba dosť nezdravý,” nikto okrem Filipa mi netoleruje rozdávanie nevyžiadaných rád.
,,Tieto behania sú tvoja terapia, nie moja,” kývol hlavou, aby som začala behať znova.
,,Čo ty vlastne robíš?” zamyslela som sa.
,,To čo ti napadlo?” zasmial sa.
,,No tak, že to neviem… jak to, že to neviem?” udrela som ho hánkami do ramena.
Naklonil sa a zašepkal mi do ucha: ,,Nepoviem ti to, lebo zošalieš.”
,,Po prvé, ty mi nešepkaj do ucha, lebo… mi nešepkaj do ucha! A po druhé mi to okamžite povedz!” neznášam, NEZNÁŠAM, keď niečo neviem.
,,Tipni si,” uškŕňal sa.
,,Čo ja viem,” zadívala som sa na neho a snažila sa mu z tváre vyčítať, čo by mohol asi robiť. ,,Mohol by si byť terapeut, to by bolo cool. Ale to by si asi nerobil tieto seansy zadarmo, takžé…” premýšľala som.
,,To by som nechcel robiť, ty si aspoň zábavný mess,” drgol do mňa ramenom.
,,Tak potom by si mohol… ukáž ruky,” povedala som a pozrela sa mu na dlane. ,,No drevorubač nebudeš,” zasmiala som sa. Moja mama to celý život volala “chlapi s gynekologickými ručičkami”.
,,Mal som byť drevorubač, to by bolo o dosť viac cool,” zamyslel sa.

Zastala som, lebo ma pichlo v ľavom spánku. Ako špendlík v mozgu. Filip zastal tiež a predýchaval kopec.
,,Filip?”
,,No?”
,,Ty si programátor, však?” spýtala som sa so začínajúcou bolesťou hlavy, ktorá prišla odnikiaľ.
,,Hej, ale že ti to spôsobí migrénu som nečakal. Aj keď – očakával som prehnanú reakciu,” zasmial sa.
,,Všetky moje reakcie sú prehnané,” masírovala som si ľavú časť hlavy.
,,Mení to niečo na veci?”
,,Nie, len sa už s tebou nechcem kamarátiť,” kráčala som vedľa neho a on sa smial.
,,Ako si na to prišla vlastne?”
,,Výstrel naslepo. Máš rád Stopárovho sprievodcu a máš jemné ruky. Ako žena!” povedala som útočne. Ako čivava.
,,Fakt už podaj športku,” krútil hlavou.
,,Mali by ma skúmať… ja mám také pižmo asi… nesmrdím ako klávesnica alebo čo?” zamyslela som sa.
,,Podľa mňa to bude nejaké ezo. Máš takú ceckatú auru,” urobil kruh rukami a ja som sa začala veľmi smiať.
,,Chcem zmrzlinu,” povedala som, keď sme išli okolo stánku, ktorý práve otváral. Možno keď mi zamrzne mozog zo studeného, prestane mi mrznúť len tak svojvoľne.
,,Akú?”
,,Walnutovú,” povedala som rozhodne. Lebo vybrať si správnu príchuť je veľké životné rozhodnutie. Taká vanilková basic pičovina by mi pokazila celý deň.
,,To je čudná voľba, kto už si dáva orechovú zmrzlinu? Rovnakí ľudia, čo si objednajú vypražené sushi?” pozrel sa na mňa skoro znechutene.
,,Mám rada orechy.”
,,Šak aj ja, ale orechová zmrzlina je kink. Ja chcem čokoládovú,” ozval sa v ňom katolík.
,,Sám si kink!”
,,To rozhodne som,” zachrapčal mi do ucha, keď sa ma slečna za okienkom pýtala, kam to chcem. Filip vyprskol do smiechu, keď som povedala into the cup.
,,Pamätáš na 2 girls, 1 cup? Bože, aký som už starý,” zasníval sa.
,,Fuj, ty humusák,” dívala som sa na jeho čokoládovú.
,,Ty poznáš všetky nechutnosti z internetu, ale ja som humusák,” smial sa ďalej a lascívne olizoval čokoládový krém.
,,Nemôžem sa na teba pozerať,” otočila som sa mu chrbtom a on mne tiež.

Oprela som sa o neho a bolo to príjemnejšie, ako opierať sa o lavičku. Položila som si hlavu medzi jeho lopatky a zavrela oči.
,,Čo si robila cez víkend, Kinky?” myslím, že ich zavrel tiež.
,,Dopísala som dve pätiny príbehu,” drvila som kúsky orieškov medzi zubami.
,,Ale čo!” povedal nadšene, otočil sa a ja som skoro spadla.
,,Čo robíš!” povedala som nasrano, lebo som sa práve dostávala do zenu.
,,Prepáč,” zasmial sa.
,,Daj sa naspäť!” Znova som sa oprela, zhlboka nadýchla a zatvorila oči.
,,Aké to bolo? Bola si hysterická? Umrel niekto?”
,,Nebola. Bola som, kupodivu, dosť v pohode. A nepíšem detektívku, asi nikto neumrie… aj keď,” zamyslela som sa.
,,Rozlúčila si sa s Brunom a Pilotom dôstojne?” uškrnul sa.
,,Rozhodne dôstojnejšie ako oni so mnou,” zasmiala som sa.
,,Sa mi páči, že si si to dala ako DP, ty si také odvážne dievča,” šťuchol ma lakťom.
,,Chcela som to už mať za sebou, ten zvyšok sa už dopíše sám,” pokrčila som nohy a dala si kolená pod bradu.
,,Nie si dáka moc vyrovnaná na to, že si sa zbavila takej veľkej ťarchy? Šak tí ľudia boli jak guľa na nohe.”
,,Podľa mňa som len trochu unavená. A rezignovaná. Až to vyzerá, že som celkom v pohode. Lebo vlastne fakt som,” zasmiala som sa.
,,To mi nepríde celkom normálne, možno si sa zbláznila,” skonštatoval.
,,Včera ráno som sa zobudila a úplne ma prepadol pokoj. A sebareflexia,” zasmiala som sa, lebo to tak naozaj bolo. Väčšinou tieto dva pocity nechodia naraz.
,,Preboha, ako sa to stalo?” spýtal sa teatrálne, otočil sa opatrne ku mne.
,,Neviem, bolo to len tak zrazu, niekde medzi obúvaním tenisiek a kŕmením mačiek… mi tak napadlo, že… mne o čo tu ide akože? Snažím sa tu vymyslieť, o kom budem premýšľať, kým ma on bude ignorovať? To čo je za modus operandi?” rozosmiala som sa.
,,Keď ťa prepadne realita, vyzeráš inak,” usmial sa.
,,Ako?”
,,Neviem to celkom vysvetliť, proste inak. Tak bossy,” zasmial sa.
,,Hej, mením sa na všetky vaše ženy,” žmurkla som na neho, vstala a rozbehla sa.
,,Pálila si fotky rituálne za splnu alebo tak?” doberal si ma.
,,Nie, som millenniál, len som ich normálne vymazala z telefónu,” vybehla som kopec ľahšie, než hocikedy predtým.
,,Nezostal ti ani jeden dickpic?” bol v šoku.
,,Nope. Stačilo. V tom rade na mňa nikto nestojí. Ani jeho dick,” mala som chuť niečo rozbiť… tak som skrátka bežala rýchlejšie.
,,Myslíš, že ťa nemá rád?” pozrel sa na mňa smutne.
,,Myslím, že v momentoch, keď si na mňa náhodou spomenie, ma má celkom rád.”
,
,To bola hustá veta,” prikývol.
,,Trvalo mi osem rokov a ani neviem koľko odchodov a príchodov, aby som si uvedomila, že keď to nevieš hrať ďalej, tak to polož,” vzdychla som. Možno som to s tým tempom trochu prehnala.
,,Aké boli vlastne tvoje očakávania?”
,,Myslela som, že keď mu poviem, že sme jedno… tak mu to nebude jedno,” spomalila som.
,,Okay, honey… he is not your twinflame, he is just an asshole,” parodoval nášho obľúbeného GayTokera.

Zasmiala som sa a prestala som bežať. Podoprela som sa v páse a predýchavala.
,,Akože, nie som nasraná, ale som sklamaná a ešte mám jeden pocit a neviem, jak sa volá… také, že niekto, koho si mal za superhrdinu, je vlastne len… človek. A aj to nie bohvieaký. A si z toho zhnusený, v podstate,” premýšľala som, či klasifikácia pocitov pozná tento výraz.
,,Je to iný pocit ako stokrát predtým?”
,,Hej, lebo… niečo sa zmenilo. A viem presne čo, uvedomila som si to pred pár dňami. Nemôžem sa na neho spoľahnúť. V ničom. A to je veľmi… zvláštne. Lebo na superhrdinov sa človek má vedieť spoľahnúť. Preto sú to superhrdinovia. Kryjú ti chrbát, keď je to treba. Pochopila som, jak strašne, ale že kruciálne ma má v piči nie vtedy, keď ma začal ghostovať. Ani nie vtedy, keď sa so mnou bavil iba preto, aby ho mal kto urobiť. Ale keď sa prestal ospravedlňovať za to, keď niečo sľúbil a potom to neurobil,” usmiala som sa. Uveličene. Sama nad sebou, jak mi to mohlo trvať tak dlho.
,,Napríklad?”
,,Napríklad, keď ti niekto povie, prídem o hodinu a príde o týždeň,” zasmiala som sa.
,,Aha, no to hej, to by sa mohol minimálne ospravedlniť,” zasmial sa.
,,Nesplnil vlastne nič z toho, čo mi sľúbil. Je to šokujúce a je to vlastne aj veľmi smiešne. Lebo on má sám seba za niekoho, kto drží slovo. Za chlapa, ktorý keď niečo povie, tak si za tým bude stáť,” smiala som sa. Viac-menej psychoticky, ale vždy lepšie, ako plakať na podlahe v kúpeľni s Taylor Swift v pozadí a zmrzlinou v náručí.
,,Mala by si z obyčajných chlapov prestať robiť superhrdinov, bude to pre teba lepšie,” vzdychol.
,,Hej, je to moja vina. Moja vina. Moja preveľká vina,” prežehnala som sa.
,,Teraz sa obrátiš na vieru a bude vymalováno,” zasmial sa.
,,Až také zlé to zase nie je,” nič nie je také zlé, aby vás to donútilo pridať sa k cirkvi.
,,Som rád, že si to dopísala. Pošleš to chalanom?”
,,V žiadnom prípade,” smiala som sa už len pri predstave, aký level naivity sprevádza túto otázku. ,,A aj tak ich to nezaujíma,” žmurkla som. ,,Keď máš v ruke telefón celý deň a máš čas stalkovať môj blog, ale nemáš čas sa ozvať – treba si položiť veľmi jasnú otázku – je ten chlap sexi alebo mi proste len neodpisuje a môj dopamínom deprivovaný mozog to vyhodnocuje ako atraktívne, lebo ignorácia je to, čo som dostávala od svojho fotra od malička ako základ výchovy?” sadla som si na lavičku do tureckého sedu.
,,On ťa číta tu a jebe na to ti napísať? A ešte ti aj povie, že ťa číta, hej?” smial sa. Lebo to je smiešne.
,,Áno, bomba, ne? Keby o mne niekto písal také trestuhodné veci a mala by som pocit, že mi krivdí, tak už jebať autorskú licenciu, mala by som asi veľmi hlbokomyseľný a nasraný preslov. Ale len za predpokladu, že by som to celé nemala v piči,” hrala som sa so šnúrkami v topánkach.
,,Takže Batman sebasabotážou prehral a diskvalifikoval sa a čo bude teraz? Vraciame sa k Jokerovi?” sadol si vedľa mňa.
,,Oh, preboha,” vyprskla som do smiechu. ,,A čo ty si sa zbláznil,” prekrútila som očami, ako keď sa ma mama na strednej pýtala, či húlim.
,,Nie?”
,,Nechajme Bruna v kľude zomrieť už,” povedala som zmierlivo.
,,Púšťaš múzy na slobodu?” zasmial sa.
,,Nemôžem sa navždy naháňať za svojou predstavou o niekom, kto ani neexistuje, len som ho vyfabulovala. To nejde. Už stačí,” usmiala som sa.
,,Konečne si stratila pozornosť, šak to trvalo len asi sto rokov,” zasmial sa.
,,A potom že ADHD, no chápeš?” prevrátila som očami.
,,Čo bude teraz? Koho budeš obdivovať?” šťuchol do mňa ukazovákom.
,,Veď ja si zas niekoho vymyslím, aby ma mohol opakovane sklamávať, neboj,” potľapkala som ho po stehne a postavila sa.
,,Robin?” vstal tiež.
,,Som na teba pyšný,” objal ma. ,,Good girl,” zabručal mi do ucha. Cítila som, ako sa mi začína variť mozog.
,,Ja už musím ísť domov,” povedala som prepotene.
,,Masturbovať?” prižmúril oči.
,,Drž hubu, Filip,” prešla som na druhú stranu cesty a za zvuku jeho hurónskeho smiechu som bežala oproti sebe samej a preč od deštruktívnych nápadov.

Často sa ma ľudia v živote pýtali, aký je môj typ… what a stupid question…

3420 dní

23.11.2024

Veril by si, že už je to toľko? Život má 25 000 dní a ja som ti darovala šťastnú sedminu z nich. Bez rozmyslu. Sebareflexie. Bez okolkov. Čakanie na teba je zenový koan. Niečo, čo sa nikdy nestane, ale masochisticky rada to mám, a vždy sama sebe sľúbim, že už s tým prestanem, ale potom ma to v mozgu začne omínať. Poviem si, že to predsa tentokrát bude [...]

Zázračnica

17.11.2024

Naozaj by ma zaujímalo, kto vymyslel, že Vianoce sú časom pokoja a radosti. Evidentne niekto, kto nemal rodinu. V mojom svete boli Vianoce vždy synonymom pre stres a paniku. Pritom, vždy som ich mal rád. Páčili sa mi gýčové americké filmy, kde sa rodiny vydekorovali z podoby a všetko svietilo a voňalo jablkami a škoricou. Také Vianoce si človek zaslúži! Nie slovenské rady na [...]

Milosrdná klamárka

13.11.2024

,,Čítal som tvoj posledný blog. Nechceš mi niečo povedať?“ uškrnul sa. ,,Aby si neveril všetkému, čo čítaš na blogu, na ktorom publikujem beletriu?“ žmurkla som. ,,Is he back?“ spýtal sa vážne. ,,Nope,“ rozhodila som rukami. ,,Ale povedala by si mi, keby áno, však?“ vyzeral skoro zneistene. ,,Hovoríme si predsa všetko,“ usmiala som sa. [...]

Fajo, pes, mestská polícia, Liptovský Mikuláš

Štvornohý chlpáč je novou posilou mikulášskych mestských policajtov. Ovčiak Fajo má upokojovať vyhrotené situácie

23.11.2024 13:30

Dvojročný nemecký ovčiak pomôže svojim ľudským policajným kolegom predchádzať konfliktným situáciám, keďže v uliciach neraz prichádzajú do kontaktu s agresívnymi opilcami.

Arriva / Autobus /

Mimoriadna situácia v Trnavskom kraji: Hrozí, že Dunajská Streda bude bez autobusov

23.11.2024 13:29

Trnavský samosprávny kraj začal správne konanie s cieľom riešenia situácie.

Drucker

Minister školstva rokuje so školskými odborármi. Veríme, že dospejeme k dohode, tvrdí

23.11.2024 12:50

Školskí odborári sa minulý týždeň stretli s prezidentom Petrom Pellegrinim.

APTOPIX Poland Presidential Election

Poľsko pozná Tuskovho kandidáta na prezidenta: Varšavský primátor získal silnú podporu

23.11.2024 11:49, aktualizované: 12:12

Hlasovať vo vnútrostraníckych primárkach mohlo viac ako 25-tisíc ľudí.

kontroverza

Všetko sa to stalo. Niečo naozaj, niečo iba v mojej hlave. Tieto príbehy vznikli potme. A tak by ste ich mali aj čítať.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 333
Celková čítanosť: 994317x
Priemerná čítanosť článkov: 2986x

Autor blogu

Odkazy